1. Galenit, sfalerit, pyrit, ložisko: Hydrotermálne plutogénne ložiská, lokalita: Stříbro, Všech svatých – Česká republika, poznámka: Polymetalická Pb-Zn-Ag mineralizácia, skriňa č.: 6, por.číslo vzorky: 1.
Toto historicky staré rudné pole leží po obidvoch stranách Mže vo V, J a Z okolí mesta Stříbro. Ťažba sa začala už v 12.stor. a ložisko bolo uzavreté v roku 1976. Rudné žily prenikajú silno zvrásnenými bridličnatými horninami vrchného proterozoika, metamorfózou zmenené na sericitické a chloritické fylity. V tomto rudnom poli je známych asi 50 rudných žíl, ktoré sú rozčlenené do 4 revírov: Centrálny, Jirenský, Kladrubský a Milíkovský (Všech svatých). Najväčšiu smernú dĺžku mali žily SSZ-JJV smeru, k nim patrí aj hlavná Dlhá žila – 2,5 km. Žily majú brekciovitú štruktúru s vývojom početných drúz. Žily nie sú pravidelné, sú často rozhádzané do odžiliek. Výplň žíl je hlavne kremenná, miestami sa hromadí barit, kalcit, dolomit, ankerit. Z rudných minerálov prevláda sfalerit so zvýšeným obsahom Ag, In, Ga a Ge. Galenit má nízky obsah Ag. Zriedkavo sú prítomné Fe-kýzy a chalkopyrit. V oxidačnej zóne sa nachádzal ceruzit a pyromorfit.Polymetalický typ mineralizácie začína vývoj kremeňovo-kýzovým štádiom, nasleduje hlavné sulfidické štádium s Pb-Zn-Cu rudami a končí kalcitovým štádiom.
2. Kremeň, galenit, barit, ložisko: Hydrotermálne plutogénne ložiská, lokalita: Stříbro – Česká republika, poznámka: Polymetalická Pb-Zn-Ag mineralizácia, skriňa č.: 6, por.číslo vzorky: 2.
Toto historicky staré rudné pole leží po obidvoch stranách Mže vo V, J a Z okolí mesta Stříbro. Ťažba sa začala už v 12.stor. a ložisko bolo uzavreté v roku 1976. Rudné žily prenikajú silno zvrásnenými bridličnatými horninami vrchného proterozoika, metamorfózou zmenené na sericitické a chloritické fylity. V tomto rudnom poli je známych asi 50 rudných žíl, ktoré sú rozčlenené do 4 revírov: Centrálny, Jirenský, Kladrubský a Milíkovský (Všech svatých). Najväčšiu smernú dĺžku mali žily SSZ-JJV smeru, k nim patrí aj hlavná Dlhá žila – 2,5 km. Žily majú brekciovitú štruktúru s vývojom početných drúz. Žily nie sú pravidelné, sú často rozhádzané do odžiliek. Výplň žíl je hlavne kremenná, miestami sa hromadí barit, kalcit, dolomit, ankerit. Z rudných minerálov prevláda sfalerit so zvýšeným obsahom Ag, In, Ga a Ge. Galenit má nízky obsah Ag. Zriedkavo sú prítomné Fe-kýzy a chalkopyrit. V oxidačnej zóne sa nachádzal ceruzit a pyromorfit.Polymetalický typ mineralizácie začína vývoj kremeňovo-kýzovým štádiom, nasleduje hlavné sulfidické štádium s Pb-Zn-Cu rudami a končí kalcitovým štádiom.
3. Kremeň, galenit, ložisko: Hydrotermálne plutogénne ložiská, lokalita: Stříbro – Česká republika, poznámka: Polymetalická Pb-Zn-Ag mineralizácia, skriňa č.: 6, por.číslo vzorky: 3.
Toto historicky staré rudné pole leží po obidvoch stranách Mže vo V, J a Z okolí mesta Stříbro. Ťažba sa začala už v 12.stor. a ložisko bolo uzavreté v roku 1976. Rudné žily prenikajú silno zvrásnenými bridličnatými horninami vrchného proterozoika, metamorfózou zmenené na sericitické a chloritické fylity. V tomto rudnom poli je známych asi 50 rudných žíl, ktoré sú rozčlenené do 4 revírov: Centrálny, Jirenský, Kladrubský a Milíkovský (Všech svatých). Najväčšiu smernú dĺžku mali žily SSZ-JJV smeru, k nim patrí aj hlavná Dlhá žila – 2,5 km. Žily majú brekciovitú štruktúru s vývojom početných drúz. Žily nie sú pravidelné, sú často rozhádzané do odžiliek. Výplň žíl je hlavne kremenná, miestami sa hromadí barit, kalcit, dolomit, ankerit. Z rudných minerálov prevláda sfalerit so zvýšeným obsahom Ag, In, Ga a Ge. Galenit má nízky obsah Ag. Zriedkavo sú prítomné Fe-kýzy a chalkopyrit. V oxidačnej zóne sa nachádzal ceruzit a pyromorfit.Polymetalický typ mineralizácie začína vývoj kremeňovo-kýzovým štádiom, nasleduje hlavné sulfidické štádium s Pb-Zn-Cu rudami a končí kalcitovým štádiom.
4. Galenit, sfalerit, kremeň, ložisko: Hydrotermálne plutogénne ložiská, lokalita: Stříbro – Česká republika, poznámka: Polymetalická Pb-Zn-Ag mineralizácia, skriňa č.: 6, por.číslo vzorky: 4.
Toto historicky staré rudné pole leží po obidvoch stranách Mže vo V, J a Z okolí mesta Stříbro. Ťažba sa začala už v 12.stor. a ložisko bolo uzavreté v roku 1976. Rudné žily prenikajú silno zvrásnenými bridličnatými horninami vrchného proterozoika, metamorfózou zmenené na sericitické a chloritické fylity. V tomto rudnom poli je známych asi 50 rudných žíl, ktoré sú rozčlenené do 4 revírov: Centrálny, Jirenský, Kladrubský a Milíkovský (Všech svatých). Najväčšiu smernú dĺžku mali žily SSZ-JJV smeru, k nim patrí aj hlavná Dlhá žila – 2,5 km. Žily majú brekciovitú štruktúru s vývojom početných drúz. Žily nie sú pravidelné, sú často rozhádzané do odžiliek. Výplň žíl je hlavne kremenná, miestami sa hromadí barit, kalcit, dolomit, ankerit. Z rudných minerálov prevláda sfalerit so zvýšeným obsahom Ag, In, Ga a Ge. Galenit má nízky obsah Ag. Zriedkavo sú prítomné Fe-kýzy a chalkopyrit. V oxidačnej zóne sa nachádzal ceruzit a pyromorfit.Polymetalický typ mineralizácie začína vývoj kremeňovo-kýzovým štádiom, nasleduje hlavné sulfidické štádium s Pb-Zn-Cu rudami a končí kalcitovým štádiom.
5. Kremeň, volframit, ložisko: Greizenové ložiská, lokalita: Cínovec – Česká republika, poznámka: Sn-W mineralizácia, skriňa č.: 6, por.číslo vzorky: 5.
Cínovo-volfrámové ložisko Cínovec-Krupka vo vých.Krušných horách patria k najstarším historickým ložiskám Českého masívu, kde ložiská cínových rúd primárne aj sekundárne boli ťažené už v stredoveku. Čechy boli v tej dobe významnou cínovou provinciou Európy. Ťažba vofrámovej rudy sa datuje od 1.svet.vojny. Ložisko Cínovec predstavuje jednu z najväčších akumulácií masových Sn-W rúd, viazaných na lítnotopásový rudohorský granit. Cínovecká granitová klenba prestupuje kremenný porfýr a vystupuje na východz v pretiahlej elipse. Styk granitu s krem.porfýrom je atektonický a je lemovaný pegmatitovou zónou o mocnosti 4 m. Zrudnenie Sn-W rúd je dvojaké. Klasický žilný systém je tvorený 8-9 žilami s mocnosťou 0,1-2 m, z ktorých iba 1-4 boli ťažené. V strednej časti granitovej klenby majú žily takmer vodorovný priebeh a odtiaľ sa ukláňajú všetkými smermi pod uhlom 15-25º. Najväčšie mocnosti dosahovali na vrchole, smerom od stredu slabnú a vykliňujú. Veľká časť žíl bola sprevádzaná greizenovými lemami. V ich výplni prevládal kremeň, polylitionit (cinvaldit), topáz, K-živec – adulár, fluorit, volframit, kasiterit, scheelit a illit. Zo sulfidov sú prítomné arzenopyrit, stanit, sfalerit, galenit, chalkopyrit a tennantit. Ťažba na žilnom systéme skončila v roku 1977. Ekonomicky významnejšie greizenové rudy sú vyvinuté v podloží žilného systému vo veľkých telesách sľudnato-kremenných a kremenných greizenov a greizenovaných albitických granitoch.
6. Stanit, ložisko: Greizenové ložiská, lokalita: Cínovec – Česká republika, poznámka: Sn-W mineralizácia, skriňa č.: 6, por.číslo vzorky: 6.
Cínovo-volfrámové ložisko Cínovec-Krupka vo vých.Krušných horách patria k najstarším historickým ložiskám Českého masívu, kde ložiská cínových rúd primárne aj sekundárne boli ťažené už v stredoveku. Čechy boli v tej dobe významnou cínovou provinciou Európy. Ťažba vofrámovej rudy sa datuje od 1.svet.vojny. Ložisko Cínovec predstavuje jednu z najväčších akumulácií masových Sn-W rúd, viazaných na lítnotopásový rudohorský granit. Cínovecká granitová klenba prestupuje kremenný porfýr a vystupuje na východz v pretiahlej elipse. Styk granitu s krem.porfýrom je atektonický a je lemovaný pegmatitovou zónou o mocnosti 4 m. Zrudnenie Sn-W rúd je dvojaké. Klasický žilný systém je tvorený 8-9 žilami s mocnosťou 0,1-2 m, z ktorých iba 1-4 boli ťažené. V strednej časti granitovej klenby majú žily takmer vodorovný priebeh a odtiaľ sa ukláňajú všetkými smermi pod uhlom 15-25º. Najväčšie mocnosti dosahovali na vrchole, smerom od stredu slabnú a vykliňujú. Veľká časť žíl bola sprevádzaná greizenovými lemami. V ich výplni prevládal kremeň, polylitionit (cinvaldit), topáz, K-živec – adulár, fluorit, volframit, kasiterit, scheelit a illit. Zo sulfidov sú prítomné arzenopyrit, stanit, sfalerit, galenit, chalkopyrit a tennantit. Ťažba na žilnom systéme skončila v roku 1977. Ekonomicky významnejšie greizenové rudy sú vyvinuté v podloží žilného systému vo veľkých telesách sľudnato-kremenných a kremenných greizenov a greizenovaných albitických granitoch.
7. Polylitionit (cinvaldit), ortoklas, ložisko: Greizenové ložiská, lokalita: Cínovec – Česká republika, poznámka: Sn-W mineralizácia, skriňa č.: 6, por.číslo vzorky: 7.
Cínovo-volfrámové ložisko Cínovec-Krupka vo vých.Krušných horách patria k najstarším historickým ložiskám Českého masívu, kde ložiská cínových rúd primárne aj sekundárne boli ťažené už v stredoveku. Čechy boli v tej dobe významnou cínovou provinciou Európy. Ťažba vofrámovej rudy sa datuje od 1.svet.vojny. Ložisko Cínovec predstavuje jednu z najväčších akumulácií masových Sn-W rúd, viazaných na lítnotopásový rudohorský granit. Cínovecká granitová klenba prestupuje kremenný porfýr a vystupuje na východz v pretiahlej elipse. Styk granitu s krem.porfýrom je atektonický a je lemovaný pegmatitovou zónou o mocnosti 4 m. Zrudnenie Sn-W rúd je dvojaké. Klasický žilný systém je tvorený 8-9 žilami s mocnosťou 0,1-2 m, z ktorých iba 1-4 boli ťažené. V strednej časti granitovej klenby majú žily takmer vodorovný priebeh a odtiaľ sa ukláňajú všetkými smermi pod uhlom 15-25º. Najväčšie mocnosti dosahovali na vrchole, smerom od stredu slabnú a vykliňujú. Veľká časť žíl bola sprevádzaná greizenovými lemami. V ich výplni prevládal kremeň, polylitionit (cinvaldit), topáz, K-živec – adulár, fluorit, volframit, kasiterit, scheelit a illit. Zo sulfidov sú prítomné arzenopyrit, stanit, sfalerit, galenit, chalkopyrit a tennantit. Ťažba na žilnom systéme skončila v roku 1977. Ekonomicky významnejšie greizenové rudy sú vyvinuté v podloží žilného systému vo veľkých telesách sľudnato-kremenných a kremenných greizenov a greizenovaných albitických granitoch.
8. Kremeň, volframit, polylitionit (cinvaldit), ložisko: Greizenové ložiská, lokalita: Cínovec – Česká republika, poznámka: Sn-W mineralizácia, skriňa č.: 6, por.číslo vzorky: 8.
Cínovo-volfrámové ložisko Cínovec-Krupka vo vých.Krušných horách patria k najstarším historickým ložiskám Českého masívu, kde ložiská cínových rúd primárne aj sekundárne boli ťažené už v stredoveku. Čechy boli v tej dobe významnou cínovou provinciou Európy. Ťažba vofrámovej rudy sa datuje od 1.svet.vojny. Ložisko Cínovec predstavuje jednu z najväčších akumulácií masových Sn-W rúd, viazaných na lítnotopásový rudohorský granit. Cínovecká granitová klenba prestupuje kremenný porfýr a vystupuje na východz v pretiahlej elipse. Styk granitu s krem.porfýrom je atektonický a je lemovaný pegmatitovou zónou o mocnosti 4 m. Zrudnenie Sn-W rúd je dvojaké. Klasický žilný systém je tvorený 8-9 žilami s mocnosťou 0,1-2 m, z ktorých iba 1-4 boli ťažené. V strednej časti granitovej klenby majú žily takmer vodorovný priebeh a odtiaľ sa ukláňajú všetkými smermi pod uhlom 15-25º. Najväčšie mocnosti dosahovali na vrchole, smerom od stredu slabnú a vykliňujú. Veľká časť žíl bola sprevádzaná greizenovými lemami. V ich výplni prevládal kremeň, polylitionit (cinvaldit), topáz, K-živec – adulár, fluorit, volframit, kasiterit, scheelit a illit. Zo sulfidov sú prítomné arzenopyrit, stanit, sfalerit, galenit, chalkopyrit a tennantit. Ťažba na žilnom systéme skončila v roku 1977. Ekonomicky významnejšie greizenové rudy sú vyvinuté v podloží žilného systému vo veľkých telesách sľudnato-kremenných a kremenných greizenov a greizenovaných albitických granitoch.
9. Polylitionit (cinvaldit), ložisko: Greizenové ložiská, lokalita: Cínovec – Česká republika, poznámka: Sn-W mineralizácia, skriňa č.: 6, por.číslo vzorky: 9.
Cínovo-volfrámové ložisko Cínovec-Krupka vo vých.Krušných horách patria k najstarším historickým ložiskám Českého masívu, kde ložiská cínových rúd primárne aj sekundárne boli ťažené už v stredoveku. Čechy boli v tej dobe významnou cínovou provinciou Európy. Ťažba vofrámovej rudy sa datuje od 1.svet.vojny. Ložisko Cínovec predstavuje jednu z najväčších akumulácií masových Sn-W rúd, viazaných na lítnotopásový rudohorský granit. Cínovecká granitová klenba prestupuje kremenný porfýr a vystupuje na východz v pretiahlej elipse. Styk granitu s krem.porfýrom je atektonický a je lemovaný pegmatitovou zónou o mocnosti 4 m. Zrudnenie Sn-W rúd je dvojaké. Klasický žilný systém je tvorený 8-9 žilami s mocnosťou 0,1-2 m, z ktorých iba 1-4 boli ťažené. V strednej časti granitovej klenby majú žily takmer vodorovný priebeh a odtiaľ sa ukláňajú všetkými smermi pod uhlom 15-25º. Najväčšie mocnosti dosahovali na vrchole, smerom od stredu slabnú a vykliňujú. Veľká časť žíl bola sprevádzaná greizenovými lemami. V ich výplni prevládal kremeň, polylitionit (cinvaldit), topáz, K-živec – adulár, fluorit, volframit, kasiterit, scheelit a illit. Zo sulfidov sú prítomné arzenopyrit, stanit, sfalerit, galenit, chalkopyrit a tennantit. Ťažba na žilnom systéme skončila v roku 1977. Ekonomicky významnejšie greizenové rudy sú vyvinuté v podloží žilného systému vo veľkých telesách sľudnato-kremenných a kremenných greizenov a greizenovaných albitických granitoch.
10. Topás – pyknit, polylitionit (cinvaldit), volframit, ložisko: Greizenové ložiská, lokalita: Cínovec – Česká republika, poznámka: Sn-W mineralizácia, skriňa č.: 6, por.číslo vzorky: 10.
Cínovo-volfrámové ložisko Cínovec-Krupka vo vých.Krušných horách patria k najstarším historickým ložiskám Českého masívu, kde ložiská cínových rúd primárne aj sekundárne boli ťažené už v stredoveku. Čechy boli v tej dobe významnou cínovou provinciou Európy. Ťažba vofrámovej rudy sa datuje od 1.svet.vojny. Ložisko Cínovec predstavuje jednu z najväčších akumulácií masových Sn-W rúd, viazaných na lítnotopásový rudohorský granit. Cínovecká granitová klenba prestupuje kremenný porfýr a vystupuje na východz v pretiahlej elipse. Styk granitu s krem.porfýrom je atektonický a je lemovaný pegmatitovou zónou o mocnosti 4 m. Zrudnenie Sn-W rúd je dvojaké. Klasický žilný systém je tvorený 8-9 žilami s mocnosťou 0,1-2 m, z ktorých iba 1-4 boli ťažené. V strednej časti granitovej klenby majú žily takmer vodorovný priebeh a odtiaľ sa ukláňajú všetkými smermi pod uhlom 15-25º. Najväčšie mocnosti dosahovali na vrchole, smerom od stredu slabnú a vykliňujú. Veľká časť žíl bola sprevádzaná greizenovými lemami. V ich výplni prevládal kremeň, polylitionit (cinvaldit), topáz, K-živec – adulár, fluorit, volframit, kasiterit, scheelit a illit. Zo sulfidov sú prítomné arzenopyrit, stanit, sfalerit, galenit, chalkopyrit a tennantit. Ťažba na žilnom systéme skončila v roku 1977. Ekonomicky významnejšie greizenové rudy sú vyvinuté v podloží žilného systému vo veľkých telesách sľudnato-kremenných a kremenných greizenov a greizenovaných albitických granitoch.
11. Greizen, ložisko: Greizenové ložiská, lokalita: Cínovec – Česká republika, poznámka: Sn-W mineralizácia, skriňa č.: 6, por.číslo vzorky: 11.
Cínovo-volfrámové ložisko Cínovec-Krupka vo vých.Krušných horách patria k najstarším historickým ložiskám Českého masívu, kde ložiská cínových rúd primárne aj sekundárne boli ťažené už v stredoveku. Čechy boli v tej dobe významnou cínovou provinciou Európy. Ťažba vofrámovej rudy sa datuje od 1.svet.vojny. Ložisko Cínovec predstavuje jednu z najväčších akumulácií masových Sn-W rúd, viazaných na lítnotopásový rudohorský granit. Cínovecká granitová klenba prestupuje kremenný porfýr a vystupuje na východz v pretiahlej elipse. Styk granitu s krem.porfýrom je atektonický a je lemovaný pegmatitovou zónou o mocnosti 4 m. Zrudnenie Sn-W rúd je dvojaké. Klasický žilný systém je tvorený 8-9 žilami s mocnosťou 0,1-2 m, z ktorých iba 1-4 boli ťažené. V strednej časti granitovej klenby majú žily takmer vodorovný priebeh a odtiaľ sa ukláňajú všetkými smermi pod uhlom 15-25º. Najväčšie mocnosti dosahovali na vrchole, smerom od stredu slabnú a vykliňujú. Veľká časť žíl bola sprevádzaná greizenovými lemami. V ich výplni prevládal kremeň, polylitionit (cinvaldit), topáz, K-živec – adulár, fluorit, volframit, kasiterit, scheelit a illit. Zo sulfidov sú prítomné arzenopyrit, stanit, sfalerit, galenit, chalkopyrit a tennantit. Ťažba na žilnom systéme skončila v roku 1977. Ekonomicky významnejšie greizenové rudy sú vyvinuté v podloží žilného systému vo veľkých telesách sľudnato-kremenných a kremenných greizenov a greizenovaných albitických granitoch.
12. Greizen, volframit, ložisko: Greizenové ložiská, lokalita: Cínovec – Česká republika, poznámka: Sn-W mineralizácia, skriňa č.: 6, por.číslo vzorky: 12.
Cínovo-volfrámové ložisko Cínovec-Krupka vo vých.Krušných horách patria k najstarším historickým ložiskám Českého masívu, kde ložiská cínových rúd primárne aj sekundárne boli ťažené už v stredoveku. Čechy boli v tej dobe významnou cínovou provinciou Európy. Ťažba vofrámovej rudy sa datuje od 1.svet.vojny. Ložisko Cínovec predstavuje jednu z najväčších akumulácií masových Sn-W rúd, viazaných na lítnotopásový rudohorský granit. Cínovecká granitová klenba prestupuje kremenný porfýr a vystupuje na východz v pretiahlej elipse. Styk granitu s krem.porfýrom je atektonický a je lemovaný pegmatitovou zónou o mocnosti 4 m. Zrudnenie Sn-W rúd je dvojaké. Klasický žilný systém je tvorený 8-9 žilami s mocnosťou 0,1-2 m, z ktorých iba 1-4 boli ťažené. V strednej časti granitovej klenby majú žily takmer vodorovný priebeh a odtiaľ sa ukláňajú všetkými smermi pod uhlom 15-25º. Najväčšie mocnosti dosahovali na vrchole, smerom od stredu slabnú a vykliňujú. Veľká časť žíl bola sprevádzaná greizenovými lemami. V ich výplni prevládal kremeň, polylitionit (cinvaldit), topáz, K-živec – adulár, fluorit, volframit, kasiterit, scheelit a illit. Zo sulfidov sú prítomné arzenopyrit, stanit, sfalerit, galenit, chalkopyrit a tennantit. Ťažba na žilnom systéme skončila v roku 1977. Ekonomicky významnejšie greizenové rudy sú vyvinuté v podloží žilného systému vo veľkých telesách sľudnato-kremenných a kremenných greizenov a greizenovaných albitických granitoch.
13. Volframit, polylitionit (cinvaldit), kremeň, ložisko: Greizenové ložiská, lokalita: Cínovec – Česká republika, poznámka: Sn-W mineralizácia, skriňa č.: 6, por.číslo vzorky: 13.
Cínovo-volfrámové ložisko Cínovec-Krupka vo vých.Krušných horách patria k najstarším historickým ložiskám Českého masívu, kde ložiská cínových rúd primárne aj sekundárne boli ťažené už v stredoveku. Čechy boli v tej dobe významnou cínovou provinciou Európy. Ťažba vofrámovej rudy sa datuje od 1.svet.vojny. Ložisko Cínovec predstavuje jednu z najväčších akumulácií masových Sn-W rúd, viazaných na lítnotopásový rudohorský granit. Cínovecká granitová klenba prestupuje kremenný porfýr a vystupuje na východz v pretiahlej elipse. Styk granitu s krem.porfýrom je atektonický a je lemovaný pegmatitovou zónou o mocnosti 4 m. Zrudnenie Sn-W rúd je dvojaké. Klasický žilný systém je tvorený 8-9 žilami s mocnosťou 0,1-2 m, z ktorých iba 1-4 boli ťažené. V strednej časti granitovej klenby majú žily takmer vodorovný priebeh a odtiaľ sa ukláňajú všetkými smermi pod uhlom 15-25º. Najväčšie mocnosti dosahovali na vrchole, smerom od stredu slabnú a vykliňujú. Veľká časť žíl bola sprevádzaná greizenovými lemami. V ich výplni prevládal kremeň, polylitionit (cinvaldit), topáz, K-živec – adulár, fluorit, volframit, kasiterit, scheelit a illit. Zo sulfidov sú prítomné arzenopyrit, stanit, sfalerit, galenit, chalkopyrit a tennantit. Ťažba na žilnom systéme skončila v roku 1977. Ekonomicky významnejšie greizenové rudy sú vyvinuté v podloží žilného systému vo veľkých telesách sľudnato-kremenných a kremenných greizenov a greizenovaných albitických granitoch.
14. Polylitionit (cinvaldit), kremeň, ložisko: Greizenové ložiská, lokalita: Cínovec – Česká republika, poznámka: Sn-W mineralizácia, skriňa č.: 6, por.číslo vzorky: 14.
Cínovo-volfrámové ložisko Cínovec-Krupka vo vých.Krušných horách patria k najstarším historickým ložiskám Českého masívu, kde ložiská cínových rúd primárne aj sekundárne boli ťažené už v stredoveku. Čechy boli v tej dobe významnou cínovou provinciou Európy. Ťažba vofrámovej rudy sa datuje od 1.svet.vojny. Ložisko Cínovec predstavuje jednu z najväčších akumulácií masových Sn-W rúd, viazaných na lítnotopásový rudohorský granit. Cínovecká granitová klenba prestupuje kremenný porfýr a vystupuje na východz v pretiahlej elipse. Styk granitu s krem.porfýrom je atektonický a je lemovaný pegmatitovou zónou o mocnosti 4 m. Zrudnenie Sn-W rúd je dvojaké. Klasický žilný systém je tvorený 8-9 žilami s mocnosťou 0,1-2 m, z ktorých iba 1-4 boli ťažené. V strednej časti granitovej klenby majú žily takmer vodorovný priebeh a odtiaľ sa ukláňajú všetkými smermi pod uhlom 15-25º. Najväčšie mocnosti dosahovali na vrchole, smerom od stredu slabnú a vykliňujú. Veľká časť žíl bola sprevádzaná greizenovými lemami. V ich výplni prevládal kremeň, polylitionit (cinvaldit), topáz, K-živec – adulár, fluorit, volframit, kasiterit, scheelit a illit. Zo sulfidov sú prítomné arzenopyrit, stanit, sfalerit, galenit, chalkopyrit a tennantit. Ťažba na žilnom systéme skončila v roku 1977. Ekonomicky významnejšie greizenové rudy sú vyvinuté v podloží žilného systému vo veľkých telesách sľudnato-kremenných a kremenných greizenov a greizenovaných albitických granitoch.
15. Topás – pyknit, greizen, ložisko: Greizenové ložiská, lokalita: Cínovec – Česká republika, poznámka: Sn-W mineralizácia, skriňa č.: 6, por.číslo vzorky: 15.
Cínovo-volfrámové ložisko Cínovec-Krupka vo vých.Krušných horách patria k najstarším historickým ložiskám Českého masívu, kde ložiská cínových rúd primárne aj sekundárne boli ťažené už v stredoveku. Čechy boli v tej dobe významnou cínovou provinciou Európy. Ťažba vofrámovej rudy sa datuje od 1.svet.vojny. Ložisko Cínovec predstavuje jednu z najväčších akumulácií masových Sn-W rúd, viazaných na lítnotopásový rudohorský granit. Cínovecká granitová klenba prestupuje kremenný porfýr a vystupuje na východz v pretiahlej elipse. Styk granitu s krem.porfýrom je atektonický a je lemovaný pegmatitovou zónou o mocnosti 4 m. Zrudnenie Sn-W rúd je dvojaké. Klasický žilný systém je tvorený 8-9 žilami s mocnosťou 0,1-2 m, z ktorých iba 1-4 boli ťažené. V strednej časti granitovej klenby majú žily takmer vodorovný priebeh a odtiaľ sa ukláňajú všetkými smermi pod uhlom 15-25º. Najväčšie mocnosti dosahovali na vrchole, smerom od stredu slabnú a vykliňujú. Veľká časť žíl bola sprevádzaná greizenovými lemami. V ich výplni prevládal kremeň, polylitionit (cinvaldit), topáz, K-živec – adulár, fluorit, volframit, kasiterit, scheelit a illit. Zo sulfidov sú prítomné arzenopyrit, stanit, sfalerit, galenit, chalkopyrit a tennantit. Ťažba na žilnom systéme skončila v roku 1977. Ekonomicky významnejšie greizenové rudy sú vyvinuté v podloží žilného systému vo veľkých telesách sľudnato-kremenných a kremenných greizenov a greizenovaných albitických granitoch.
16. Fluorit, ložisko: Greizenové ložiská, lokalita: Cínovec – Česká republika, poznámka: Sn-W mineralizácia, skriňa č.: 6, por.číslo vzorky: 16.
Cínovo-volfrámové ložisko Cínovec-Krupka vo vých.Krušných horách patria k najstarším historickým ložiskám Českého masívu, kde ložiská cínových rúd primárne aj sekundárne boli ťažené už v stredoveku. Čechy boli v tej dobe významnou cínovou provinciou Európy. Ťažba vofrámovej rudy sa datuje od 1.svet.vojny. Ložisko Cínovec predstavuje jednu z najväčších akumulácií masových Sn-W rúd, viazaných na lítnotopásový rudohorský granit. Cínovecká granitová klenba prestupuje kremenný porfýr a vystupuje na východz v pretiahlej elipse. Styk granitu s krem.porfýrom je atektonický a je lemovaný pegmatitovou zónou o mocnosti 4 m. Zrudnenie Sn-W rúd je dvojaké. Klasický žilný systém je tvorený 8-9 žilami s mocnosťou 0,1-2 m, z ktorých iba 1-4 boli ťažené. V strednej časti granitovej klenby majú žily takmer vodorovný priebeh a odtiaľ sa ukláňajú všetkými smermi pod uhlom 15-25º. Najväčšie mocnosti dosahovali na vrchole, smerom od stredu slabnú a vykliňujú. Veľká časť žíl bola sprevádzaná greizenovými lemami. V ich výplni prevládal kremeň, polylitionit (cinvaldit), topáz, K-živec – adulár, fluorit, volframit, kasiterit, scheelit a illit. Zo sulfidov sú prítomné arzenopyrit, stanit, sfalerit, galenit, chalkopyrit a tennantit. Ťažba na žilnom systéme skončila v roku 1977. Ekonomicky významnejšie greizenové rudy sú vyvinuté v podloží žilného systému vo veľkých telesách sľudnato-kremenných a kremenných greizenov a greizenovaných albitických granitoch.
17. Kremeň, volframit, ložisko: Greizenové ložiská, lokalita: Cínovec – Česká republika, poznámka: Sn-W mineralizácia, skriňa č.: 6, por.číslo vzorky: 17.
Cínovo-volfrámové ložisko Cínovec-Krupka vo vých.Krušných horách patria k najstarším historickým ložiskám Českého masívu, kde ložiská cínových rúd primárne aj sekundárne boli ťažené už v stredoveku. Čechy boli v tej dobe významnou cínovou provinciou Európy. Ťažba vofrámovej rudy sa datuje od 1.svet.vojny. Ložisko Cínovec predstavuje jednu z najväčších akumulácií masových Sn-W rúd, viazaných na lítnotopásový rudohorský granit. Cínovecká granitová klenba prestupuje kremenný porfýr a vystupuje na východz v pretiahlej elipse. Styk granitu s krem.porfýrom je atektonický a je lemovaný pegmatitovou zónou o mocnosti 4 m. Zrudnenie Sn-W rúd je dvojaké. Klasický žilný systém je tvorený 8-9 žilami s mocnosťou 0,1-2 m, z ktorých iba 1-4 boli ťažené. V strednej časti granitovej klenby majú žily takmer vodorovný priebeh a odtiaľ sa ukláňajú všetkými smermi pod uhlom 15-25º. Najväčšie mocnosti dosahovali na vrchole, smerom od stredu slabnú a vykliňujú. Veľká časť žíl bola sprevádzaná greizenovými lemami. V ich výplni prevládal kremeň, polylitionit (cinvaldit), topáz, K-živec – adulár, fluorit, volframit, kasiterit, scheelit a illit. Zo sulfidov sú prítomné arzenopyrit, stanit, sfalerit, galenit, chalkopyrit a tennantit. Ťažba na žilnom systéme skončila v roku 1977. Ekonomicky významnejšie greizenové rudy sú vyvinuté v podloží žilného systému vo veľkých telesách sľudnato-kremenných a kremenných greizenov a greizenovaných albitických granitoch.
18. Polylitionit (cinvaldit), kremeň, ložisko: Greizenové ložiská, lokalita: Cínovec – Česká republika, poznámka: Sn-W mineralizácia, skriňa č.: 6, por.číslo vzorky: 18.
Cínovo-volfrámové ložisko Cínovec-Krupka vo vých.Krušných horách patria k najstarším historickým ložiskám Českého masívu, kde ložiská cínových rúd primárne aj sekundárne boli ťažené už v stredoveku. Čechy boli v tej dobe významnou cínovou provinciou Európy. Ťažba vofrámovej rudy sa datuje od 1.svet.vojny. Ložisko Cínovec predstavuje jednu z najväčších akumulácií masových Sn-W rúd, viazaných na lítnotopásový rudohorský granit. Cínovecká granitová klenba prestupuje kremenný porfýr a vystupuje na východz v pretiahlej elipse. Styk granitu s krem.porfýrom je atektonický a je lemovaný pegmatitovou zónou o mocnosti 4 m. Zrudnenie Sn-W rúd je dvojaké. Klasický žilný systém je tvorený 8-9 žilami s mocnosťou 0,1-2 m, z ktorých iba 1-4 boli ťažené. V strednej časti granitovej klenby majú žily takmer vodorovný priebeh a odtiaľ sa ukláňajú všetkými smermi pod uhlom 15-25º. Najväčšie mocnosti dosahovali na vrchole, smerom od stredu slabnú a vykliňujú. Veľká časť žíl bola sprevádzaná greizenovými lemami. V ich výplni prevládal kremeň, polylitionit (cinvaldit), topáz, K-živec – adulár, fluorit, volframit, kasiterit, scheelit a illit. Zo sulfidov sú prítomné arzenopyrit, stanit, sfalerit, galenit, chalkopyrit a tennantit. Ťažba na žilnom systéme skončila v roku 1977. Ekonomicky významnejšie greizenové rudy sú vyvinuté v podloží žilného systému vo veľkých telesách sľudnato-kremenných a kremenných greizenov a greizenovaných albitických granitoch.
ANTIMONIT Kremnica
SIDERIT Rožňava