1. Galenit, sfalerit, ložisko: Vulkanosedimentárne ložiská, lokalita: Horní Benešov – Česká republika, poznámka: Polymetalická Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 4, por.číslo vzorky: 1.
Hornobenešovské rudné pole patrilo k najvýznamnejším ložiskám Zn-Pb rúd v ČR. Kýzové ložisko nízkopercentných Zn-Pb rúd bolo ťažené ako zdroj Ag a Pb už v 13.stor.Ložisko je uložené v slabo metamorfovaných vulkanosedimentárnych horninách devónskej eugeosynklinály v S okraji šternbersko-hornobenešovskej zóny. Na stavbe ložiska sú výrazne zjavné prejavy deformácií, spôsobené varískou tektonogenézou, ktorá postihla nosné horniny a aj rudné akumulácie sulfidov a polohy Fe rúd. Zrudnenie je viazané prevažne na kremičité horniny-kremenné keratofýry a na sericitické bridlice, v menšej miere na vápence a dolomity. Rudné telesá vytvárajú vtrúseniny, hniezda, žilníky. Hlavné rudné minerály: pyrit, sfalerit a galenit. Významným nerudným minerálom je barit, ktorý vo vrchných častiach ložiska vytváral samostatné šošovky. Smerná dĺžka ložiska je asi 850 m, priemerná mocnosť bilančných rúd 4-8 m. Ložisko bolo zatvorené v roku 1992.
2. Kremeň, galenit, sfalerit, ložisko: Vulkanosedimentárne ložiská, lokalita: Horní Benešov – Česká republika, poznámka: Polymetalická Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 4, por.číslo vzorky: 2.
Hornobenešovské rudné pole patrilo k najvýznamnejším ložiskám Zn-Pb rúd v ČR. Kýzové ložisko nízkopercentných Zn-Pb rúd bolo ťažené ako zdroj Ag a Pb už v 13.stor.Ložisko je uložené v slabo metamorfovaných vulkanosedimentárnych horninách devónskej eugeosynklinály v S okraji šternbersko-hornobenešovskej zóny. Na stavbe ložiska sú výrazne zjavné prejavy deformácií, spôsobené varískou tektonogenézou, ktorá postihla nosné horniny a aj rudné akumulácie sulfidov a polohy Fe rúd. Zrudnenie je viazané prevažne na kremičité horniny-kremenné keratofýry a na sericitické bridlice, v menšej miere na vápence a dolomity. Rudné telesá vytvárajú vtrúseniny, hniezda, žilníky. Hlavné rudné minerály: pyrit, sfalerit a galenit. Významným nerudným minerálom je barit, ktorý vo vrchných častiach ložiska vytváral samostatné šošovky. Smerná dĺžka ložiska je asi 850 m, priemerná mocnosť bilančných rúd 4-8 m. Ložisko bolo zatvorené v roku 1992.
3. Galenit, ložisko: Vulkanosedimentárne ložiská, lokalita: Horní Benešov – Česká republika, poznámka: Polymetalická Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 4, por.číslo vzorky: 3.
Hornobenešovské rudné pole patrilo k najvýznamnejším ložiskám Zn-Pb rúd v ČR. Kýzové ložisko nízkopercentných Zn-Pb rúd bolo ťažené ako zdroj Ag a Pb už v 13.stor.Ložisko je uložené v slabo metamorfovaných vulkanosedimentárnych horninách devónskej eugeosynklinály v S okraji šternbersko-hornobenešovskej zóny. Na stavbe ložiska sú výrazne zjavné prejavy deformácií, spôsobené varískou tektonogenézou, ktorá postihla nosné horniny a aj rudné akumulácie sulfidov a polohy Fe rúd. Zrudnenie je viazané prevažne na kremičité horniny-kremenné keratofýry a na sericitické bridlice, v menšej miere na vápence a dolomity. Rudné telesá vytvárajú vtrúseniny, hniezda, žilníky. Hlavné rudné minerály: pyrit, sfalerit a galenit. Významným nerudným minerálom je barit, ktorý vo vrchných častiach ložiska vytváral samostatné šošovky. Smerná dĺžka ložiska je asi 850 m, priemerná mocnosť bilančných rúd 4-8 m. Ložisko bolo zatvorené v roku 1992.
4. Galenit, sfalerit, ložisko: Vulkanosedimentárne ložiská, lokalita: Horní Benešov – Česká republika, poznámka: Polymetalická Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 4, por.číslo vzorky: 4.
Hornobenešovské rudné pole patrilo k najvýznamnejším ložiskám Zn-Pb rúd v ČR. Kýzové ložisko nízkopercentných Zn-Pb rúd bolo ťažené ako zdroj Ag a Pb už v 13.stor.Ložisko je uložené v slabo metamorfovaných vulkanosedimentárnych horninách devónskej eugeosynklinály v S okraji šternbersko-hornobenešovskej zóny. Na stavbe ložiska sú výrazne zjavné prejavy deformácií, spôsobené varískou tektonogenézou, ktorá postihla nosné horniny a aj rudné akumulácie sulfidov a polohy Fe rúd. Zrudnenie je viazané prevažne na kremičité horniny-kremenné keratofýry a na sericitické bridlice, v menšej miere na vápence a dolomity. Rudné telesá vytvárajú vtrúseniny, hniezda, žilníky. Hlavné rudné minerály: pyrit, sfalerit a galenit. Významným nerudným minerálom je barit, ktorý vo vrchných častiach ložiska vytváral samostatné šošovky. Smerná dĺžka ložiska je asi 850 m, priemerná mocnosť bilančných rúd 4-8 m. Ložisko bolo zatvorené v roku 1992.
5. Sfalerit, galenit, chalkopyrit, ložisko: Vulkanosedimentárne ložiská, lokalita: Horní Benešov – Česká republika, poznámka: Polymetalická Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 4, por.číslo vzorky: 5.
Hornobenešovské rudné pole patrilo k najvýznamnejším ložiskám Zn-Pb rúd v ČR. Kýzové ložisko nízkopercentných Zn-Pb rúd bolo ťažené ako zdroj Ag a Pb už v 13.stor.Ložisko je uložené v slabo metamorfovaných vulkanosedimentárnych horninách devónskej eugeosynklinály v S okraji šternbersko-hornobenešovskej zóny. Na stavbe ložiska sú výrazne zjavné prejavy deformácií, spôsobené varískou tektonogenézou, ktorá postihla nosné horniny a aj rudné akumulácie sulfidov a polohy Fe rúd. Zrudnenie je viazané prevažne na kremičité horniny-kremenné keratofýry a na sericitické bridlice, v menšej miere na vápence a dolomity. Rudné telesá vytvárajú vtrúseniny, hniezda, žilníky. Hlavné rudné minerály: pyrit, sfalerit a galenit. Významným nerudným minerálom je barit, ktorý vo vrchných častiach ložiska vytváral samostatné šošovky. Smerná dĺžka ložiska je asi 850 m, priemerná mocnosť bilančných rúd 4-8 m. Ložisko bolo zatvorené v roku 1992.
6. Barit, galenit, sfalerit, ložisko: Vulkanosedimentárne ložiská, lokalita: Horní Benešov – Česká republika, poznámka: Polymetalická Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 4, por.číslo vzorky: 6.
Hornobenešovské rudné pole patrilo k najvýznamnejším ložiskám Zn-Pb rúd v ČR. Kýzové ložisko nízkopercentných Zn-Pb rúd bolo ťažené ako zdroj Ag a Pb už v 13.stor.Ložisko je uložené v slabo metamorfovaných vulkanosedimentárnych horninách devónskej eugeosynklinály v S okraji šternbersko-hornobenešovskej zóny. Na stavbe ložiska sú výrazne zjavné prejavy deformácií, spôsobené varískou tektonogenézou, ktorá postihla nosné horniny a aj rudné akumulácie sulfidov a polohy Fe rúd. Zrudnenie je viazané prevažne na kremičité horniny-kremenné keratofýry a na sericitické bridlice, v menšej miere na vápence a dolomity. Rudné telesá vytvárajú vtrúseniny, hniezda, žilníky. Hlavné rudné minerály: pyrit, sfalerit a galenit. Významným nerudným minerálom je barit, ktorý vo vrchných častiach ložiska vytváral samostatné šošovky. Smerná dĺžka ložiska je asi 850 m, priemerná mocnosť bilančných rúd 4-8 m. Ložisko bolo zatvorené v roku 1992.
7. Sfalerit, galenit, ložisko: Vulkanosedimentárne ložiská, lokalita: Horní Benešov – Česká republika, poznámka: Polymetalická Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 4, por.číslo vzorky: 7.
Hornobenešovské rudné pole patrilo k najvýznamnejším ložiskám Zn-Pb rúd v ČR. Kýzové ložisko nízkopercentných Zn-Pb rúd bolo ťažené ako zdroj Ag a Pb už v 13.stor.Ložisko je uložené v slabo metamorfovaných vulkanosedimentárnych horninách devónskej eugeosynklinály v S okraji šternbersko-hornobenešovskej zóny. Na stavbe ložiska sú výrazne zjavné prejavy deformácií, spôsobené varískou tektonogenézou, ktorá postihla nosné horniny a aj rudné akumulácie sulfidov a polohy Fe rúd. Zrudnenie je viazané prevažne na kremičité horniny-kremenné keratofýry a na sericitické bridlice, v menšej miere na vápence a dolomity. Rudné telesá vytvárajú vtrúseniny, hniezda, žilníky. Hlavné rudné minerály: pyrit, sfalerit a galenit. Významným nerudným minerálom je barit, ktorý vo vrchných častiach ložiska vytváral samostatné šošovky. Smerná dĺžka ložiska je asi 850 m, priemerná mocnosť bilančných rúd 4-8 m. Ložisko bolo zatvorené v roku 1992.
8. Galenit, sfalerit, chalkopyrit, ložisko: Vulkanosedimentárne ložiská, lokalita: Horní Benešov – Česká republika, poznámka: Polymetalická Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 4, por.číslo vzorky: 8.
Hornobenešovské rudné pole patrilo k najvýznamnejším ložiskám Zn-Pb rúd v ČR. Kýzové ložisko nízkopercentných Zn-Pb rúd bolo ťažené ako zdroj Ag a Pb už v 13.stor.Ložisko je uložené v slabo metamorfovaných vulkanosedimentárnych horninách devónskej eugeosynklinály v S okraji šternbersko-hornobenešovskej zóny. Na stavbe ložiska sú výrazne zjavné prejavy deformácií, spôsobené varískou tektonogenézou, ktorá postihla nosné horniny a aj rudné akumulácie sulfidov a polohy Fe rúd. Zrudnenie je viazané prevažne na kremičité horniny-kremenné keratofýry a na sericitické bridlice, v menšej miere na vápence a dolomity. Rudné telesá vytvárajú vtrúseniny, hniezda, žilníky. Hlavné rudné minerály: pyrit, sfalerit a galenit. Významným nerudným minerálom je barit, ktorý vo vrchných častiach ložiska vytváral samostatné šošovky. Smerná dĺžka ložiska je asi 850 m, priemerná mocnosť bilančných rúd 4-8 m. Ložisko bolo zatvorené v roku 1992.
9. Galenit, sfalerit, ložisko: Vulkanosedimentárne ložiská, lokalita: Horní Benešov – Česká republika, poznámka: Polymetalická Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 4, por.číslo vzorky: 9.
Hornobenešovské rudné pole patrilo k najvýznamnejším ložiskám Zn-Pb rúd v ČR. Kýzové ložisko nízkopercentných Zn-Pb rúd bolo ťažené ako zdroj Ag a Pb už v 13.stor.Ložisko je uložené v slabo metamorfovaných vulkanosedimentárnych horninách devónskej eugeosynklinály v S okraji šternbersko-hornobenešovskej zóny. Na stavbe ložiska sú výrazne zjavné prejavy deformácií, spôsobené varískou tektonogenézou, ktorá postihla nosné horniny a aj rudné akumulácie sulfidov a polohy Fe rúd. Zrudnenie je viazané prevažne na kremičité horniny-kremenné keratofýry a na sericitické bridlice, v menšej miere na vápence a dolomity. Rudné telesá vytvárajú vtrúseniny, hniezda, žilníky. Hlavné rudné minerály: pyrit, sfalerit a galenit. Významným nerudným minerálom je barit, ktorý vo vrchných častiach ložiska vytváral samostatné šošovky. Smerná dĺžka ložiska je asi 850 m, priemerná mocnosť bilančných rúd 4-8 m. Ložisko bolo zatvorené v roku 1992.
10. Kremeň, galenit, pyrit, chalkopyrit, ložisko: Vulkanosedimentárne ložiská, lokalita: Horní Benešov – Česká republika, poznámka: Polymetalická Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 4, por.číslo vzorky: 10.
Hornobenešovské rudné pole patrilo k najvýznamnejším ložiskám Zn-Pb rúd v ČR. Kýzové ložisko nízkopercentných Zn-Pb rúd bolo ťažené ako zdroj Ag a Pb už v 13.stor.Ložisko je uložené v slabo metamorfovaných vulkanosedimentárnych horninách devónskej eugeosynklinály v S okraji šternbersko-hornobenešovskej zóny. Na stavbe ložiska sú výrazne zjavné prejavy deformácií, spôsobené varískou tektonogenézou, ktorá postihla nosné horniny a aj rudné akumulácie sulfidov a polohy Fe rúd. Zrudnenie je viazané prevažne na kremičité horniny-kremenné keratofýry a na sericitické bridlice, v menšej miere na vápence a dolomity. Rudné telesá vytvárajú vtrúseniny, hniezda, žilníky. Hlavné rudné minerály: pyrit, sfalerit a galenit. Významným nerudným minerálom je barit, ktorý vo vrchných častiach ložiska vytváral samostatné šošovky. Smerná dĺžka ložiska je asi 850 m, priemerná mocnosť bilančných rúd 4-8 m. Ložisko bolo zatvorené v roku 1992.
11. Galenit, chalkopyrit, sfalerit, ložisko: Stratiformné ložiská, lokalita: Nová Ves pri Rýmařove – Česká republika, poznámka: Polymetalická Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 4, por.číslo vzorky: 11.
Vrtným prieskumom boli zistené stratiformné polohy vtrúseninového zrudnenia Pb-Zn v keratofýroch a metatufoch, polohy liateho pyritu s podradným množstvom Pb-Zn-Cu rúd a obsahy Au a Ag. Celková rudná zóna má smernú dĺžku 400 m a s pravou mocnosťou 30-40 m.
12. Pyrit, galenit, ložisko: Stratiformné ložiská, lokalita: Nová Ves pri Rýmařove – Česká republika, poznámka: Polymetalická Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 4, por.číslo vzorky: 12.
Vrtným prieskumom boli zistené stratiformné polohy vtrúseninového zrudnenia Pb-Zn v keratofýroch a metatufoch, polohy liateho pyritu s podradným množstvom Pb-Zn-Cu rúd a obsahy Au a Ag. Celková rudná zóna má smernú dĺžku 400 m a s pravou mocnosťou 30-40 m.
13. Limonit, galenit, kremeň (gosan), ložisko: Stratiformné ložiská, lokalita: Nová Ves pri Rýmařove – Česká republika, poznámka: Polymetalická Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 4, por.číslo vzorky: 13.
Vrtným prieskumom boli zistené stratiformné polohy vtrúseninového zrudnenia Pb-Zn v keratofýroch a metatufoch, polohy liateho pyritu s podradným množstvom Pb-Zn-Cu rúd a obsahy Au a Ag. Celková rudná zóna má smernú dĺžku 400 m a s pravou mocnosťou 30-40 m.
14. Chalkopyrit, kremeň, galenit, siderit, ložisko: Hydrotermálne plutogénne ložiská, lokalita: Březové Hory – Česká republika, poznámka: Polymetalická Pb-Zn-Cu mineralizácia, skriňa č.: 4, por.číslo vzorky: 14.
Rudné žily (Ševčínska, Vojtešská, Matkobožská a iné) sú vyvinuté v horninách kambria, kde často sledujú priebeh diabázových žíl. Vo vrchných častiach sa žily vetvili do množstva malých, často veľmi bohatých žíl. Pestrá minerálna výplň mala súmernú páskovanú textúru, v hlbších častiach bolo zrudnenie v kremennej žilovine v podobe vtrúsenín. Najčastejšími minerálmi boli galenit, sfalerit, kremeň, karbonáty, doprevádzané pyritom a v menšej miere sulfosolami Pb, Sb, ušľachtilými rudami Ag. V 70. rokoch bolo ložisko zatvorené.
15. Galenit, ložisko: Hydrotermálne žilné ložiská, lokalita: Chotešov – Česká republika, poznámka: Polymetalická Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 4, por.číslo vzorky: 15.
Malá lokalita, spadajúca do rudného poľa Stříbra s podobnou mineralogickou sukcesiou.
16. Pyrit, galenit, ložisko: Hydrotermálne žilné ložiská, lokalita: Nový Knín – Česká republika, poznámka: Zlatonosná mineralizácia, skriňa č.: 4, por.číslo vzorky: 16.
Je to ložisko „starej zlatonosnej mineralizácie“ v obvode stredočeského plutónu, kde v minulosti bola ťažená bohatá žila zlatonosného kremeňa s nízkym obsahom sulfidov. Zlato bolo doprevádzané teluridmi Bi, Au, Ag. Okrem rúd Au boli ťažené aj rudy Ag s galenitom, chalkopyritom, freibergitom a hessitom.
17. Sfalerit, kremeň, ložisko: Hydrotermálne žilné ložiská, lokalita: Ratibořice – Česká republika, poznámka: Polymetalická Pb-Zn-Ag mineralizácia, skriňa č.: 4, por.číslo vzorky: 17.
Ložisko leží na území moldanubického kryštalinika, strieborné rudy sa ťažili už v stredoveku. Rudné žily sa sústreďujú hlavne v okolí ílovej poruchy – Blanickej brázdy. Mocnosť žíl veľmi kolíše, v priemere má 10-15 cm. Hlavnou žilou je Dorota, výplň tvorí hlavne kremeň, sfalerit, galenit, menej častý je ankerit. Zriedkavo sa nachádzajú Ag-tetraedrit, pyrit, chalkopyrit, arzenopyrit, kalcit. Strieborné rudy sú už vzácne, nájde sa ešte pyrargyrit.
18. Galenit, ložisko: Hydrotermálne žilné ložiská, lokalita: Chotešov – Česká republika, poznámka: Polymetalická Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 4, por.číslo vzorky: 18.
Malá lokalita, spadajúca do rudného poľa Stříbra s podobnou mineralogickou sukcesiou.
19. Sfalerit, galenit, ložisko: Vulkanosedimentárne ložiská, lokalita: Horní Benešov – Česká republika, poznámka: Polymetalická Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 4, por.číslo vzorky: 19.
Hornobenešovské rudné pole patrilo k najvýznamnejším ložiskám Zn-Pb rúd v ČR. Kýzové ložisko nízkopercentných Zn-Pb rúd bolo ťažené ako zdroj Ag a Pb už v 13.stor.Ložisko je uložené v slabo metamorfovaných vulkanosedimentárnych horninách devónskej eugeosynklinály v S okraji šternbersko-hornobenešovskej zóny. Na stavbe ložiska sú výrazne zjavné prejavy deformácií, spôsobené varískou tektonogenézou, ktorá postihla nosné horniny a aj rudné akumulácie sulfidov a polohy Fe rúd. Zrudnenie je viazané prevažne na kremičité horniny-kremenné keratofýry a na sericitické bridlice, v menšej miere na vápence a dolomity. Rudné telesá vytvárajú vtrúseniny, hniezda, žilníky. Hlavné rudné minerály: pyrit, sfalerit a galenit. Významným nerudným minerálom je barit, ktorý vo vrchných častiach ložiska vytváral samostatné šošovky. Smerná dĺžka ložiska je asi 850 m, priemerná mocnosť bilančných rúd 4-8 m. Ložisko bolo zatvorené v roku 1992.
20. Skutterudit (smaltín), erytrit, ložisko: Hydrotermálne žilné ložiská, lokalita: Jáchymov – Česká republika, poznámka: Polymetalická Ag-Co-Ni-Bi-U mineralizácia, skriňa č.: 4, por.číslo vzorky: 20.
Rudné žily v Jáchymove boli objavené v roku 1516, kedy začali ťažiť Ag rudy. Po útlme ťažby strieborných rúd došlo k novému oživeniu – k ťažbe kobaltových rúd pre farbenie skla a porcelánu a neskôr k ťažbe uránových rúd. Rudné žily sa nachádzajú v kryštalinickom plášti karlovarského masívu. Hlavné rudné žily, nesúce komplexné zrudnenie (Co a Ag rudy) boli sledované už v minulosti- hlavne žily Schweitzer, Geschieber, Geier, Bergkittler, Červené žily a ďalšie. Rudné žily majú hlavne S-J smer, sú nesúvisle mineralizované, väčšina má karbonátovú žilnú výplň, do hĺbky pribúda kremeň. Rudné minerály patria k niekoľkým mineral.etapám. Rudné minerály: skutterudit, rýdzi Bi, arzenidy s vyšším obsahom Co, rýdze Ag, nikelit, rammelsbergit. Uránové rudy sa ťažili hlavne na šachtách Panoráma, Plavno, Jižní jáma, Rovnost II, Barbora. Najvýraznejšia ťažba spadá do druhej polovice 19.stor. a v prvej polovici 20.stor. Po vyťažení rúd boli bane opustené.
21. Erytrit, annabergit, bizmut, ložisko: Hydrotermálne žilné ložiská, lokalita: Jáchymov, štôlňa Barbora – Česká republika, poznámka: Polymetalická Ag-Co-Ni-Bi-U mineralizácia, skriňa č.: 4, por.číslo vzorky: 21.
Rudné žily v Jáchymove boli objavené v roku 1516, kedy začali ťažiť Ag rudy. Po útlme ťažby strieborných rúd došlo k novému oživeniu – k ťažbe kobaltových rúd pre farbenie skla a porcelánu a neskôr k ťažbe uránových rúd. Rudné žily sa nachádzajú v kryštalinickom plášti karlovarského masívu. Hlavné rudné žily, nesúce komplexné zrudnenie (Co a Ag rudy) boli sledované už v minulosti- hlavne žily Schweitzer, Geschieber, Geier, Bergkittler, Červené žily a ďalšie. Rudné žily majú hlavne S-J smer, sú nesúvisle mineralizované, väčšina má karbonátovú žilnú výplň, do hĺbky pribúda kremeň. Rudné minerály patria k niekoľkým mineral.etapám. Rudné minerály: skutterudit, rýdzi Bi, arzenidy s vyšším obsahom Co, rýdze Ag, nikelit, rammelsbergit. Uránové rudy sa ťažili hlavne na šachtách Panoráma, Plavno, Jižní jáma, Rovnost II, Barbora. Najvýraznejšia ťažba spadá do druhej polovice 19.stor. a v prvej polovici 20.stor. Po vyťažení rúd boli bane opustené.
22. Rýdzi bizmut, ložisko: Hydrotermálne žilné ložiská, lokalita: Jáchymov, štôlňa Zwitterműhl – Česká republika, poznámka: Polymetalická Ag-Co-Ni-Bi-U mineralizácia, skriňa č.: 4, por.číslo vzorky: 22.
Rudné žily v Jáchymove boli objavené v roku 1516, kedy začali ťažiť Ag rudy. Po útlme ťažby strieborných rúd došlo k novému oživeniu – k ťažbe kobaltových rúd pre farbenie skla a porcelánu a neskôr k ťažbe uránových rúd. Rudné žily sa nachádzajú v kryštalinickom plášti karlovarského masívu. Hlavné rudné žily, nesúce komplexné zrudnenie (Co a Ag rudy) boli sledované už v minulosti- hlavne žily Schweitzer, Geschieber, Geier, Bergkittler, Červené žily a ďalšie. Rudné žily majú hlavne S-J smer, sú nesúvisle mineralizované, väčšina má karbonátovú žilnú výplň, do hĺbky pribúda kremeň. Rudné minerály patria k niekoľkým mineral.etapám. Rudné minerály: skutterudit, rýdzi Bi, arzenidy s vyšším obsahom Co, rýdze Ag, nikelit, rammelsbergit. Uránové rudy sa ťažili hlavne na šachtách Panoráma, Plavno, Jižní jáma, Rovnost II, Barbora. Najvýraznejšia ťažba spadá do druhej polovice 19.stor. a v prvej polovici 20.stor. Po vyťažení rúd boli bane opustené.
23. Galenit, bizmut, ložisko: Hydrotermálne žilné ložiská, lokalita: Jáchymov, štôlňa Svornosti – Česká republika, poznámka: Polymetalická Ag-Co-Ni-Bi-U mineralizácia, skriňa č.: 4, por.číslo vzorky: 23.
Rudné žily v Jáchymove boli objavené v roku 1516, kedy začali ťažiť Ag rudy. Po útlme ťažby strieborných rúd došlo k novému oživeniu – k ťažbe kobaltových rúd pre farbenie skla a porcelánu a neskôr k ťažbe uránových rúd. Rudné žily sa nachádzajú v kryštalinickom plášti karlovarského masívu. Hlavné rudné žily, nesúce komplexné zrudnenie (Co a Ag rudy) boli sledované už v minulosti- hlavne žily Schweitzer, Geschieber, Geier, Bergkittler, Červené žily a ďalšie. Rudné žily majú hlavne S-J smer, sú nesúvisle mineralizované, väčšina má karbonátovú žilnú výplň, do hĺbky pribúda kremeň. Rudné minerály patria k niekoľkým mineral.etapám. Rudné minerály: skutterudit, rýdzi Bi, arzenidy s vyšším obsahom Co, rýdze Ag, nikelit, rammelsbergit. Uránové rudy sa ťažili hlavne na šachtách Panoráma, Plavno, Jižní jáma, Rovnost II, Barbora. Najvýraznejšia ťažba spadá do druhej polovice 19.stor. a v prvej polovici 20.stor. Po vyťažení rúd boli bane opustené.