1. Pyrit, sfalerit, ložisko: Hydrotermálne žilné ložiská, lokalita: Kutná Hora – Česká republika, poznámka: Polymetalická Pb-Zn-Ag mineralizácia, skriňa č.: 3, por.číslo vzorky: 1.
Historicky významný rudné pole, kde v minulosti bolo ťažené hlavne ako zdroj Ag rúd. Jeho paralelné žilné pásma prerážajú horniny kutnohorského kryštalinika (kouřimské ortoruly, biotitické pararuly). Mineralizované a hydrotermálne alterované trhliny a dislokácie tvoria systém šmykových trhlín. Najvýraznejšie ložiskové štruktúry sú S-J smeru a upadajú k V aj Z. Mineralizačný pochod na žilách prešiel niekoľkými vývojov.štádiami, oddelenými tektonickými pohybmi. Žilná plocha rudného poľa má rozlohu asi 40 km2, najdlhšie pásmo má 6 km. Mocnosť žilných pásiem je niekoľko metrov, samotná mocnosť rúd nepresahuje 0,5 m. Hlavné rudné pásma sú v sev.časti rudného poľa na Kaňku: Rejzské, Turkaňské a Staročeské. Hlavnými minerálnymi zložkami rudných pásiem je kremeň, Fe-kýzy (pyrit, arzenopyrit, pyrotit) a sfalerit, v centrálnej časti pribúda dolomit. V menšej miere sa nachádza galenit, strieborné rudy (hlavne Ag-tetraedrit), chalkopyrit, stanin, na Mn bohatý siderit, tetraedrit, jamesonit, kalcit, chlorit (najmladší)a Cu. Ag rudy sa nachádzajú v juž.časti rudného poľa – Ag sa vyskytuje ako prímes v galenite a vo forme ušľachtilých rúd – freibergit obsahuje až 20% Ag.
2. Siderit, kremeň, pyrit, sfalerit, ložisko: Hydrotermálne žilné ložiská, lokalita: Kutná Hora – Česká republika, poznámka: Polymetalická Pb-Zn-Ag mineralizácia, skriňa č.: 3, por.číslo vzorky: 2.
Historicky významný rudné pole, kde v minulosti bolo ťažené hlavne ako zdroj Ag rúd. Jeho paralelné žilné pásma prerážajú horniny kutnohorského kryštalinika (kouřimské ortoruly, biotitické pararuly). Mineralizované a hydrotermálne alterované trhliny a dislokácie tvoria systém šmykových trhlín. Najvýraznejšie ložiskové štruktúry sú S-J smeru a upadajú k V aj Z. Mineralizačný pochod na žilách prešiel niekoľkými vývojov.štádiami, oddelenými tektonickými pohybmi. Žilná plocha rudného poľa má rozlohu asi 40 km2, najdlhšie pásmo má 6 km. Mocnosť žilných pásiem je niekoľko metrov, samotná mocnosť rúd nepresahuje 0,5 m. Hlavné rudné pásma sú v sev.časti rudného poľa na Kaňku: Rejzské, Turkaňské a Staročeské. Hlavnými minerálnymi zložkami rudných pásiem je kremeň, Fe-kýzy (pyrit, arzenopyrit, pyrotit) a sfalerit, v centrálnej časti pribúda dolomit. V menšej miere sa nachádza galenit, strieborné rudy (hlavne Ag-tetraedrit), chalkopyrit, stanin, na Mn bohatý siderit, tetraedrit, jamesonit, kalcit, chlorit (najmladší)a Cu. Ag rudy sa nachádzajú v juž.časti rudného poľa – Ag sa vyskytuje ako prímes v galenite a vo forme ušľachtilých rúd – freibergit obsahuje až 20% Ag.
3. Chalkopyrit, pyrotit, ložisko: Hydrotermálne žilné ložiská, lokalita: Kutná Hora, Kaňk – Česká republika, poznámka: Polymetalická Pb-Zn-Ag mineralizácia, skriňa č.: 3, por.číslo vzorky: 3.
Historicky významný rudné pole, kde v minulosti bolo ťažené hlavne ako zdroj Ag rúd. Jeho paralelné žilné pásma prerážajú horniny kutnohorského kryštalinika (kouřimské ortoruly, biotitické pararuly). Mineralizované a hydrotermálne alterované trhliny a dislokácie tvoria systém šmykových trhlín. Najvýraznejšie ložiskové štruktúry sú S-J smeru a upadajú k V aj Z. Mineralizačný pochod na žilách prešiel niekoľkými vývojov.štádiami, oddelenými tektonickými pohybmi. Žilná plocha rudného poľa má rozlohu asi 40 km2, najdlhšie pásmo má 6 km. Mocnosť žilných pásiem je niekoľko metrov, samotná mocnosť rúd nepresahuje 0,5 m. Hlavné rudné pásma sú v sev.časti rudného poľa na Kaňku: Rejzské, Turkaňské a Staročeské. Hlavnými minerálnymi zložkami rudných pásiem je kremeň, Fe-kýzy (pyrit, arzenopyrit, pyrotit) a sfalerit, v centrálnej časti pribúda dolomit. V menšej miere sa nachádza galenit, strieborné rudy (hlavne Ag-tetraedrit), chalkopyrit, stanin, na Mn bohatý siderit, tetraedrit, jamesonit, kalcit, chlorit (najmladší)a Cu. Ag rudy sa nachádzajú v juž.časti rudného poľa – Ag sa vyskytuje ako prímes v galenite a vo forme ušľachtilých rúd – freibergit obsahuje až 20% Ag.
4. Siderit, pyrit, ložisko: Hydrotermálne žilné ložiská, lokalita: Kutná Hora – Česká republika, poznámka: Polymetalická Pb-Zn-Ag mineralizácia, skriňa č.: 3, por.číslo vzorky: 4.
Historicky významný rudné pole, kde v minulosti bolo ťažené hlavne ako zdroj Ag rúd. Jeho paralelné žilné pásma prerážajú horniny kutnohorského kryštalinika (kouřimské ortoruly, biotitické pararuly). Mineralizované a hydrotermálne alterované trhliny a dislokácie tvoria systém šmykových trhlín. Najvýraznejšie ložiskové štruktúry sú S-J smeru a upadajú k V aj Z. Mineralizačný pochod na žilách prešiel niekoľkými vývojov.štádiami, oddelenými tektonickými pohybmi. Žilná plocha rudného poľa má rozlohu asi 40 km2, najdlhšie pásmo má 6 km. Mocnosť žilných pásiem je niekoľko metrov, samotná mocnosť rúd nepresahuje 0,5 m. Hlavné rudné pásma sú v sev.časti rudného poľa na Kaňku: Rejzské, Turkaňské a Staročeské. Hlavnými minerálnymi zložkami rudných pásiem je kremeň, Fe-kýzy (pyrit, arzenopyrit, pyrotit) a sfalerit, v centrálnej časti pribúda dolomit. V menšej miere sa nachádza galenit, strieborné rudy (hlavne Ag-tetraedrit), chalkopyrit, stanin, na Mn bohatý siderit, tetraedrit, jamesonit, kalcit, chlorit (najmladší)a Cu. Ag rudy sa nachádzajú v juž.časti rudného poľa – Ag sa vyskytuje ako prímes v galenite a vo forme ušľachtilých rúd – freibergit obsahuje až 20% Ag.
5. Sfalerit, kremeň, ložisko: Hydrotermálne žilné ložiská, lokalita: Holýšov – Česká republika, poznámka: Polymetalická Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 3, por.číslo vzorky: 5.
Malý výskyt kremennej žiloviny so sfaleritom, lokalita svojou mineralogickou sukcesiou je podobná ako na žilách v Stříbre. Lokalita sa nachádza v širšom okolí rudného poľa Stříbro.
6. Sfalerit, ložisko: Hydrotermálne žilné ložiská, lokalita: Černovice – Česká republika, poznámka: Polymetalická Pb-Zn-Ag mineralizácia, skriňa č.: 3, por.číslo vzorky: 6.
Množstvo rudných žíl polymetalickej mineralizácie v podobnom vývoji ako ložisko v Stříbre sa nachádza v priestore medzi Stříbrom, Plzňou a Horšovským Týnom, z ktorých časť bola ťažená ešte po I.svet.vojne. Ide o žily, uložené v proterozoiku a výnimočne v granite (Merklín). Hlavné ložisko s žilou Charlotta bolo v Černoviciach. Dobývané bolo do roku 1929. Mocnosť žíl dosahovala až 1,5 m. Na žilách prevládal červenohnedý sfalerit, bohatý na Ga a Ge nad galenitom.
7. Pyrotit, ložisko: Skarnové ložiská, lokalita: Obří důl, Krkonoše – Česká republika, poznámka: W mineralizácia, skriňa č.: 3, por.číslo vzorky: 7.
Ložisko je vyvinuté na styku krkonošsko-jizerského plutónu s karbonátovými horninami (dolomit) krkonošského kryštalinika. Skarn je tvorený andraditom, diopsidom, miestami aktinolitom a tremolitom. V skarne a čiastočne v granite je vyvinutá mocná zóna s vtrúseninami scheelitu. Ďalej od kontaktu sa nachádza sulfidická mineralizácia, tvorená pyrotitom s prímesou chalkopyritu, kassiteritu, staninu a i. Medzi obidvoma polohami zrudnenia sú neskarnizované karbonáty.
8. Pyrotit, ložisko: Skarnové ložiská, lokalita: Obří důl, Krkonoše – Česká republika, poznámka: W mineralizácia, skriňa č.: 3, por.číslo vzorky: 8.
Ložisko je vyvinuté na styku krkonošsko-jizerského plutónu s karbonátovými horninami (dolomit) krkonošského kryštalinika. Skarn je tvorený andraditom, diopsidom, miestami aktinolitom a tremolitom. V skarne a čiastočne v granite je vyvinutá mocná zóna s vtrúseninami scheelitu. Ďalej od kontaktu sa nachádza sulfidická mineralizácia, tvorená pyrotitom s prímesou chalkopyritu, kassiteritu, staninu a i. Medzi obidvoma polohami zrudnenia sú neskarnizované karbonáty.
9. Pyrit, ložisko: Stratiformné ložiská, lokalita: Lukavičky, Železné hory – Česká republika, poznámka: Polymetalická sulfidická mineralizácia, skriňa č.: 3, por.číslo vzorky: 9.
Ložisko, ktoré bolo objavené koncom 70. rokov minulého storočia na základe zistenia baritovej mineralizácie. Ide o stratiformné ložisko kýzovej formácie Pb-Zn-Cu v oblasti nasavrckého masívu. Šošovkovité rudné telesá sú vyvinuté v metamorfovaných vulkanosedimentárnych horninách, v ktorých sú viazané hlavne na kvarcity a porfyroidy. Zistené boli mocné polohy baritovo-sfaleritovej rudy s častým pyritom. Prítomnosť ostatných sulfidov okrem chalkopyritu je zanedbateľná.
10. Pyrotit, nikelín, ložisko: Hydrotermálne žilné ložiská, lokalita: Staré Ransko – Česká republika, poznámka: Sulfidická Ni-Cu-Co mineralizácia, skriňa č.: 3, por.číslo vzorky: 10.
Ložiská v ranskom masíve sú viazané iba na jeho centrálny pruh, smerujúci od SZ k JV. Vyskytujú sa tu 3 druhy rúd: zvetralinové Fe rudy, Ni-Cu-Co sulfidické rudy a Zn-Cu sulfidické rudy. Zvetralinové Fe rudy sú výsledkom dlhodobého zvetrávania bázických a ultrabázických hornín. Prieskumom bolo overených 9 ložísk Ni-Cu-Co rúd, zrudnenie je tvorené chalkopyritom, kubanitom, pentlanditom, ktoré je doprevádzané pyrotitom a pyritom. Zriedka sa nachádza arzenopyrit, bornit, galenit, magnetit, millerit, kobaltit, zlato. Obsahy Ni-Cu-Co v rudách sú nízke. Vznik sulfidických Zn-Cu rúd je spojené s prienikom vysoko teplotných roztokov, ktoré spôsobili kvarcitizáciu gabier a kremenných dioritov. Zn-Cu ložisko Obrázek sa nachádzalo v hĺbke 85-225 m pod povrchom, smerná dĺžka 250m, mocnosť 72 m. Ložisko je členené na polohy masívnych sfaleritových rúd s chalkopyritom, barit-sfaleritových rúd, prípadne pyrit-pyrotit-chalkopyritových rúd a na impregnačné zrudnenie, tvorené chalkopyritom, pyrotitom, pyritom, miestami sfaleritom. Polohy masívnych rúd sa vyskytovali rovnomerne v celom rozsahu ložiskového priestoru. Ložisko bolo doťažené v roku 1989.
11. Sfalerit, kremeň, ložisko: Hydrotermálne žilné ložiská, lokalita: Merklín – Česká republika, poznámka: Polymetalická Pb-Zn-Ag mineralizácia, skriňa č.: 3, por.číslo vzorky: 11.
Množstvo rudných žíl polymetalickej mineralizácie v podobnom vývoji ako ložisko v Stříbre sa nachádza v priestore medzi Stříbrom, Plzňou a Horšovským Týnom, z ktorých časť bola ťažená ešte po I.svet.vojne. Ide o žily, uložené v proterozoiku a výnimočne v granite (Merklín). Hlavné ložisko s žilou Charlotta bolo v Černoviciach. Dobývané bolo do roku 1929. Mocnosť žíl dosahovala až 1,5 m. Na žilách prevládal červenohnedý sfalerit, bohatý na Ga a Ge nad galenitom.1989.
12. Galenit, sfalerit, ložisko: Stratiformné ložiská, lokalita: Zlaté Hory – Česká republika, poznámka: Polymetalická Zn-Pb-Cu+Au mineralizácia, skriňa č.: 3, por.číslo vzorky: 12.
V zlatohorskom rudnom poli sa už v 12.stor.začala ťažba Au, ťažba Cu a Pb bola iba vedľajším produktom ťažby. Vrchol ťažby bol v 16.stor. Rudné pole sa nachádza na ploche 25-30 km2. Všetky známe ložiská tohto rudného poľa sa stratigraficky nachádzajú vo vrchných devónskych kvarcitoch Priečneho vrchu alebo v ich blízkom nadloží a podloží. Mocnosť rudonosného intervalu je asi 200 m. Zrudnenie je tvorené vtrúsenými, ojedinele masívnymi rudami s prevládajúcim pyritom alebo pyrotitom, menej je zastúpený chalkopyrit, sfalerit a galenit. Na ložiskách Zlaté Hory-západ a zčasti Zlaté Hory-východ k rudným minerálom pristupuje rýdze Au. V malých množstvách sa nachádza arzenopyrit, magnetit, tennantit, Ag-tetraedrit, rýdzi Bi, cosalit, molybdenit. V žilovine prevláda kremeň, časté sú karbonáty (kalcit, dolomit, ankerit, siderit) a barit. Monometalická Cu-mineralizácia je sústredená pri vnútornom okraji rudonosných pásiem, polymetalické Zn-Pb rudy sa väčšinou nachádzajú pri ich vonkajšom okraji. Táto horizontálna zonálnosť je v dôsledku stratigrafickej pozície jednotlivých typov zrudnenia v produktívnom intervale rudonosného horizontu. Monometalické Cu-rudy sú v tvare nekonformných telies uložené v nižšej stratigrafickej úrovni a Zn-Pb rudy v tvare hlavne konformných telies zaberajú prednostne vyššiu úroveň. Komplexné rudy sa nachádzajú na miestach, kde sa zrudnenie obidvoch subhorizontoch prelína, takže vzniká zmiešaním na styku oboch základných typov mineralizácie. 17.12.1993 bola ťažba v Zlatých Horách zastavená a bola zahájená likvidácia ložiska.
13. Galenit, sfalerit, ložisko: Stratiformné ložiská, lokalita: Zlaté Hory – Česká republika, poznámka: Polymetalická Zn-Pb-Cu+Au mineralizácia, skriňa č.: 3, por.číslo vzorky: 13.
V zlatohorskom rudnom poli sa už v 12.stor.začala ťažba Au, ťažba Cu a Pb bola iba vedľajším produktom ťažby. Vrchol ťažby bol v 16.stor. Rudné pole sa nachádza na ploche 25-30 km2. Všetky známe ložiská tohto rudného poľa sa stratigraficky nachádzajú vo vrchných devónskych kvarcitoch Priečneho vrchu alebo v ich blízkom nadloží a podloží. Mocnosť rudonosného intervalu je asi 200 m. Zrudnenie je tvorené vtrúsenými, ojedinele masívnymi rudami s prevládajúcim pyritom alebo pyrotitom, menej je zastúpený chalkopyrit, sfalerit a galenit. Na ložiskách Zlaté Hory-západ a zčasti Zlaté Hory-východ k rudným minerálom pristupuje rýdze Au. V malých množstvách sa nachádza arzenopyrit, magnetit, tennantit, Ag-tetraedrit, rýdzi Bi, cosalit, molybdenit. V žilovine prevláda kremeň, časté sú karbonáty (kalcit, dolomit, ankerit, siderit) a barit. Monometalická Cu-mineralizácia je sústredená pri vnútornom okraji rudonosných pásiem, polymetalické Zn-Pb rudy sa väčšinou nachádzajú pri ich vonkajšom okraji. Táto horizontálna zonálnosť je v dôsledku stratigrafickej pozície jednotlivých typov zrudnenia v produktívnom intervale rudonosného horizontu. Monometalické Cu-rudy sú v tvare nekonformných telies uložené v nižšej stratigrafickej úrovni a Zn-Pb rudy v tvare hlavne konformných telies zaberajú prednostne vyššiu úroveň. Komplexné rudy sa nachádzajú na miestach, kde sa zrudnenie obidvoch subhorizontoch prelína, takže vzniká zmiešaním na styku oboch základných typov mineralizácie. 17.12.1993 bola ťažba v Zlatých Horách zastavená a bola zahájená likvidácia ložiska.
14. Kremeň, pyrit, ložisko: Stratiformné ložiská, lokalita: Zlaté Hory – Česká republika, poznámka: Polymetalická Zn-Pb-Cu+Au mineralizácia, skriňa č.: 3, por.číslo vzorky: 14.
V zlatohorskom rudnom poli sa už v 12.stor.začala ťažba Au, ťažba Cu a Pb bola iba vedľajším produktom ťažby. Vrchol ťažby bol v 16.stor. Rudné pole sa nachádza na ploche 25-30 km2. Všetky známe ložiská tohto rudného poľa sa stratigraficky nachádzajú vo vrchných devónskych kvarcitoch Priečneho vrchu alebo v ich blízkom nadloží a podloží. Mocnosť rudonosného intervalu je asi 200 m. Zrudnenie je tvorené vtrúsenými, ojedinele masívnymi rudami s prevládajúcim pyritom alebo pyrotitom, menej je zastúpený chalkopyrit, sfalerit a galenit. Na ložiskách Zlaté Hory-západ a zčasti Zlaté Hory-východ k rudným minerálom pristupuje rýdze Au. V malých množstvách sa nachádza arzenopyrit, magnetit, tennantit, Ag-tetraedrit, rýdzi Bi, cosalit, molybdenit. V žilovine prevláda kremeň, časté sú karbonáty (kalcit, dolomit, ankerit, siderit) a barit. Monometalická Cu-mineralizácia je sústredená pri vnútornom okraji rudonosných pásiem, polymetalické Zn-Pb rudy sa väčšinou nachádzajú pri ich vonkajšom okraji. Táto horizontálna zonálnosť je v dôsledku stratigrafickej pozície jednotlivých typov zrudnenia v produktívnom intervale rudonosného horizontu. Monometalické Cu-rudy sú v tvare nekonformných telies uložené v nižšej stratigrafickej úrovni a Zn-Pb rudy v tvare hlavne konformných telies zaberajú prednostne vyššiu úroveň. Komplexné rudy sa nachádzajú na miestach, kde sa zrudnenie obidvoch subhorizontoch prelína, takže vzniká zmiešaním na styku oboch základných typov mineralizácie. 17.12.1993 bola ťažba v Zlatých Horách zastavená a bola zahájená likvidácia ložiska.
15. Galenit, sfalerit, ložisko: Stratiformné ložiská, lokalita: Zlaté Hory – Česká republika, poznámka: Polymetalická Zn-Pb-Cu+Au mineralizácia, skriňa č.: 3, por.číslo vzorky: 15.
V zlatohorskom rudnom poli sa už v 12.stor.začala ťažba Au, ťažba Cu a Pb bola iba vedľajším produktom ťažby. Vrchol ťažby bol v 16.stor. Rudné pole sa nachádza na ploche 25-30 km2. Všetky známe ložiská tohto rudného poľa sa stratigraficky nachádzajú vo vrchných devónskych kvarcitoch Priečneho vrchu alebo v ich blízkom nadloží a podloží. Mocnosť rudonosného intervalu je asi 200 m. Zrudnenie je tvorené vtrúsenými, ojedinele masívnymi rudami s prevládajúcim pyritom alebo pyrotitom, menej je zastúpený chalkopyrit, sfalerit a galenit. Na ložiskách Zlaté Hory-západ a zčasti Zlaté Hory-východ k rudným minerálom pristupuje rýdze Au. V malých množstvách sa nachádza arzenopyrit, magnetit, tennantit, Ag-tetraedrit, rýdzi Bi, cosalit, molybdenit. V žilovine prevláda kremeň, časté sú karbonáty (kalcit, dolomit, ankerit, siderit) a barit. Monometalická Cu-mineralizácia je sústredená pri vnútornom okraji rudonosných pásiem, polymetalické Zn-Pb rudy sa väčšinou nachádzajú pri ich vonkajšom okraji. Táto horizontálna zonálnosť je v dôsledku stratigrafickej pozície jednotlivých typov zrudnenia v produktívnom intervale rudonosného horizontu. Monometalické Cu-rudy sú v tvare nekonformných telies uložené v nižšej stratigrafickej úrovni a Zn-Pb rudy v tvare hlavne konformných telies zaberajú prednostne vyššiu úroveň. Komplexné rudy sa nachádzajú na miestach, kde sa zrudnenie obidvoch subhorizontoch prelína, takže vzniká zmiešaním na styku oboch základných typov mineralizácie. 17.12.1993 bola ťažba v Zlatých Horách zastavená a bola zahájená likvidácia ložiska.
16. Pyrit, chalkopyrit, ložisko: Stratiformné ložiská, lokalita: Zlaté Hory – Česká republika, poznámka: Polymetalická Zn-Pb-Cu+Au mineralizácia, skriňa č.: 3, por.číslo vzorky: 16.
V zlatohorskom rudnom poli sa už v 12.stor.začala ťažba Au, ťažba Cu a Pb bola iba vedľajším produktom ťažby. Vrchol ťažby bol v 16.stor. Rudné pole sa nachádza na ploche 25-30 km2. Všetky známe ložiská tohto rudného poľa sa stratigraficky nachádzajú vo vrchných devónskych kvarcitoch Priečneho vrchu alebo v ich blízkom nadloží a podloží. Mocnosť rudonosného intervalu je asi 200 m. Zrudnenie je tvorené vtrúsenými, ojedinele masívnymi rudami s prevládajúcim pyritom alebo pyrotitom, menej je zastúpený chalkopyrit, sfalerit a galenit. Na ložiskách Zlaté Hory-západ a zčasti Zlaté Hory-východ k rudným minerálom pristupuje rýdze Au. V malých množstvách sa nachádza arzenopyrit, magnetit, tennantit, Ag-tetraedrit, rýdzi Bi, cosalit, molybdenit. V žilovine prevláda kremeň, časté sú karbonáty (kalcit, dolomit, ankerit, siderit) a barit. Monometalická Cu-mineralizácia je sústredená pri vnútornom okraji rudonosných pásiem, polymetalické Zn-Pb rudy sa väčšinou nachádzajú pri ich vonkajšom okraji. Táto horizontálna zonálnosť je v dôsledku stratigrafickej pozície jednotlivých typov zrudnenia v produktívnom intervale rudonosného horizontu. Monometalické Cu-rudy sú v tvare nekonformných telies uložené v nižšej stratigrafickej úrovni a Zn-Pb rudy v tvare hlavne konformných telies zaberajú prednostne vyššiu úroveň. Komplexné rudy sa nachádzajú na miestach, kde sa zrudnenie obidvoch subhorizontoch prelína, takže vzniká zmiešaním na styku oboch základných typov mineralizácie. 17.12.1993 bola ťažba v Zlatých Horách zastavená a bola zahájená likvidácia ložiska.
17. Kremeň, galenit, ložisko: Stratiformné ložiská, lokalita: Zlaté Hory – Česká republika, poznámka: Polymetalická Zn-Pb-Cu+Au mineralizácia, skriňa č.: 3, por.číslo vzorky: 17.
V zlatohorskom rudnom poli sa už v 12.stor.začala ťažba Au, ťažba Cu a Pb bola iba vedľajším produktom ťažby. Vrchol ťažby bol v 16.stor. Rudné pole sa nachádza na ploche 25-30 km2. Všetky známe ložiská tohto rudného poľa sa stratigraficky nachádzajú vo vrchných devónskych kvarcitoch Priečneho vrchu alebo v ich blízkom nadloží a podloží. Mocnosť rudonosného intervalu je asi 200 m. Zrudnenie je tvorené vtrúsenými, ojedinele masívnymi rudami s prevládajúcim pyritom alebo pyrotitom, menej je zastúpený chalkopyrit, sfalerit a galenit. Na ložiskách Zlaté Hory-západ a zčasti Zlaté Hory-východ k rudným minerálom pristupuje rýdze Au. V malých množstvách sa nachádza arzenopyrit, magnetit, tennantit, Ag-tetraedrit, rýdzi Bi, cosalit, molybdenit. V žilovine prevláda kremeň, časté sú karbonáty (kalcit, dolomit, ankerit, siderit) a barit. Monometalická Cu-mineralizácia je sústredená pri vnútornom okraji rudonosných pásiem, polymetalické Zn-Pb rudy sa väčšinou nachádzajú pri ich vonkajšom okraji. Táto horizontálna zonálnosť je v dôsledku stratigrafickej pozície jednotlivých typov zrudnenia v produktívnom intervale rudonosného horizontu. Monometalické Cu-rudy sú v tvare nekonformných telies uložené v nižšej stratigrafickej úrovni a Zn-Pb rudy v tvare hlavne konformných telies zaberajú prednostne vyššiu úroveň. Komplexné rudy sa nachádzajú na miestach, kde sa zrudnenie obidvoch subhorizontoch prelína, takže vzniká zmiešaním na styku oboch základných typov mineralizácie. 17.12.1993 bola ťažba v Zlatých Horách zastavená a bola zahájená likvidácia ložiska.
18. Galenit, sfalerit, chalkopyrit, ložisko: Stratiformné ložiská, lokalita: Zlaté Hory – Česká republika, poznámka: Polymetalická Zn-Pb-Cu+Au mineralizácia, skriňa č.: 3, por.číslo vzorky: 18.
V zlatohorskom rudnom poli sa už v 12.stor.začala ťažba Au, ťažba Cu a Pb bola iba vedľajším produktom ťažby. Vrchol ťažby bol v 16.stor. Rudné pole sa nachádza na ploche 25-30 km2. Všetky známe ložiská tohto rudného poľa sa stratigraficky nachádzajú vo vrchných devónskych kvarcitoch Priečneho vrchu alebo v ich blízkom nadloží a podloží. Mocnosť rudonosného intervalu je asi 200 m. Zrudnenie je tvorené vtrúsenými, ojedinele masívnymi rudami s prevládajúcim pyritom alebo pyrotitom, menej je zastúpený chalkopyrit, sfalerit a galenit. Na ložiskách Zlaté Hory-západ a zčasti Zlaté Hory-východ k rudným minerálom pristupuje rýdze Au. V malých množstvách sa nachádza arzenopyrit, magnetit, tennantit, Ag-tetraedrit, rýdzi Bi, cosalit, molybdenit. V žilovine prevláda kremeň, časté sú karbonáty (kalcit, dolomit, ankerit, siderit) a barit. Monometalická Cu-mineralizácia je sústredená pri vnútornom okraji rudonosných pásiem, polymetalické Zn-Pb rudy sa väčšinou nachádzajú pri ich vonkajšom okraji. Táto horizontálna zonálnosť je v dôsledku stratigrafickej pozície jednotlivých typov zrudnenia v produktívnom intervale rudonosného horizontu. Monometalické Cu-rudy sú v tvare nekonformných telies uložené v nižšej stratigrafickej úrovni a Zn-Pb rudy v tvare hlavne konformných telies zaberajú prednostne vyššiu úroveň. Komplexné rudy sa nachádzajú na miestach, kde sa zrudnenie obidvoch subhorizontoch prelína, takže vzniká zmiešaním na styku oboch základných typov mineralizácie. 17.12.1993 bola ťažba v Zlatých Horách zastavená a bola zahájená likvidácia ložiska.
19. Alofán, ložisko: Stratiformné ložiská, lokalita: Zlaté Hory – Česká republika, poznámka: Polymetalická Zn-Pb-Cu+Au mineralizácia, skriňa č.: 3, por.číslo vzorky: 19.
V zlatohorskom rudnom poli sa už v 12.stor.začala ťažba Au, ťažba Cu a Pb bola iba vedľajším produktom ťažby. Vrchol ťažby bol v 16.stor. Rudné pole sa nachádza na ploche 25-30 km2. Všetky známe ložiská tohto rudného poľa sa stratigraficky nachádzajú vo vrchných devónskych kvarcitoch Priečneho vrchu alebo v ich blízkom nadloží a podloží. Mocnosť rudonosného intervalu je asi 200 m. Zrudnenie je tvorené vtrúsenými, ojedinele masívnymi rudami s prevládajúcim pyritom alebo pyrotitom, menej je zastúpený chalkopyrit, sfalerit a galenit. Na ložiskách Zlaté Hory-západ a zčasti Zlaté Hory-východ k rudným minerálom pristupuje rýdze Au. V malých množstvách sa nachádza arzenopyrit, magnetit, tennantit, Ag-tetraedrit, rýdzi Bi, cosalit, molybdenit. V žilovine prevláda kremeň, časté sú karbonáty (kalcit, dolomit, ankerit, siderit) a barit. Monometalická Cu-mineralizácia je sústredená pri vnútornom okraji rudonosných pásiem, polymetalické Zn-Pb rudy sa väčšinou nachádzajú pri ich vonkajšom okraji. Táto horizontálna zonálnosť je v dôsledku stratigrafickej pozície jednotlivých typov zrudnenia v produktívnom intervale rudonosného horizontu. Monometalické Cu-rudy sú v tvare nekonformných telies uložené v nižšej stratigrafickej úrovni a Zn-Pb rudy v tvare hlavne konformných telies zaberajú prednostne vyššiu úroveň. Komplexné rudy sa nachádzajú na miestach, kde sa zrudnenie obidvoch subhorizontoch prelína, takže vzniká zmiešaním na styku oboch základných typov mineralizácie. 17.12.1993 bola ťažba v Zlatých Horách zastavená a bola zahájená likvidácia ložiska.
20. Kremeň, pyrit, chalkopyrit, ložisko: Stratiformné ložiská, lokalita: Zlaté Hory – Česká republika, poznámka: Polymetalická Zn-Pb-Cu+Au mineralizácia, skriňa č.: 3, por.číslo vzorky: 20.
V zlatohorskom rudnom poli sa už v 12.stor.začala ťažba Au, ťažba Cu a Pb bola iba vedľajším produktom ťažby. Vrchol ťažby bol v 16.stor. Rudné pole sa nachádza na ploche 25-30 km2. Všetky známe ložiská tohto rudného poľa sa stratigraficky nachádzajú vo vrchných devónskych kvarcitoch Priečneho vrchu alebo v ich blízkom nadloží a podloží. Mocnosť rudonosného intervalu je asi 200 m. Zrudnenie je tvorené vtrúsenými, ojedinele masívnymi rudami s prevládajúcim pyritom alebo pyrotitom, menej je zastúpený chalkopyrit, sfalerit a galenit. Na ložiskách Zlaté Hory-západ a zčasti Zlaté Hory-východ k rudným minerálom pristupuje rýdze Au. V malých množstvách sa nachádza arzenopyrit, magnetit, tennantit, Ag-tetraedrit, rýdzi Bi, cosalit, molybdenit. V žilovine prevláda kremeň, časté sú karbonáty (kalcit, dolomit, ankerit, siderit) a barit. Monometalická Cu-mineralizácia je sústredená pri vnútornom okraji rudonosných pásiem, polymetalické Zn-Pb rudy sa väčšinou nachádzajú pri ich vonkajšom okraji. Táto horizontálna zonálnosť je v dôsledku stratigrafickej pozície jednotlivých typov zrudnenia v produktívnom intervale rudonosného horizontu. Monometalické Cu-rudy sú v tvare nekonformných telies uložené v nižšej stratigrafickej úrovni a Zn-Pb rudy v tvare hlavne konformných telies zaberajú prednostne vyššiu úroveň. Komplexné rudy sa nachádzajú na miestach, kde sa zrudnenie obidvoch subhorizontoch prelína, takže vzniká zmiešaním na styku oboch základných typov mineralizácie. 17.12.1993 bola ťažba v Zlatých Horách zastavená a bola zahájená likvidácia ložiska.
21. Kremeň, galenit, sfalerit, ložisko: Stratiformné ložiská, lokalita: Zlaté Hory, štôlňa Modrá – Česká republika, poznámka: Polymetalická Zn-Pb-Cu+Au mineralizácia, skriňa č.: 3, por.číslo vzorky: 21.
V zlatohorskom rudnom poli sa už v 12.stor.začala ťažba Au, ťažba Cu a Pb bola iba vedľajším produktom ťažby. Vrchol ťažby bol v 16.stor. Rudné pole sa nachádza na ploche 25-30 km2. Všetky známe ložiská tohto rudného poľa sa stratigraficky nachádzajú vo vrchných devónskych kvarcitoch Priečneho vrchu alebo v ich blízkom nadloží a podloží. Mocnosť rudonosného intervalu je asi 200 m. Zrudnenie je tvorené vtrúsenými, ojedinele masívnymi rudami s prevládajúcim pyritom alebo pyrotitom, menej je zastúpený chalkopyrit, sfalerit a galenit. Na ložiskách Zlaté Hory-západ a zčasti Zlaté Hory-východ k rudným minerálom pristupuje rýdze Au. V malých množstvách sa nachádza arzenopyrit, magnetit, tennantit, Ag-tetraedrit, rýdzi Bi, cosalit, molybdenit. V žilovine prevláda kremeň, časté sú karbonáty (kalcit, dolomit, ankerit, siderit) a barit. Monometalická Cu-mineralizácia je sústredená pri vnútornom okraji rudonosných pásiem, polymetalické Zn-Pb rudy sa väčšinou nachádzajú pri ich vonkajšom okraji. Táto horizontálna zonálnosť je v dôsledku stratigrafickej pozície jednotlivých typov zrudnenia v produktívnom intervale rudonosného horizontu. Monometalické Cu-rudy sú v tvare nekonformných telies uložené v nižšej stratigrafickej úrovni a Zn-Pb rudy v tvare hlavne konformných telies zaberajú prednostne vyššiu úroveň. Komplexné rudy sa nachádzajú na miestach, kde sa zrudnenie obidvoch subhorizontoch prelína, takže vzniká zmiešaním na styku oboch základných typov mineralizácie. 17.12.1993 bola ťažba v Zlatých Horách zastavená a bola zahájená likvidácia ložiska.