1. Kalcit (Mn), rodochrozit, ložisko: Sedimentárne ložiská, lokalita: Kišovce-Švábovce – Slovenská republika, poznámka: Mn rudy, skriňa č.: 28, por.číslo vzorky: 1.
V oblasti Kišovce-Švábovce vystupuje ložisko mangánových rúd, ktoré boli jedinou význačnou rudnou surovinou paleogénu Centrálnych Karpát. Ložisko je vyvinuté v spodných fáciách zakopanského flyšu v ílovcovom súvrství vrchnoeocénskeho veku, v nadloží bazálnych zlepencov paleogénu. Hlavný mangánový sloj má smer JZZ-SVV, mocnosť je kolísavá (miestami 3 m). Zrudnenie je zložené z mnohých vrstvičiek, ktoré sa od seba líšia farbou, mineralogickým a chemickým zložením. Striedajú sa vložky celistvých oxidicko-karbonátových rúd s vrstvičkami bridličnatých oxidicko-karbonátových rúd a masívnych karbonátových rúd. Obsah karbonátov je premenlivý. Jalové preplástky v sloji majú veľmi nízky obsah Mn. Podložie hlavného sloja tvoria ílovce až ílovité pieskovce s obsahom muskovitu (sericitu), kremeňa, karbonátov a bituminóznej substancie. Vrchná časť sloja obsahuje oxidicko-karbonátové Mn rudy. Zrudnené polohy sa vyznačujú striedaním hnedočiernych oxidicko-karbonátových a svetlošedých karbonátových vrstvičiek, ktoré sa líšia mineralogicky. Oxidicko-karbonátové zrudnenie: kalcit(Mn), pyroluzit, markazit. Karbonátové zrudnenie: rodochrozit.
2. Kalcit (Mn), rodochrozit, ložisko: Sedimentárne ložiská, lokalita: Kišovce-Švábovce – Slovenská republika, poznámka: Mn rudy, skriňa č.: 28, por.číslo vzorky: 2.
V oblasti Kišovce-Švábovce vystupuje ložisko mangánových rúd, ktoré boli jedinou význačnou rudnou surovinou paleogénu Centrálnych Karpát. Ložisko je vyvinuté v spodných fáciách zakopanského flyšu v ílovcovom súvrství vrchnoeocénskeho veku, v nadloží bazálnych zlepencov paleogénu. Hlavný mangánový sloj má smer JZZ-SVV, mocnosť je kolísavá (miestami 3 m). Zrudnenie je zložené z mnohých vrstvičiek, ktoré sa od seba líšia farbou, mineralogickým a chemickým zložením. Striedajú sa vložky celistvých oxidicko-karbonátových rúd s vrstvičkami bridličnatých oxidicko-karbonátových rúd a masívnych karbonátových rúd. Obsah karbonátov je premenlivý. Jalové preplástky v sloji majú veľmi nízky obsah Mn. Podložie hlavného sloja tvoria ílovce až ílovité pieskovce s obsahom muskovitu (sericitu), kremeňa, karbonátov a bituminóznej substancie. Vrchná časť sloja obsahuje oxidicko-karbonátové Mn rudy. Zrudnené polohy sa vyznačujú striedaním hnedočiernych oxidicko-karbonátových a svetlošedých karbonátových vrstvičiek, ktoré sa líšia mineralogicky. Oxidicko-karbonátové zrudnenie: kalcit(Mn), pyroluzit, markazit. Karbonátové zrudnenie: rodochrozit.
3. Kalcit (Mn), rodochrozit, ložisko: Sedimentárne ložiská, lokalita: Kišovce-Švábovce – Slovenská republika, poznámka: Mn rudy, skriňa č.: 28, por.číslo vzorky: 3.
V oblasti Kišovce-Švábovce vystupuje ložisko mangánových rúd, ktoré boli jedinou význačnou rudnou surovinou paleogénu Centrálnych Karpát. Ložisko je vyvinuté v spodných fáciách zakopanského flyšu v ílovcovom súvrství vrchnoeocénskeho veku, v nadloží bazálnych zlepencov paleogénu. Hlavný mangánový sloj má smer JZZ-SVV, mocnosť je kolísavá (miestami 3 m). Zrudnenie je zložené z mnohých vrstvičiek, ktoré sa od seba líšia farbou, mineralogickým a chemickým zložením. Striedajú sa vložky celistvých oxidicko-karbonátových rúd s vrstvičkami bridličnatých oxidicko-karbonátových rúd a masívnych karbonátových rúd. Obsah karbonátov je premenlivý. Jalové preplástky v sloji majú veľmi nízky obsah Mn. Podložie hlavného sloja tvoria ílovce až ílovité pieskovce s obsahom muskovitu (sericitu), kremeňa, karbonátov a bituminóznej substancie. Vrchná časť sloja obsahuje oxidicko-karbonátové Mn rudy. Zrudnené polohy sa vyznačujú striedaním hnedočiernych oxidicko-karbonátových a svetlošedých karbonátových vrstvičiek, ktoré sa líšia mineralogicky. Oxidicko-karbonátové zrudnenie: kalcit(Mn), pyroluzit, markazit. Karbonátové zrudnenie: rodochrozit.
4. Manganit, ložisko: Sedimentárne ložiská, lokalita: Stupava – Slovenská republika, poznámka: Mn rudy, skriňa č.: 28, por.číslo vzorky: 4.
Najvýznamnejšie výskyty v Malých Karpatoch sú pri obciach Lozorno, Stupava a Borinka. Ložiská boli ťažené od roku 1875 do roku 1917 pre chemické a neskôr metalurgické účely. Rudné telesá o mocnosti 1 až 3 m sú viazané na polohu mariatalských bridlíc liasu. Ruda obsahovala 15 až 23% Mn, 10-14% Fe, 4-19% CaO, 21-34% SiO2.
5. Pyroluzit, pyrit, ložisko: Sedimentárne ložiská, lokalita: Borinka – Slovenská republika, poznámka: Mn rudy, skriňa č.: 28, por.číslo vzorky: 5.
Najvýznamnejšie výskyty v Malých Karpatoch sú pri obciach Lozorno, Stupava a Borinka. Ložiská boli ťažené od roku 1875 do roku 1917 pre chemické a neskôr metalurgické účely. Rudné telesá o mocnosti 1 až 3 m sú viazané na polohu mariatalských bridlíc liasu. Ruda obsahovala 15 až 23% Mn, 10-14% Fe, 4-19% CaO, 21-34% SiO2.
6. Pyroluzit, ložisko: Sedimentárne ložiská, lokalita: Borinka – Slovenská republika, poznámka: Mn rudy, skriňa č.: 28, por.číslo vzorky: 6.
Najvýznamnejšie výskyty v Malých Karpatoch sú pri obciach Lozorno, Stupava a Borinka. Ložiská boli ťažené od roku 1875 do roku 1917 pre chemické a neskôr metalurgické účely. Rudné telesá o mocnosti 1 až 3 m sú viazané na polohu mariatalských bridlíc liasu. Ruda obsahovala 15 až 23% Mn, 10-14% Fe, 4-19% CaO, 21-34% SiO2.
7. Pyroluzit, romančchit (psilomelán), ložisko: Sedimentárne ložiská, lokalita: Borinka – Slovenská republika, poznámka: Mn rudy, skriňa č.: 28, por.číslo vzorky: 7.
Najvýznamnejšie výskyty v Malých Karpatoch sú pri obciach Lozorno, Stupava a Borinka. Ložiská boli ťažené od roku 1875 do roku 1917 pre chemické a neskôr metalurgické účely. Rudné telesá o mocnosti 1 až 3 m sú viazané na polohu mariatalských bridlíc liasu. Ruda obsahovala 15 až 23% Mn, 10-14% Fe, 4-19% CaO, 21-34% SiO2.
8. Pyroluzit, ložisko: Sedimentárne ložiská, lokalita: Borinka – Slovenská republika, poznámka: Mn rudy, skriňa č.: 28, por.číslo vzorky: 8.
Najvýznamnejšie výskyty v Malých Karpatoch sú pri obciach Lozorno, Stupava a Borinka. Ložiská boli ťažené od roku 1875 do roku 1917 pre chemické a neskôr metalurgické účely. Rudné telesá o mocnosti 1 až 3 m sú viazané na polohu mariatalských bridlíc liasu. Ruda obsahovala 15 až 23% Mn, 10-14% Fe, 4-19% CaO, 21-34% SiO2.
9. Rodochrozit, kalcit(Mn), ložisko: Sedimentárne ložiská, lokalita: Lednické Rovné – Slovenská republika, poznámka: Mn rudy, skriňa č.: 28, por.číslo vzorky: 9.
Ložisko sa nachádza SZ od obce Lednické Rovné, v ktorom sa uskutočňovali v pripovrchovej časti kutacie a ťažobné práce už v priebehu I.svet.vojny.Širšie okolie tvoria sivé sliene, v ktorých podloží vystupujú slaboslienité vápence. Ložisková výplň je tvorená z 2-5 cm mocných lavičiek MnFe karbonátovej rudy s viditeľným striedaním svetlejších a tmavších pásikov.
10. Rodochrozit, kalcit(Mn), ložisko: Sedimentárne ložiská, lokalita: Zázrivá – Slovenská republika, poznámka: Mn rudy, skriňa č.: 28, por.číslo vzorky: 10.
Sedimentárne polohy primárnych Mn pelokarbonátov sú v bituminóznych bridliciach dogeru pieninskej série, ktoré boli pri mladších tektonických pochodoch rozbité systémom priečnych a diagonálnych dislokácií. Vlastnú ložiskovú polohu tvoria pelitické karbonáty s premenlivým podielom ílovitých zložiek a detritického kremeňa. Často sa striedajú s polohami bridlíc. Ložisko nemá perspektívu.
11. Rodochrozit, kalcit(Mn), ložisko: Sedimentárne ložiská, lokalita: Zázrivá – Slovenská republika, poznámka: Mn rudy, skriňa č.: 28, por.číslo vzorky: 11.
Sedimentárne polohy primárnych Mn pelokarbonátov sú v bituminóznych bridliciach dogeru pieninskej série, ktoré boli pri mladších tektonických pochodoch rozbité systémom priečnych a diagonálnych dislokácií. Vlastnú ložiskovú polohu tvoria pelitické karbonáty s premenlivým podielom ílovitých zložiek a detritického kremeňa. Často sa striedajú s polohami bridlíc. Ložisko nemá perspektívu.
12. Mangánové konkrécie, ložisko: Sedimentárne ložiská, lokalita: Clarion Clipperton, Tichý oceán – Slovenská republika, poznámka: Hlbokomorské polymetalické konkrécie, skriňa č.: 28, por.číslo vzorky: 12.
Hlbokomorské konkrécie sú perspektívnou surovinou na získavanie neželezných kovov, hlavne Co, Cu, Ni a Mn. Okrem týchto cenných kovov obsahujú pomerne vysoké množstvo Fe a v stopovom množstve ďalšie kovy ako molybdén, tita a i. Konkrécie boli objavené pri oceánografickom výskume v rokoch 1872-1876. Pozornosť im bola venovaná až od 60.rokov 20.stor. Ide o oválne konkrécie veľkosti 1 až 25 cm, vyskytujú sa aj Mn kôry, silné 2 cm. Vyskytujú sa hlavne v Tichom, Indickom a Atlantickom oceáne. Priemyselne najvýznamnejšie sú v Tichom oceáne. Najväčšie akumulácie konkrécií tvorí pás V-Z smeru zlomového pásma Clarion Clipperton v subtropickej časti severného Pacifiku. Má celkovú rozlohu 9 miliónov km2 s odhadovaným množstvom zásob v miliardách ton suroviny. Konkrécie sú tvorené zmesou minerálov – manganit, goethit, ílové minerály a malé množstvo ďalších minerálov (apatit, barit, celestín a pod.) Z mangánových minerálov prevláda do hĺbky 3000 m birnessit, vo väčších hĺbkach todorokit. Vyskytujú sa hlavne v hĺbke 4500-6000 m, obsahujú 12,29-33,98% Mn, 1,62-15,75% Fe, 0,097-1,080% Ni, Co, Cu, Pb, Ba, Mo, V, Cr. Koncentrácia konkrécií je 10-20 kg/m2. Slovenská republika vlastní 12500 km2 podmorského dna.