Skriňa č. 24 – Geovedná expozícia

1. Kremeň, siderit, ložisko: Submarinné exhalačno-sedimentárne ložiská, lokalita: Smolník – Slovenská republika, poznámka: Polymetalická sulfidická mineralizácia, skriňa č.: 24, por.číslo vzorky: 1.

Sú to ložiská a výskyty najmä v staršom paleozoiku.Patria do sulfidickej formácie stratiformného typu priamo či nepriamo spätej s bazaltovo-keratofýrovým vulkanizmom. Pásmo Medzev-Štós-Smolník-Úhorná obsahuje ložisko stratif. sulfidických rúd Smolník (ťažené do roku 1989). Pásmo obsahuje viac litologických a tektonických jednotiek. Ložisko Smolník leží v jedľoveckom príkrove. Grecula interpretuje stavbu ložiska ako vrásovo-prešmykovú. V ložiskovom pruhu chloritických fylitov sa vyskytuje 10-11 rudných polôh pyritovej a pyritovo-chalkopyritovej rudy charakteru glimu, grocinu a polôh liatej pyritovo-chalkopyritovej rudy. V minulosti sa ložisko ťažilo v dĺžke 3-4 km. V podloží a nadloží rudných telies masívnych rúd sú známe horniny typu pyrititov. Je to redšie alebo hustejšie nahromadenie pyritu v tmavozelených chloritických fylitoch. Pyritity sú v podloží aj nadloží masívnych rúd v medzivrstvách chloritického fylitu, ktoré oddeľujú lavice masívnych rúd.Hlavnými minerálmi ložiska sú pyrit a chalkopyrit, vedľajšími a zriedkavejšími sfalerit, galenit, markazit, pyrotit, arzenopyrit, tetraedrit, kalcit, hematit, ankerit, kremeň, siderit, chlorit, sericit, turmalín, antimonit, glaukodot, albit, amfibol, anatas, andezín, grafit, biotit, rýdzi bizmut ai. V oxidačnej zóne sa zistil chalkozín, covellit, rýdza Cu, rýdze Ag, S, limonit, goethit, malachit, azurit, melanterit, chalkantit, ai. Masívne rudy (liate) tvorí pyrit a chalkopyrit, majú tvar šošoviek, pásikov, vrstvičiek v chloritickej mase. Nemajú výrazné textúrne znaky. Mučniakové typy rúd sú masívne pyritové rudy, ale zložené z mikroskopických sféroidov pyritu. Grocinové a glimové rudy majú prúžkované a vrstvičkové textúry. Grocinový typ je utvorený hustým nahromadením pyritu a chalkopyritu a má páskovanú textúru.

2. Limonit, ložisko: Submarinné exhalačno-sedimentárne ložiská, lokalita: Smolník – Slovenská republika, poznámka: Polymetalická sulfidická mineralizácia, skriňa č.: 24, por.číslo vzorky: 2.

Sú to ložiská a výskyty najmä v staršom paleozoiku. Patria do sulfidickej formácie stratiformného typu priamo či nepriamo spätej s bazaltovo-keratofýrovým vulkanizmom. Pásmo Medzev-Štós-Smolník-Úhorná obsahuje ložisko stratif. sulfidických rúd Smolník (ťažené do roku 1989). Pásmo obsahuje viac litologických a tektonických jednotiek. Ložisko Smolník leží v jedľoveckom príkrove. Grecula interpretuje stavbu ložiska ako vrásovo-prešmykovú. V ložiskovom pruhu chloritických fylitov sa vyskytuje 10-11 rudných polôh pyritovej a pyritovo-chalkopyritovej rudy charakteru glimu, grocinu a polôh liatej pyritovo-chalkopyritovej rudy. V minulosti sa ložisko ťažilo v dĺžke 3-4 km. V podloží a nadloží rudných telies masívnych rúd sú známe horniny typu pyrititov. Je to redšie alebo hustejšie nahromadenie pyritu v tmavozelených chloritických fylitoch. Pyritity sú v podloží aj nadloží masívnych rúd v medzivrstvách chloritického fylitu, ktoré oddeľujú lavice masívnych rúd.Hlavnými minerálmi ložiska sú pyrit a chalkopyrit, vedľajšími a zriedkavejšími sfalerit, galenit, markazit, pyrotit, arzenopyrit, tetraedrit, kalcit, hematit, ankerit, kremeň, siderit, chlorit, sericit, turmalín, antimonit, glaukodot, albit, amfibol, anatas, andezín, grafit, biotit, rýdzi bizmut ai. V oxidačnej zóne sa zistil chalkozín, covellit, rýdza Cu, rýdze Ag, S, limonit, goethit, malachit, azurit, melanterit, chalkantit, ai. Masívne rudy (liate) tvorí pyrit a chalkopyrit, majú tvar šošoviek, pásikov, vrstvičiek v chloritickej mase. Nemajú výrazné textúrne znaky. Mučniakové typy rúd sú masívne pyritové rudy, ale zložené z mikroskopických sféroidov pyritu. Grocinové a glimové rudy majú prúžkované a vrstvičkové textúry. Grocinový typ je utvorený hustým nahromadením pyritu a chalkopyritu a má páskovanú textúru.

3. Chalkopyrit, sfalerit, kremeň, ložisko: Submarinné exhalačno-sedimentárne ložiská, lokalita: Smolník – Slovenská republika, poznámka: Polymetalická sulfidická mineralizácia, skriňa č.: 24, por.číslo vzorky: 3.

Sú to ložiská a výskyty najmä v staršom paleozoiku. Patria do sulfidickej formácie stratiformného typu priamo či nepriamo spätej s bazaltovo-keratofýrovým vulkanizmom. Pásmo Medzev-Štós-Smolník-Úhorná obsahuje ložisko stratif. sulfidických rúd Smolník (ťažené do roku 1989). Pásmo obsahuje viac litologických a tektonických jednotiek. Ložisko Smolník leží v jedľoveckom príkrove. Grecula interpretuje stavbu ložiska ako vrásovo-prešmykovú. V ložiskovom pruhu chloritických fylitov sa vyskytuje 10-11 rudných polôh pyritovej a pyritovo-chalkopyritovej rudy charakteru glimu, grocinu a polôh liatej pyritovo-chalkopyritovej rudy. V minulosti sa ložisko ťažilo v dĺžke 3-4 km. V podloží a nadloží rudných telies masívnych rúd sú známe horniny typu pyrititov. Je to redšie alebo hustejšie nahromadenie pyritu v tmavozelených chloritických fylitoch. Pyritity sú v podloží aj nadloží masívnych rúd v medzivrstvách chloritického fylitu, ktoré oddeľujú lavice masívnych rúd.Hlavnými minerálmi ložiska sú pyrit a chalkopyrit, vedľajšími a zriedkavejšími sfalerit, galenit, markazit, pyrotit, arzenopyrit, tetraedrit, kalcit, hematit, ankerit, kremeň, siderit, chlorit, sericit, turmalín, antimonit, glaukodot, albit, amfibol, anatas, andezín, grafit, biotit, rýdzi bizmut ai. V oxidačnej zóne sa zistil chalkozín, covellit, rýdza Cu, rýdze Ag, S, limonit, goethit, malachit, azurit, melanterit, chalkantit, ai. Masívne rudy (liate) tvorí pyrit a chalkopyrit, majú tvar šošoviek, pásikov, vrstvičiek v chloritickej mase. Nemajú výrazné textúrne znaky. Mučniakové typy rúd sú masívne pyritové rudy, ale zložené z mikroskopických sféroidov pyritu. Grocinové a glimové rudy majú prúžkované a vrstvičkové textúry. Grocinový typ je utvorený hustým nahromadením pyritu a chalkopyritu a má páskovanú textúru.

3. Chalkopyrit, sfalerit, kremeň, ložisko: Submarinné exhalačno-sedimentárne ložiská, lokalita: Smolník – Slovenská republika, poznámka: Polymetalická sulfidická mineralizácia, skriňa č.: 24, por.číslo vzorky: 3.

Sú to ložiská a výskyty najmä v staršom paleozoiku. Patria do sulfidickej formácie stratiformného typu priamo či nepriamo spätej s bazaltovo-keratofýrovým vulkanizmom. Pásmo Medzev-Štós-Smolník-Úhorná obsahuje ložisko stratif. sulfidických rúd Smolník (ťažené do roku 1989). Pásmo obsahuje viac litologických a tektonických jednotiek. Ložisko Smolník leží v jedľoveckom príkrove. Grecula interpretuje stavbu ložiska ako vrásovo-prešmykovú. V ložiskovom pruhu chloritických fylitov sa vyskytuje 10-11 rudných polôh pyritovej a pyritovo-chalkopyritovej rudy charakteru glimu, grocinu a polôh liatej pyritovo-chalkopyritovej rudy. V minulosti sa ložisko ťažilo v dĺžke 3-4 km. V podloží a nadloží rudných telies masívnych rúd sú známe horniny typu pyrititov. Je to redšie alebo hustejšie nahromadenie pyritu v tmavozelených chloritických fylitoch. Pyritity sú v podloží aj nadloží masívnych rúd v medzivrstvách chloritického fylitu, ktoré oddeľujú lavice masívnych rúd.Hlavnými minerálmi ložiska sú pyrit a chalkopyrit, vedľajšími a zriedkavejšími sfalerit, galenit, markazit, pyrotit, arzenopyrit, tetraedrit, kalcit, hematit, ankerit, kremeň, siderit, chlorit, sericit, turmalín, antimonit, glaukodot, albit, amfibol, anatas, andezín, grafit, biotit, rýdzi bizmut ai. V oxidačnej zóne sa zistil chalkozín, covellit, rýdza Cu, rýdze Ag, S, limonit, goethit, malachit, azurit, melanterit, chalkantit, ai. Masívne rudy (liate) tvorí pyrit a chalkopyrit, majú tvar šošoviek, pásikov, vrstvičiek v chloritickej mase. Nemajú výrazné textúrne znaky. Mučniakové typy rúd sú masívne pyritové rudy, ale zložené z mikroskopických sféroidov pyritu. Grocinové a glimové rudy majú prúžkované a vrstvičkové textúry. Grocinový typ je utvorený hustým nahromadením pyritu a chalkopyritu a má páskovanú textúru.

4. Pyrit – glimový typ rudy, ložisko: Submarinné exhalačno-sedimentárne ložiská, lokalita: Smolník – Slovenská republika, poznámka: Polymetalická sulfidická mineralizácia, skriňa č.: 24, por.číslo vzorky: 4.

Sú to ložiská a výskyty najmä v staršom paleozoiku. Patria do sulfidickej formácie stratiformného typu priamo či nepriamo spätej s bazaltovo-keratofýrovým vulkanizmom. Pásmo Medzev-Štós-Smolník-Úhorná obsahuje ložisko stratif. sulfidických rúd Smolník (ťažené do roku 1989). Pásmo obsahuje viac litologických a tektonických jednotiek. Ložisko Smolník leží v jedľoveckom príkrove. Grecula interpretuje stavbu ložiska ako vrásovo-prešmykovú. V ložiskovom pruhu chloritických fylitov sa vyskytuje 10-11 rudných polôh pyritovej a pyritovo-chalkopyritovej rudy charakteru glimu, grocinu a polôh liatej pyritovo-chalkopyritovej rudy. V minulosti sa ložisko ťažilo v dĺžke 3-4 km. V podloží a nadloží rudných telies masívnych rúd sú známe horniny typu pyrititov. Je to redšie alebo hustejšie nahromadenie pyritu v tmavozelených chloritických fylitoch. Pyritity sú v podloží aj nadloží masívnych rúd v medzivrstvách chloritického fylitu, ktoré oddeľujú lavice masívnych rúd.Hlavnými minerálmi ložiska sú pyrit a chalkopyrit, vedľajšími a zriedkavejšími sfalerit, galenit, markazit, pyrotit, arzenopyrit, tetraedrit, kalcit, hematit, ankerit, kremeň, siderit, chlorit, sericit, turmalín, antimonit, glaukodot, albit, amfibol, anatas, andezín, grafit, biotit, rýdzi bizmut ai. V oxidačnej zóne sa zistil chalkozín, covellit, rýdza Cu, rýdze Ag, S, limonit, goethit, malachit, azurit, melanterit, chalkantit, ai. Masívne rudy (liate) tvorí pyrit a chalkopyrit, majú tvar šošoviek, pásikov, vrstvičiek v chloritickej mase. Nemajú výrazné textúrne znaky. Mučniakové typy rúd sú masívne pyritové rudy, ale zložené z mikroskopických sféroidov pyritu. Grocinové a glimové rudy majú prúžkované a vrstvičkové textúry. Grocinový typ je utvorený hustým nahromadením pyritu a chalkopyritu a má páskovanú textúru.

5. Kremeň, siderit, chalkopyrit, ložisko: Submarinné exhalačno-sedimentárne ložiská, lokalita: Smolník – Slovenská republika, poznámka: Polymetalická sulfidická mineralizácia, skriňa č.: 24, por.číslo vzorky: 5.

Sú to ložiská a výskyty najmä v staršom paleozoiku. Patria do sulfidickej formácie stratiformného typu priamo či nepriamo spätej s bazaltovo-keratofýrovým vulkanizmom. Pásmo Medzev-Štós-Smolník-Úhorná obsahuje ložisko stratif. sulfidických rúd Smolník (ťažené do roku 1989). Pásmo obsahuje viac litologických a tektonických jednotiek. Ložisko Smolník leží v jedľoveckom príkrove. Grecula interpretuje stavbu ložiska ako vrásovo-prešmykovú. V ložiskovom pruhu chloritických fylitov sa vyskytuje 10-11 rudných polôh pyritovej a pyritovo-chalkopyritovej rudy charakteru glimu, grocinu a polôh liatej pyritovo-chalkopyritovej rudy. V minulosti sa ložisko ťažilo v dĺžke 3-4 km. V podloží a nadloží rudných telies masívnych rúd sú známe horniny typu pyrititov. Je to redšie alebo hustejšie nahromadenie pyritu v tmavozelených chloritických fylitoch. Pyritity sú v podloží aj nadloží masívnych rúd v medzivrstvách chloritického fylitu, ktoré oddeľujú lavice masívnych rúd.Hlavnými minerálmi ložiska sú pyrit a chalkopyrit, vedľajšími a zriedkavejšími sfalerit, galenit, markazit, pyrotit, arzenopyrit, tetraedrit, kalcit, hematit, ankerit, kremeň, siderit, chlorit, sericit, turmalín, antimonit, glaukodot, albit, amfibol, anatas, andezín, grafit, biotit, rýdzi bizmut ai. V oxidačnej zóne sa zistil chalkozín, covellit, rýdza Cu, rýdze Ag, S, limonit, goethit, malachit, azurit, melanterit, chalkantit, ai. Masívne rudy (liate) tvorí pyrit a chalkopyrit, majú tvar šošoviek, pásikov, vrstvičiek v chloritickej mase. Nemajú výrazné textúrne znaky. Mučniakové typy rúd sú masívne pyritové rudy, ale zložené z mikroskopických sféroidov pyritu. Grocinové a glimové rudy majú prúžkované a vrstvičkové textúry. Grocinový typ je utvorený hustým nahromadením pyritu a chalkopyritu a má páskovanú textúru.

6. Pyrit – grocinový typ rudy, ložisko: Submarinné exhalačno-sedimentárne ložiská, lokalita: Smolník – Slovenská republika, poznámka: Polymetalická sulfidická mineralizácia, skriňa č.: 24, por.číslo vzorky: 6.

Sú to ložiská a výskyty najmä v staršom paleozoiku. Patria do sulfidickej formácie stratiformného typu priamo či nepriamo spätej s bazaltovo-keratofýrovým vulkanizmom. Pásmo Medzev-Štós-Smolník-Úhorná obsahuje ložisko stratif. sulfidických rúd Smolník (ťažené do roku 1989). Pásmo obsahuje viac litologických a tektonických jednotiek. Ložisko Smolník leží v jedľoveckom príkrove. Grecula interpretuje stavbu ložiska ako vrásovo-prešmykovú. V ložiskovom pruhu chloritických fylitov sa vyskytuje 10-11 rudných polôh pyritovej a pyritovo-chalkopyritovej rudy charakteru glimu, grocinu a polôh liatej pyritovo-chalkopyritovej rudy. V minulosti sa ložisko ťažilo v dĺžke 3-4 km. V podloží a nadloží rudných telies masívnych rúd sú známe horniny typu pyrititov. Je to redšie alebo hustejšie nahromadenie pyritu v tmavozelených chloritických fylitoch. Pyritity sú v podloží aj nadloží masívnych rúd v medzivrstvách chloritického fylitu, ktoré oddeľujú lavice masívnych rúd.Hlavnými minerálmi ložiska sú pyrit a chalkopyrit, vedľajšími a zriedkavejšími sfalerit, galenit, markazit, pyrotit, arzenopyrit, tetraedrit, kalcit, hematit, ankerit, kremeň, siderit, chlorit, sericit, turmalín, antimonit, glaukodot, albit, amfibol, anatas, andezín, grafit, biotit, rýdzi bizmut ai. V oxidačnej zóne sa zistil chalkozín, covellit, rýdza Cu, rýdze Ag, S, limonit, goethit, malachit, azurit, melanterit, chalkantit, ai. Masívne rudy (liate) tvorí pyrit a chalkopyrit, majú tvar šošoviek, pásikov, vrstvičiek v chloritickej mase. Nemajú výrazné textúrne znaky. Mučniakové typy rúd sú masívne pyritové rudy, ale zložené z mikroskopických sféroidov pyritu. Grocinové a glimové rudy majú prúžkované a vrstvičkové textúry. Grocinový typ je utvorený hustým nahromadením pyritu a chalkopyritu a má páskovanú textúru.

7. Pyrit – grocinový typ rudy, ložisko: Submarinné exhalačno-sedimentárne ložiská, lokalita: Smolník – Slovenská republika, poznámka: Polymetalická sulfidická mineralizácia, skriňa č.: 24, por.číslo vzorky: 7.

Sú to ložiská a výskyty najmä v staršom paleozoiku. Patria do sulfidickej formácie stratiformného typu priamo či nepriamo spätej s bazaltovo-keratofýrovým vulkanizmom. Pásmo Medzev-Štós-Smolník-Úhorná obsahuje ložisko stratif. sulfidických rúd Smolník (ťažené do roku 1989). Pásmo obsahuje viac litologických a tektonických jednotiek. Ložisko Smolník leží v jedľoveckom príkrove. Grecula interpretuje stavbu ložiska ako vrásovo-prešmykovú. V ložiskovom pruhu chloritických fylitov sa vyskytuje 10-11 rudných polôh pyritovej a pyritovo-chalkopyritovej rudy charakteru glimu, grocinu a polôh liatej pyritovo-chalkopyritovej rudy. V minulosti sa ložisko ťažilo v dĺžke 3-4 km. V podloží a nadloží rudných telies masívnych rúd sú známe horniny typu pyrititov. Je to redšie alebo hustejšie nahromadenie pyritu v tmavozelených chloritických fylitoch. Pyritity sú v podloží aj nadloží masívnych rúd v medzivrstvách chloritického fylitu, ktoré oddeľujú lavice masívnych rúd.Hlavnými minerálmi ložiska sú pyrit a chalkopyrit, vedľajšími a zriedkavejšími sfalerit, galenit, markazit, pyrotit, arzenopyrit, tetraedrit, kalcit, hematit, ankerit, kremeň, siderit, chlorit, sericit, turmalín, antimonit, glaukodot, albit, amfibol, anatas, andezín, grafit, biotit, rýdzi bizmut ai. V oxidačnej zóne sa zistil chalkozín, covellit, rýdza Cu, rýdze Ag, S, limonit, goethit, malachit, azurit, melanterit, chalkantit, ai. Masívne rudy (liate) tvorí pyrit a chalkopyrit, majú tvar šošoviek, pásikov, vrstvičiek v chloritickej mase. Nemajú výrazné textúrne znaky. Mučniakové typy rúd sú masívne pyritové rudy, ale zložené z mikroskopických sféroidov pyritu. Grocinové a glimové rudy majú prúžkované a vrstvičkové textúry. Grocinový typ je utvorený hustým nahromadením pyritu a chalkopyritu a má páskovanú textúru.

8. Kremeň, pyrit, ložisko: Hydrotermálne žilné ložiská, lokalita: Pezinok, žila Nádej – Slovenská republika, poznámka: Antimonitový typ žilnej mineralizácie, skriňa č.: 24, por.číslo vzorky: 8.

V Malých Karpatoch majú z hydrotermálnych ložísk najväčší význam ložiská antimonitu. Antimonit sa viaže na kremenné žilné zóny, alebo impregnuje grafitické zvrásnené fylitické horniny v zónach kzyového zrudnenia. Takto vznikajú ložiská kombinovanej genézy, v ktorých staršie pyrit-pyrotitové rudy sú poprerážané mladším hydrotermálnym zrudnením s obsahom antimonitu. Významnejšie ložiská v tejto oblasti:Pezinok-Cajla, Pernek a Kuchyňa.Antimónové zrudnenie prebiehalo v 3 periódach:1.kremeň-pyrit-arzenopyritová (+chalkopyrit), 2.kremeň-karbonát-antimonitová (+gudmundit, bertierit, sulfosoli Pb-hlavne jamesonit, 3.antimonit-kermezitová (+oxidické minerály a rýdzi antimón). Zrudnenie je hercýnskeho veku a zdrojom je granitoidná magma. V 19.stor. sa ťažilo hlavne pyritové zrudnenie.Najvýznamnejšie ložiská pyritov v oblasti dnešného Pezinka-Cajly boli: ložisko Ferdinand-Karol a oblasť Hrubej doliny, predovšetkým revír Ryhovej štôlne a revír ložiska Augustín. Ložisko Ferdinand-Karol bolo najviac ťaženým ložiskom pyritov v pezinskej oblasti. Pyritová žila v uvedených štôlňach mala premenlivú hrúbku od 90 cm až do 2 m.Hlavným ťaženým minerálom bol pyrit, miestami metamorfovaný na pyrotit. Ťažba tu, rovnako ako vo väčšine uvedených rudných nálezísk v oblasti Pezinka a Cajly skončila okolo roku 1896 vzhľadom ku konkurencii kvalitnejších smolnických rúd. Práve v súvislosti s ťažbou pyritov vzniká v roku 1848 v Pezinku na Cajle prvá továreň podnikateľa Leopolda Klímu na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku.

9. Pyrit, ložisko: Hydrotermálne žilné ložiská, lokalita: Pezinok, žila Nádej – Slovenská republika, poznámka: Antimonitový typ žilnej mineralizácie, skriňa č.: 24, por.číslo vzorky: 9.

V Malých Karpatoch majú z hydrotermálnych ložísk najväčší význam ložiská antimonitu. Antimonit sa viaže na kremenné žilné zóny, alebo impregnuje grafitické zvrásnené fylitické horniny v zónach kzyového zrudnenia. Takto vznikajú ložiská kombinovanej genézy, v ktorých staršie pyrit-pyrotitové rudy sú poprerážané mladším hydrotermálnym zrudnením s obsahom antimonitu. Významnejšie ložiská v tejto oblasti:Pezinok-Cajla, Pernek a Kuchyňa.Antimónové zrudnenie prebiehalo v 3 periódach:1.kremeň-pyrit-arzenopyritová (+chalkopyrit), 2.kremeň-karbonát-antimonitová (+gudmundit, bertierit, sulfosoli Pb-hlavne jamesonit, 3.antimonit-kermezitová (+oxidické minerály a rýdzi antimón). Zrudnenie je hercýnskeho veku a zdrojom je granitoidná magma. V 19.stor. sa ťažilo hlavne pyritové zrudnenie.Najvýznamnejšie ložiská pyritov v oblasti dnešného Pezinka-Cajly boli: ložisko Ferdinand-Karol a oblasť Hrubej doliny, predovšetkým revír Ryhovej štôlne a revír ložiska Augustín. Ložisko Ferdinand-Karol bolo najviac ťaženým ložiskom pyritov v pezinskej oblasti. Pyritová žila v uvedených štôlňach mala premenlivú hrúbku od 90 cm až do 2 m.Hlavným ťaženým minerálom bol pyrit, miestami metamorfovaný na pyrotit. Ťažba tu, rovnako ako vo väčšine uvedených rudných nálezísk v oblasti Pezinka a Cajly skončila okolo roku 1896 vzhľadom ku konkurencii kvalitnejších smolnických rúd. Práve v súvislosti s ťažbou pyritov vzniká v roku 1848 v Pezinku na Cajle prvá továreň podnikateľa Leopolda Klímu na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku.

10. Pyrotit, pyrit, ložisko: Hydrotermálne žilné ložiská, lokalita: Pezinok, Cajla – Slovenská republika, poznámka: Antimonitový typ žilnej mineralizácie, skriňa č.: 24, por.číslo vzorky: 10.

V Malých Karpatoch majú z hydrotermálnych ložísk najväčší význam ložiská antimonitu. Antimonit sa viaže na kremenné žilné zóny, alebo impregnuje grafitické zvrásnené fylitické horniny v zónach kzyového zrudnenia. Takto vznikajú ložiská kombinovanej genézy, v ktorých staršie pyrit-pyrotitové rudy sú poprerážané mladším hydrotermálnym zrudnením s obsahom antimonitu. Významnejšie ložiská v tejto oblasti:Pezinok-Cajla, Pernek a Kuchyňa.Antimónové zrudnenie prebiehalo v 3 periódach:1.kremeň-pyrit-arzenopyritová (+chalkopyrit), 2.kremeň-karbonát-antimonitová (+gudmundit, bertierit, sulfosoli Pb-hlavne jamesonit, 3.antimonit-kermezitová (+oxidické minerály a rýdzi antimón). Zrudnenie je hercýnskeho veku a zdrojom je granitoidná magma. V 19.stor. sa ťažilo hlavne pyritové zrudnenie.Najvýznamnejšie ložiská pyritov v oblasti dnešného Pezinka-Cajly boli: ložisko Ferdinand-Karol a oblasť Hrubej doliny, predovšetkým revír Ryhovej štôlne a revír ložiska Augustín. Ložisko Ferdinand-Karol bolo najviac ťaženým ložiskom pyritov v pezinskej oblasti. Pyritová žila v uvedených štôlňach mala premenlivú hrúbku od 90 cm až do 2 m.Hlavným ťaženým minerálom bol pyrit, miestami metamorfovaný na pyrotit. Ťažba tu, rovnako ako vo väčšine uvedených rudných nálezísk v oblasti Pezinka a Cajly skončila okolo roku 1896 vzhľadom ku konkurencii kvalitnejších smolnických rúd. Práve v súvislosti s ťažbou pyritov vzniká v roku 1848 v Pezinku na Cajle prvá továreň podnikateľa Leopolda Klímu na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku.

11. Pyrit, ložisko: Hydrotermálne žilné ložiská, lokalita: Pezinok – Slovenská republika, poznámka: Antimonitový typ žilnej mineralizácie, skriňa č.: 24, por.číslo vzorky: 11.

V Malých Karpatoch majú z hydrotermálnych ložísk najväčší význam ložiská antimonitu. Antimonit sa viaže na kremenné žilné zóny, alebo impregnuje grafitické zvrásnené fylitické horniny v zónach kzyového zrudnenia. Takto vznikajú ložiská kombinovanej genézy, v ktorých staršie pyrit-pyrotitové rudy sú poprerážané mladším hydrotermálnym zrudnením s obsahom antimonitu. Významnejšie ložiská v tejto oblasti:Pezinok-Cajla, Pernek a Kuchyňa.Antimónové zrudnenie prebiehalo v 3 periódach:1.kremeň-pyrit-arzenopyritová (+chalkopyrit), 2.kremeň-karbonát-antimonitová (+gudmundit, bertierit, sulfosoli Pb-hlavne jamesonit, 3.antimonit-kermezitová (+oxidické minerály a rýdzi antimón). Zrudnenie je hercýnskeho veku a zdrojom je granitoidná magma. V 19.stor. sa ťažilo hlavne pyritové zrudnenie.Najvýznamnejšie ložiská pyritov v oblasti dnešného Pezinka-Cajly boli: ložisko Ferdinand-Karol a oblasť Hrubej doliny, predovšetkým revír Ryhovej štôlne a revír ložiska Augustín. Ložisko Ferdinand-Karol bolo najviac ťaženým ložiskom pyritov v pezinskej oblasti. Pyritová žila v uvedených štôlňach mala premenlivú hrúbku od 90 cm až do 2 m.Hlavným ťaženým minerálom bol pyrit, miestami metamorfovaný na pyrotit. Ťažba tu, rovnako ako vo väčšine uvedených rudných nálezísk v oblasti Pezinka a Cajly skončila okolo roku 1896 vzhľadom ku konkurencii kvalitnejších smolnických rúd. Práve v súvislosti s ťažbou pyritov vzniká v roku 1848 v Pezinku na Cajle prvá továreň podnikateľa Leopolda Klímu na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku.

12. Pyrit, kremeň, ložisko: Hydrotermálne žilné ložiská, lokalita: Pezinok, žila Nádej – Slovenská republika, poznámka: Antimonitový typ žilnej mineralizácie, skriňa č.: 24, por.číslo vzorky: 12.

V Malých Karpatoch majú z hydrotermálnych ložísk najväčší význam ložiská antimonitu. Antimonit sa viaže na kremenné žilné zóny, alebo impregnuje grafitické zvrásnené fylitické horniny v zónach kzyového zrudnenia. Takto vznikajú ložiská kombinovanej genézy, v ktorých staršie pyrit-pyrotitové rudy sú poprerážané mladším hydrotermálnym zrudnením s obsahom antimonitu. Významnejšie ložiská v tejto oblasti:Pezinok-Cajla, Pernek a Kuchyňa.Antimónové zrudnenie prebiehalo v 3 periódach:1.kremeň-pyrit-arzenopyritová (+chalkopyrit), 2.kremeň-karbonát-antimonitová (+gudmundit, bertierit, sulfosoli Pb-hlavne jamesonit, 3.antimonit-kermezitová (+oxidické minerály a rýdzi antimón). Zrudnenie je hercýnskeho veku a zdrojom je granitoidná magma. V 19.stor. sa ťažilo hlavne pyritové zrudnenie.Najvýznamnejšie ložiská pyritov v oblasti dnešného Pezinka-Cajly boli: ložisko Ferdinand-Karol a oblasť Hrubej doliny, predovšetkým revír Ryhovej štôlne a revír ložiska Augustín. Ložisko Ferdinand-Karol bolo najviac ťaženým ložiskom pyritov v pezinskej oblasti. Pyritová žila v uvedených štôlňach mala premenlivú hrúbku od 90 cm až do 2 m.Hlavným ťaženým minerálom bol pyrit, miestami metamorfovaný na pyrotit. Ťažba tu, rovnako ako vo väčšine uvedených rudných nálezísk v oblasti Pezinka a Cajly skončila okolo roku 1896 vzhľadom ku konkurencii kvalitnejších smolnických rúd. Práve v súvislosti s ťažbou pyritov vzniká v roku 1848 v Pezinku na Cajle prvá továreň podnikateľa Leopolda Klímu na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku.

13. Pyrotit, kremeň, ložisko: Hydrotermálne žilné ložiská, lokalita: Pezinok, ložisko Augustín – Slovenská republika, poznámka: Antimonitový typ žilnej mineralizácie, skriňa č.: 24, por.číslo vzorky: 13.

V Malých Karpatoch majú z hydrotermálnych ložísk najväčší význam ložiská antimonitu. Antimonit sa viaže na kremenné žilné zóny, alebo impregnuje grafitické zvrásnené fylitické horniny v zónach kzyového zrudnenia. Takto vznikajú ložiská kombinovanej genézy, v ktorých staršie pyrit-pyrotitové rudy sú poprerážané mladším hydrotermálnym zrudnením s obsahom antimonitu. Významnejšie ložiská v tejto oblasti:Pezinok-Cajla, Pernek a Kuchyňa.Antimónové zrudnenie prebiehalo v 3 periódach:1.kremeň-pyrit-arzenopyritová (+chalkopyrit), 2.kremeň-karbonát-antimonitová (+gudmundit, bertierit, sulfosoli Pb-hlavne jamesonit, 3.antimonit-kermezitová (+oxidické minerály a rýdzi antimón). Zrudnenie je hercýnskeho veku a zdrojom je granitoidná magma. V 19.stor. sa ťažilo hlavne pyritové zrudnenie.Najvýznamnejšie ložiská pyritov v oblasti dnešného Pezinka-Cajly boli: ložisko Ferdinand-Karol a oblasť Hrubej doliny, predovšetkým revír Ryhovej štôlne a revír ložiska Augustín. Ložisko Ferdinand-Karol bolo najviac ťaženým ložiskom pyritov v pezinskej oblasti. Pyritová žila v uvedených štôlňach mala premenlivú hrúbku od 90 cm až do 2 m.Hlavným ťaženým minerálom bol pyrit, miestami metamorfovaný na pyrotit. Ťažba tu, rovnako ako vo väčšine uvedených rudných nálezísk v oblasti Pezinka a Cajly skončila okolo roku 1896 vzhľadom ku konkurencii kvalitnejších smolnických rúd. Práve v súvislosti s ťažbou pyritov vzniká v roku 1848 v Pezinku na Cajle prvá továreň podnikateľa Leopolda Klímu na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku.

14. Pyrit, ložisko: Hydrotermálne žilné ložiská, lokalita: Pezinok – Slovenská republika, poznámka: Antimonitový typ žilnej mineralizácie, skriňa č.: 24, por.číslo vzorky: 14.

V Malých Karpatoch majú z hydrotermálnych ložísk najväčší význam ložiská antimonitu. Antimonit sa viaže na kremenné žilné zóny, alebo impregnuje grafitické zvrásnené fylitické horniny v zónach kzyového zrudnenia. Takto vznikajú ložiská kombinovanej genézy, v ktorých staršie pyrit-pyrotitové rudy sú poprerážané mladším hydrotermálnym zrudnením s obsahom antimonitu. Významnejšie ložiská v tejto oblasti:Pezinok-Cajla, Pernek a Kuchyňa.Antimónové zrudnenie prebiehalo v 3 periódach:1.kremeň-pyrit-arzenopyritová (+chalkopyrit), 2.kremeň-karbonát-antimonitová (+gudmundit, bertierit, sulfosoli Pb-hlavne jamesonit, 3.antimonit-kermezitová (+oxidické minerály a rýdzi antimón). Zrudnenie je hercýnskeho veku a zdrojom je granitoidná magma. V 19.stor. sa ťažilo hlavne pyritové zrudnenie.Najvýznamnejšie ložiská pyritov v oblasti dnešného Pezinka-Cajly boli: ložisko Ferdinand-Karol a oblasť Hrubej doliny, predovšetkým revír Ryhovej štôlne a revír ložiska Augustín. Ložisko Ferdinand-Karol bolo najviac ťaženým ložiskom pyritov v pezinskej oblasti. Pyritová žila v uvedených štôlňach mala premenlivú hrúbku od 90 cm až do 2 m.Hlavným ťaženým minerálom bol pyrit, miestami metamorfovaný na pyrotit. Ťažba tu, rovnako ako vo väčšine uvedených rudných nálezísk v oblasti Pezinka a Cajly skončila okolo roku 1896 vzhľadom ku konkurencii kvalitnejších smolnických rúd. Práve v súvislosti s ťažbou pyritov vzniká v roku 1848 v Pezinku na Cajle prvá továreň podnikateľa Leopolda Klímu na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku.

15. Pyrit, kremeň, ložisko: Hydrotermálne žilné ložiská, lokalita: Pezinok, ložisko Augustín – Slovenská republika, poznámka: Antimonitový typ žilnej mineralizácie, skriňa č.: 24, por.číslo vzorky: 15.

V Malých Karpatoch majú z hydrotermálnych ložísk najväčší význam ložiská antimonitu. Antimonit sa viaže na kremenné žilné zóny, alebo impregnuje grafitické zvrásnené fylitické horniny v zónach kzyového zrudnenia. Takto vznikajú ložiská kombinovanej genézy, v ktorých staršie pyrit-pyrotitové rudy sú poprerážané mladším hydrotermálnym zrudnením s obsahom antimonitu. Významnejšie ložiská v tejto oblasti:Pezinok-Cajla, Pernek a Kuchyňa.Antimónové zrudnenie prebiehalo v 3 periódach:1.kremeň-pyrit-arzenopyritová (+chalkopyrit), 2.kremeň-karbonát-antimonitová (+gudmundit, bertierit, sulfosoli Pb-hlavne jamesonit, 3.antimonit-kermezitová (+oxidické minerály a rýdzi antimón). Zrudnenie je hercýnskeho veku a zdrojom je granitoidná magma. V 19.stor. sa ťažilo hlavne pyritové zrudnenie.Najvýznamnejšie ložiská pyritov v oblasti dnešného Pezinka-Cajly boli: ložisko Ferdinand-Karol a oblasť Hrubej doliny, predovšetkým revír Ryhovej štôlne a revír ložiska Augustín. Ložisko Ferdinand-Karol bolo najviac ťaženým ložiskom pyritov v pezinskej oblasti. Pyritová žila v uvedených štôlňach mala premenlivú hrúbku od 90 cm až do 2 m.Hlavným ťaženým minerálom bol pyrit, miestami metamorfovaný na pyrotit. Ťažba tu, rovnako ako vo väčšine uvedených rudných nálezísk v oblasti Pezinka a Cajly skončila okolo roku 1896 vzhľadom ku konkurencii kvalitnejších smolnických rúd. Práve v súvislosti s ťažbou pyritov vzniká v roku 1848 v Pezinku na Cajle prvá továreň podnikateľa Leopolda Klímu na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku.

16. Antimonit, pyrit, kremeň, ložisko: Hydrotermálne žilné ložiská, lokalita: Pernek – Slovenská republika, poznámka: Antimonitový typ žilnej mineralizácie, skriňa č.: 24, por.číslo vzorky: 16.

Ide o staré vyťažené antimonitové a pyritové ložisko kombinovaného typu: staršie kýzové zrudnenie je predmetamorfne-syngenetického charakteru a mladšie antimonitové zrudnenie je hydrotermálneho žilného typu. Antimonit tvorí nepravidelné zrudnenie a impregnácie v grafitických bridliciach.

17. Sfalerit, kremeň, chalkopyrit, ložisko: Hydrotermálne žilné ložiská, lokalita: Častá, Sivá baňa – Slovenská republika, poznámka: Cu mineralizácia, skriňa č.: 24, por.číslo vzorky: 17.

Ide o ložisko, kde sa ťažilo v 17.stor. striebro a koncom 19. stor. meď a pyrit na bani Mária. V rokoch 1953-54 sa vykonával geologický prieskum, ktorý pre nízky obsah Cu a malý rozsah bol zastavený. Ložisko sa nachádza sa vo fylitoch a bridliciach harmónskej série, mineraly: chalkopyrit, tetraedrit, pyrit, ankerit, kremeň, sfalerit. Hydrotermálne asociácie tvoria šošovky uložené konformne s foliáciou vrstiev.

18. Pyrit, markazit, ankerit, ložisko: Hydrotermálne žilné ložiská, lokalita: Pezinok, Cajla – Slovenská republika, poznámka: Antimonitový typ žilnej mineralizácie, skriňa č.: 24, por.číslo vzorky: 18.

V Malých Karpatoch majú z hydrotermálnych ložísk najväčší význam ložiská antimonitu. Antimonit sa viaže na kremenné žilné zóny, alebo impregnuje grafitické zvrásnené fylitické horniny v zónach kzyového zrudnenia. Takto vznikajú ložiská kombinovanej genézy, v ktorých staršie pyrit-pyrotitové rudy sú poprerážané mladším hydrotermálnym zrudnením s obsahom antimonitu. Významnejšie ložiská v tejto oblasti:Pezinok-Cajla, Pernek a Kuchyňa.Antimónové zrudnenie prebiehalo v 3 periódach:1.kremeň-pyrit-arzenopyritová (+chalkopyrit), 2.kremeň-karbonát-antimonitová (+gudmundit, bertierit, sulfosoli Pb-hlavne jamesonit, 3.antimonit-kermezitová (+oxidické minerály a rýdzi antimón). Zrudnenie je hercýnskeho veku a zdrojom je granitoidná magma. V 19.stor. sa ťažilo hlavne pyritové zrudnenie.Najvýznamnejšie ložiská pyritov v oblasti dnešného Pezinka-Cajly boli: ložisko Ferdinand-Karol a oblasť Hrubej doliny, predovšetkým revír Ryhovej štôlne a revír ložiska Augustín. Ložisko Ferdinand-Karol bolo najviac ťaženým ložiskom pyritov v pezinskej oblasti. Pyritová žila v uvedených štôlňach mala premenlivú hrúbku od 90 cm až do 2 m.Hlavným ťaženým minerálom bol pyrit, miestami metamorfovaný na pyrotit. Ťažba tu, rovnako ako vo väčšine uvedených rudných nálezísk v oblasti Pezinka a Cajly skončila okolo roku 1896 vzhľadom ku konkurencii kvalitnejších smolnických rúd. Práve v súvislosti s ťažbou pyritov vzniká v roku 1848 v Pezinku na Cajle prvá továreň podnikateľa Leopolda Klímu na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku.

19. Pyrotit, pyrit, ložisko: Hydrotermálne žilné ložiská, lokalita: Pezinok, Cajla – Slovenská republika, poznámka: Antimonitový typ žilnej mineralizácie, skriňa č.: 24, por.číslo vzorky: 19.

V Malých Karpatoch majú z hydrotermálnych ložísk najväčší význam ložiská antimonitu. Antimonit sa viaže na kremenné žilné zóny, alebo impregnuje grafitické zvrásnené fylitické horniny v zónach kzyového zrudnenia. Takto vznikajú ložiská kombinovanej genézy, v ktorých staršie pyrit-pyrotitové rudy sú poprerážané mladším hydrotermálnym zrudnením s obsahom antimonitu. Významnejšie ložiská v tejto oblasti:Pezinok-Cajla, Pernek a Kuchyňa.Antimónové zrudnenie prebiehalo v 3 periódach:1.kremeň-pyrit-arzenopyritová (+chalkopyrit), 2.kremeň-karbonát-antimonitová (+gudmundit, bertierit, sulfosoli Pb-hlavne jamesonit, 3.antimonit-kermezitová (+oxidické minerály a rýdzi antimón). Zrudnenie je hercýnskeho veku a zdrojom je granitoidná magma. V 19.stor. sa ťažilo hlavne pyritové zrudnenie.Najvýznamnejšie ložiská pyritov v oblasti dnešného Pezinka-Cajly boli: ložisko Ferdinand-Karol a oblasť Hrubej doliny, predovšetkým revír Ryhovej štôlne a revír ložiska Augustín. Ložisko Ferdinand-Karol bolo najviac ťaženým ložiskom pyritov v pezinskej oblasti. Pyritová žila v uvedených štôlňach mala premenlivú hrúbku od 90 cm až do 2 m.Hlavným ťaženým minerálom bol pyrit, miestami metamorfovaný na pyrotit. Ťažba tu, rovnako ako vo väčšine uvedených rudných nálezísk v oblasti Pezinka a Cajly skončila okolo roku 1896 vzhľadom ku konkurencii kvalitnejších smolnických rúd. Práve v súvislosti s ťažbou pyritov vzniká v roku 1848 v Pezinku na Cajle prvá továreň podnikateľa Leopolda Klímu na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku.

20. Chalkopyrit, kremeň, ložisko: Hydrotermálne žilné ložiská, lokalita: Častá, Sivá baňa – Slovenská republika, poznámka: Antimonitový typ žilnej mineralizácie, skriňa č.: 24, por.číslo vzorky: 20.

Ide o ložisko, kde sa ťažilo v 17.stor. striebro a koncom 19. stor. meď a pyrit na bani Mária. V rokoch 1953-54 sa vykonával geologický prieskum, ktorý pre nízky obsah Cu a malý rozsah bol zastavený. Ložisko sa nachádza sa vo fylitoch a bridliciach harmónskej série, mineraly: chalkopyrit, tetraedrit, pyrit, ankerit, kremeň, sfalerit. Hydrotermálne asociácie tvoria šošovky uložené konformne s foliáciou vrstiev.vej v Uhorsku.

21. Hematit, ložisko: Submarinné exhalačno-sedimentárne ložiská, lokalita: Licince – Slovenská republika, poznámka: Stratiformné oxidické Fe rudy, skriňa č.: 24, por.číslo vzorky: 21.

V SGR je známych veľa výskytov stratiformných oxiddických Fe rúd a to vo vulkanogénno-sedimentárnych súvrstviach staršieho paleozoika, ako aj v súvrstviach triasu. V staršom paleozoiku sa vznik malých akumulácií magnetitových a hematitovo-magnetitových rúd viaže na bázický vulkanizmus. Ložisko Licince sa ťažila koncom 19.stor. Širšie okolie ložiska budujú sedimenty zastúpené prevažne stredným triasom v karbonátovom vývoji.Vlastné ložisko tvoria dve polohy hematitu v zlepenci permu. Nadložnejšia poloha má mocnosť 2-4 m, smernej dĺžky 400 m a sklon cca 200 m. Vývoj je nepravidelný, šošovkovitý, lokálne aj s prerušením polôh. Hlavnou rudnou zložkou je hematit, ostatnú časť hmoty tvorí kremeň, svetlá sľuda, akcesoricky chlorit, kalcit a iné minerály. Rudné polohy aj zlepenec sú prerážané žilkami hydrotermálneho či metamorfogénneho pôvodu vyplnenými hematitom-spekularitom, sideritom, ankeritom, chalkopyritom, baritom, tetraedritom, magnetitom. Druhotné zmeny sa v ložisku prejavujú nevýznamnou limonitizáciou, viažucou sa na intenzívne porušené časti ložiska.

22. Hematit, ložisko: Submarinné exhalačno-sedimentárne ložiská, lokalita: Licince – Slovenská republika, poznámka: Stratiformné oxidické Fe rudy, skriňa č.: 24, por.číslo vzorky: 22.

V SGR je známych veľa výskytov stratiformných oxiddických Fe rúd a to vo vulkanogénno-sedimentárnych súvrstviach staršieho paleozoika, ako aj v súvrstviach triasu. V staršom paleozoiku sa vznik malých akumulácií magnetitových a hematitovo-magnetitových rúd viaže na bázický vulkanizmus. Ložisko Licince sa ťažila koncom 19.stor. Širšie okolie ložiska budujú sedimenty zastúpené prevažne stredným triasom v karbonátovom vývoji.Vlastné ložisko tvoria dve polohy hematitu v zlepenci permu. Nadložnejšia poloha má mocnosť 2-4 m, smernej dĺžky 400 m a sklon cca 200 m. Vývoj je nepravidelný, šošovkovitý, lokálne aj s prerušením polôh. Hlavnou rudnou zložkou je hematit, ostatnú časť hmoty tvorí kremeň, svetlá sľuda, akcesoricky chlorit, kalcit a iné minerály. Rudné polohy aj zlepenec sú prerážané žilkami hydrotermálneho či metamorfogénneho pôvodu vyplnenými hematitom-spekularitom, sideritom, ankeritom, chalkopyritom, baritom, tetraedritom, magnetitom. Druhotné zmeny sa v ložisku prejavujú nevýznamnou limonitizáciou, viažucou sa na intenzívne porušené časti ložiska.

23. Hematit, kremeň, ložisko: Submarinné exhalačno-sedimentárne ložiská, lokalita: Šankovce – Slovenská republika, poznámka: Stratiformné oxidické Fe rudy, skriňa č.: 24, por.číslo vzorky: 23.

Ložisko sa rozprestiera na SV okraji Gemerskej Novej Vsi.Ložiskové územie je veľmi mocným komplexom hornín spodného triasu silického príkrovu. Vrchnú časť komplexu tvorí prevažne pestrá bridlica, hlavne zelená, červenohnedá a sivá, striedajúca sa s hematitovými polohami, ako aj s polohami slienitej bridlice, vápenca, bunkovitého dolomitu, evaporitov, prípadne aj vulkanického tufu. Geologický vývoj podložnej časti produkt.horizontu je monotónny a charakterizuje ho súvrstvie síranov, striedajúcich sa s polohami pestrej bridlice, synsedimentárnych brekcií a karbonátov. Ložiskové polohy kremeňovo-hematitového zloženia sa sústreďujú vo vrchnej časti mocného komplexu hornín spodného triasu. Vytvárajú niekoľko súvislých polôh, striedajúcich sa s rozmanitými litologickými varietami.Rudné polohy zvyčajne charakterizuje masívna celistvá textúra podmienená všestranným a rovnomerným rozptýlením hematitovej hmoty v kremeňovom agregáte. Medzi hlavné minerály patria hematit, kremeň, barit, akcesoricky chalkopyrit, tetraedrit, antimonit, pyrit, magnetit, arzenopyrit, chalkostibit, siderit. Z nerudných je to rutil, apatit, turmalín, sericit, chlorit, a i.

24. Hematit, ložisko: Submarinné exhalačno-sedimentárne ložiská, lokalita: Licince – Slovenská republika, poznámka: Stratiformné oxidické Fe rudy, skriňa č.: 24, por.číslo vzorky: 24.

Ložisko sa rozprestiera na SV okraji Gemerskej Novej Vsi.Ložiskové územie je veľmi mocným komplexom hornín spodného triasu silického príkrovu. Vrchnú časť komplexu tvorí prevažne pestrá bridlica, hlavne zelená, červenohnedá a sivá, striedajúca sa s hematitovými polohami, ako aj s polohami slienitej bridlice, vápenca, bunkovitého dolomitu, evaporitov, prípadne aj vulkanického tufu. Geologický vývoj podložnej časti produkt.horizontu je monotónny a charakterizuje ho súvrstvie síranov, striedajúcich sa s polohami pestrej bridlice, synsedimentárnych brekcií a karbonátov. Ložiskové polohy kremeňovo-hematitového zloženia sa sústreďujú vo vrchnej časti mocného komplexu hornín spodného triasu. Vytvárajú niekoľko súvislých polôh, striedajúcich sa s rozmanitými litologickými varietami.Rudné polohy zvyčajne charakterizuje masívna celistvá textúra podmienená všestranným a rovnomerným rozptýlením hematitovej hmoty v kremeňovom agregáte. Medzi hlavné minerály patria hematit, kremeň, barit, akcesoricky chalkopyrit, tetraedrit, antimonit, pyrit, magnetit, arzenopyrit, chalkostibit, siderit. Z nerudných je to rutil, apatit, turmalín, sericit, chlorit, a i.

25. Hematit, barit, siderit, kremeň, ložisko: Submarinné exhalačno-sedimentárne ložiská, lokalita: Šankovce – Slovenská republika, poznámka: Stratiformné oxidické Fe rudy, skriňa č.: 24, por.číslo vzorky: 25.

Ložisko sa rozprestiera na SV okraji Gemerskej Novej Vsi.Ložiskové územie je veľmi mocným komplexom hornín spodného triasu silického príkrovu. Vrchnú časť komplexu tvorí prevažne pestrá bridlica, hlavne zelená, červenohnedá a sivá, striedajúca sa s hematitovými polohami, ako aj s polohami slienitej bridlice, vápenca, bunkovitého dolomitu, evaporitov, prípadne aj vulkanického tufu. Geologický vývoj podložnej časti produkt.horizontu je monotónny a charakterizuje ho súvrstvie síranov, striedajúcich sa s polohami pestrej bridlice, synsedimentárnych brekcií a karbonátov. Ložiskové polohy kremeňovo-hematitového zloženia sa sústreďujú vo vrchnej časti mocného komplexu hornín spodného triasu. Vytvárajú niekoľko súvislých polôh, striedajúcich sa s rozmanitými litologickými varietami.Rudné polohy zvyčajne charakterizuje masívna celistvá textúra podmienená všestranným a rovnomerným rozptýlením hematitovej hmoty v kremeňovom agregáte. Medzi hlavné minerály patria hematit, kremeň, barit, akcesoricky chalkopyrit, tetraedrit, antimonit, pyrit, magnetit, arzenopyrit, chalkostibit, siderit. Z nerudných je to rutil, apatit, turmalín, sericit, chlorit, a i.

26. Limonitizovaný hematit, ložisko: Submarinné exhalačno-sedimentárne ložiská, lokalita: Licince – Slovenská republika, poznámka: Stratiformné oxidické Fe rudy, skriňa č.: 24, por.číslo vzorky: 26.

V SGR je známych veľa výskytov stratiformných oxiddických Fe rúd a to vo vulkanogénno-sedimentárnych súvrstviach staršieho paleozoika, ako aj v súvrstviach triasu. V staršom paleozoiku sa vznik malých akumulácií magnetitových a hematitovo-magnetitových rúd viaže na bázický vulkanizmus. Ložisko Licince sa ťažila koncom 19.stor. Širšie okolie ložiska budujú sedimenty zastúpené prevažne stredným triasom v karbonátovom vývoji.Vlastné ložisko tvoria dve polohy hematitu v zlepenci permu. Nadložnejšia poloha má mocnosť 2-4 m, smernej dĺžky 400 m a sklon cca 200 m. Vývoj je nepravidelný, šošovkovitý, lokálne aj s prerušením polôh. Hlavnou rudnou zložkou je hematit, ostatnú časť hmoty tvorí kremeň, svetlá sľuda, akcesoricky chlorit, kalcit a iné minerály. Rudné polohy aj zlepenec sú prerážané žilkami hydrotermálneho či metamorfogénneho pôvodu vyplnenými hematitom-spekularitom, sideritom, ankeritom, chalkopyritom, baritom, tetraedritom, magnetitom. Druhotné zmeny sa v ložisku prejavujú nevýznamnou limonitizáciou, viažucou sa na intenzívne porušené časti ložiska.

27. Hematit, ložisko: Submarinné exhalačno-sedimentárne ložiská, lokalita: Držkovce – Slovenská republika, poznámka: Stratiformné oxidické Fe rudy, skriňa č.: 24, por.číslo vzorky: 27.

Ložisko sa rozprestiera asi 1,5 km na SV-V od obce Držkovce. Tento výskyt hematitu nie je preskúmaný technickými prácami, a preto aj informácie o geologickej stavbe a úložných pomeroch nie sú dostatočné. Nie je vyriešená ani stratifikácia hornín výskytu. Zrudnené polohy sú v pelitických červených bridliciach s polohami kremitých bridlíc, kremencov a radiolaritov. Vlastnú rudnú polohu tvorí hematitová bridlica, ktorú v tesnom podloží aj nadloží ohraničuje biely kryštalický vápenec. Šošovky hematitu sa zistili aj v spodnej časti kryštal.vápenca nadložia, ako aj v rádiolaritoch pod podložným kryšt.vápencom. Epigenetická mineralizácia je v žilkovej forme a jej výplň tvorí kremeň, siderit, chalkopyrit a pyrit. Hematitová bridlica má celistvú, zriedka laminovanú textúru.