1. Kremeň, pyrit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia a polymetalická mineralizácia, lokalita: Kremnica – Slovenská republika, poznámka: Au-Ag mineralizácia, Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 23, por.číslo vzorky: 1.
Kremnické rudné pole bolo najvýznamnejším historickým strediskom ťažby zlata na Slovensku. Kremnické rudné pole s epitermálnou drahokovovou + Sb, Pb-Zn-Cu a Te mineralizáciou sa nachádza na ploche 25 km2, situované uprostred kremnického stratovulkánu, ktorý prešiel kalderovou etapou. Zrudnenie je vyvinuté hlavne v propylitizovaných andezitoch, s ktorými sú späté mladšie vulkanické formácie (andezitové, dioritové a granodioritové porfýry). Mineralizácia sa koncentruje hlavne do strmých žíl, menej do žilných hydrotermálnych brekcií, ktoré vyplnili radiálne a koncentrické zlomy. Mineralizované štruktúry tvoria systémy rôzne mocných žíl, ktoré sa koncentrujú do 4 hlavných žilných systémov, z ktorých iba prvé dva boli predmetom ťažby. Prvý systém je najrozsiahlejší s dĺžkou 6,5 km a obsahuje okolo 80 žíl – Schrämen, Hlavná-Schindler, Katarína, Teich a Volle Henne. Zlato sa tu objavilo iba v mikroskopickej veľkosti. Druhý žilný systém, dlhý 1,5 km je vyvinutý v nadloží prvého vo vzdialenosti 900 m. obsahuje asi 40 žíl – Zigmund, Juraj, Laura, Križná, Zlatá, Helena a iné. Charakteristickým znakom žíl je malá mocnosť (okolo 1 m). Zlato-elektrum je prítomné vo forme impregnácií a makroskopicky viditeľných zlatiniek a jemných drôtikov. Komplexné zrudnenie je možné rozdeliť na staršie polymetalické s teluridmi a mladšie drahokovové s lokálnou záverečnou fázou minerálov Sb, Hg a As fázou. Žily 1.a2. žil.systému reprezentujú pravé hydrotermálne žily, ktoré vo vrchných častiach obsahujú pyrit, sulfosoli a sulfidy striebra, zlato a antimonit. Hlavnou zložkou žíl je masívny kremeň, menej karbonáty, adulár a ílové minerály. Z rudných minerálov sa v menšej miere nachádza galenit, sfalerit, chalkopyrit, arzenopyrit, zriedkavo cinabarit, minerály Ag-polybazit, pyrargirit, proustit, staphanit akantit, Ag-tetraedrit a teluridy. Hlavným objektom ťažby bolo zlato a striebro s výnimkou posledných rokov, keď sa ťažil antimonit. Likvidácia banských diel bola ukončená v roku 1980.
2. Antimonit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia a polymetalická mineralizácia, lokalita: Kremnica – Slovenská republika, poznámka: Au-Ag mineralizácia, Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 23, por.číslo vzorky: 2.
Kremnické rudné pole bolo najvýznamnejším historickým strediskom ťažby zlata na Slovensku. Kremnické rudné pole s epitermálnou drahokovovou + Sb, Pb-Zn-Cu a Te mineralizáciou sa nachádza na ploche 25 km2, situované uprostred kremnického stratovulkánu, ktorý prešiel kalderovou etapou. Zrudnenie je vyvinuté hlavne v propylitizovaných andezitoch, s ktorými sú späté mladšie vulkanické formácie (andezitové, dioritové a granodioritové porfýry). Mineralizácia sa koncentruje hlavne do strmých žíl, menej do žilných hydrotermálnych brekcií, ktoré vyplnili radiálne a koncentrické zlomy. Mineralizované štruktúry tvoria systémy rôzne mocných žíl, ktoré sa koncentrujú do 4 hlavných žilných systémov, z ktorých iba prvé dva boli predmetom ťažby. Prvý systém je najrozsiahlejší s dĺžkou 6,5 km a obsahuje okolo 80 žíl – Schrämen, Hlavná-Schindler, Katarína, Teich a Volle Henne. Zlato sa tu objavilo iba v mikroskopickej veľkosti. Druhý žilný systém, dlhý 1,5 km je vyvinutý v nadloží prvého vo vzdialenosti 900 m. obsahuje asi 40 žíl – Zigmund, Juraj, Laura, Križná, Zlatá, Helena a iné. Charakteristickým znakom žíl je malá mocnosť (okolo 1 m). Zlato-elektrum je prítomné vo forme impregnácií a makroskopicky viditeľných zlatiniek a jemných drôtikov. Komplexné zrudnenie je možné rozdeliť na staršie polymetalické s teluridmi a mladšie drahokovové s lokálnou záverečnou fázou minerálov Sb, Hg a As fázou. Žily 1.a2. žil.systému reprezentujú pravé hydrotermálne žily, ktoré vo vrchných častiach obsahujú pyrit, sulfosoli a sulfidy striebra, zlato a antimonit. Hlavnou zložkou žíl je masívny kremeň, menej karbonáty, adulár a ílové minerály. Z rudných minerálov sa v menšej miere nachádza galenit, sfalerit, chalkopyrit, arzenopyrit, zriedkavo cinabarit, minerály Ag-polybazit, pyrargirit, proustit, staphanit akantit, Ag-tetraedrit a teluridy. Hlavným objektom ťažby bolo zlato a striebro s výnimkou posledných rokov, keď sa ťažil antimonit. Likvidácia banských diel bola ukončená v roku 1980.
3. Anortit xx, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia a polymetalická mineralizácia, lokalita: Kremnica – Slovenská republika, poznámka: Au-Ag mineralizácia, Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 23, por.číslo vzorky: 3.
Kremnické rudné pole bolo najvýznamnejším historickým strediskom ťažby zlata na Slovensku. Kremnické rudné pole s epitermálnou drahokovovou + Sb, Pb-Zn-Cu a Te mineralizáciou sa nachádza na ploche 25 km2, situované uprostred kremnického stratovulkánu, ktorý prešiel kalderovou etapou. Zrudnenie je vyvinuté hlavne v propylitizovaných andezitoch, s ktorými sú späté mladšie vulkanické formácie (andezitové, dioritové a granodioritové porfýry). Mineralizácia sa koncentruje hlavne do strmých žíl, menej do žilných hydrotermálnych brekcií, ktoré vyplnili radiálne a koncentrické zlomy. Mineralizované štruktúry tvoria systémy rôzne mocných žíl, ktoré sa koncentrujú do 4 hlavných žilných systémov, z ktorých iba prvé dva boli predmetom ťažby. Prvý systém je najrozsiahlejší s dĺžkou 6,5 km a obsahuje okolo 80 žíl – Schrämen, Hlavná-Schindler, Katarína, Teich a Volle Henne. Zlato sa tu objavilo iba v mikroskopickej veľkosti. Druhý žilný systém, dlhý 1,5 km je vyvinutý v nadloží prvého vo vzdialenosti 900 m. obsahuje asi 40 žíl – Zigmund, Juraj, Laura, Križná, Zlatá, Helena a iné. Charakteristickým znakom žíl je malá mocnosť (okolo 1 m). Zlato-elektrum je prítomné vo forme impregnácií a makroskopicky viditeľných zlatiniek a jemných drôtikov. Komplexné zrudnenie je možné rozdeliť na staršie polymetalické s teluridmi a mladšie drahokovové s lokálnou záverečnou fázou minerálov Sb, Hg a As fázou. Žily 1.a2. žil.systému reprezentujú pravé hydrotermálne žily, ktoré vo vrchných častiach obsahujú pyrit, sulfosoli a sulfidy striebra, zlato a antimonit. Hlavnou zložkou žíl je masívny kremeň, menej karbonáty, adulár a ílové minerály. Z rudných minerálov sa v menšej miere nachádza galenit, sfalerit, chalkopyrit, arzenopyrit, zriedkavo cinabarit, minerály Ag-polybazit, pyrargirit, proustit, staphanit akantit, Ag-tetraedrit a teluridy. Hlavným objektom ťažby bolo zlato a striebro s výnimkou posledných rokov, keď sa ťažil antimonit. Likvidácia banských diel bola ukončená v roku 1980.
4. Antimonit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia a polymetalická mineralizácia, lokalita: Kremnica – Slovenská republika, poznámka: Au-Ag mineralizácia, Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 23, por.číslo vzorky: 4.
Kremnické rudné pole bolo najvýznamnejším historickým strediskom ťažby zlata na Slovensku. Kremnické rudné pole s epitermálnou drahokovovou + Sb, Pb-Zn-Cu a Te mineralizáciou sa nachádza na ploche 25 km2, situované uprostred kremnického stratovulkánu, ktorý prešiel kalderovou etapou. Zrudnenie je vyvinuté hlavne v propylitizovaných andezitoch, s ktorými sú späté mladšie vulkanické formácie (andezitové, dioritové a granodioritové porfýry). Mineralizácia sa koncentruje hlavne do strmých žíl, menej do žilných hydrotermálnych brekcií, ktoré vyplnili radiálne a koncentrické zlomy. Mineralizované štruktúry tvoria systémy rôzne mocných žíl, ktoré sa koncentrujú do 4 hlavných žilných systémov, z ktorých iba prvé dva boli predmetom ťažby. Prvý systém je najrozsiahlejší s dĺžkou 6,5 km a obsahuje okolo 80 žíl – Schrämen, Hlavná-Schindler, Katarína, Teich a Volle Henne. Zlato sa tu objavilo iba v mikroskopickej veľkosti. Druhý žilný systém, dlhý 1,5 km je vyvinutý v nadloží prvého vo vzdialenosti 900 m. obsahuje asi 40 žíl – Zigmund, Juraj, Laura, Križná, Zlatá, Helena a iné. Charakteristickým znakom žíl je malá mocnosť (okolo 1 m). Zlato-elektrum je prítomné vo forme impregnácií a makroskopicky viditeľných zlatiniek a jemných drôtikov. Komplexné zrudnenie je možné rozdeliť na staršie polymetalické s teluridmi a mladšie drahokovové s lokálnou záverečnou fázou minerálov Sb, Hg a As fázou. Žily 1.a2. žil.systému reprezentujú pravé hydrotermálne žily, ktoré vo vrchných častiach obsahujú pyrit, sulfosoli a sulfidy striebra, zlato a antimonit. Hlavnou zložkou žíl je masívny kremeň, menej karbonáty, adulár a ílové minerály. Z rudných minerálov sa v menšej miere nachádza galenit, sfalerit, chalkopyrit, arzenopyrit, zriedkavo cinabarit, minerály Ag-polybazit, pyrargirit, proustit, staphanit akantit, Ag-tetraedrit a teluridy. Hlavným objektom ťažby bolo zlato a striebro s výnimkou posledných rokov, keď sa ťažil antimonit. Likvidácia banských diel bola ukončená v roku 1980.
5. Kremeň, pyrit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia a polymetalická mineralizácia, lokalita: Kremnica – Slovenská republika, poznámka: Au-Ag mineralizácia, Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 23, por.číslo vzorky: 5.
Kremnické rudné pole bolo najvýznamnejším historickým strediskom ťažby zlata na Slovensku. Kremnické rudné pole s epitermálnou drahokovovou + Sb, Pb-Zn-Cu a Te mineralizáciou sa nachádza na ploche 25 km2, situované uprostred kremnického stratovulkánu, ktorý prešiel kalderovou etapou. Zrudnenie je vyvinuté hlavne v propylitizovaných andezitoch, s ktorými sú späté mladšie vulkanické formácie (andezitové, dioritové a granodioritové porfýry). Mineralizácia sa koncentruje hlavne do strmých žíl, menej do žilných hydrotermálnych brekcií, ktoré vyplnili radiálne a koncentrické zlomy. Mineralizované štruktúry tvoria systémy rôzne mocných žíl, ktoré sa koncentrujú do 4 hlavných žilných systémov, z ktorých iba prvé dva boli predmetom ťažby. Prvý systém je najrozsiahlejší s dĺžkou 6,5 km a obsahuje okolo 80 žíl – Schrämen, Hlavná-Schindler, Katarína, Teich a Volle Henne. Zlato sa tu objavilo iba v mikroskopickej veľkosti. Druhý žilný systém, dlhý 1,5 km je vyvinutý v nadloží prvého vo vzdialenosti 900 m. obsahuje asi 40 žíl – Zigmund, Juraj, Laura, Križná, Zlatá, Helena a iné. Charakteristickým znakom žíl je malá mocnosť (okolo 1 m). Zlato-elektrum je prítomné vo forme impregnácií a makroskopicky viditeľných zlatiniek a jemných drôtikov. Komplexné zrudnenie je možné rozdeliť na staršie polymetalické s teluridmi a mladšie drahokovové s lokálnou záverečnou fázou minerálov Sb, Hg a As fázou. Žily 1.a2. žil.systému reprezentujú pravé hydrotermálne žily, ktoré vo vrchných častiach obsahujú pyrit, sulfosoli a sulfidy striebra, zlato a antimonit. Hlavnou zložkou žíl je masívny kremeň, menej karbonáty, adulár a ílové minerály. Z rudných minerálov sa v menšej miere nachádza galenit, sfalerit, chalkopyrit, arzenopyrit, zriedkavo cinabarit, minerály Ag-polybazit, pyrargirit, proustit, staphanit akantit, Ag-tetraedrit a teluridy. Hlavným objektom ťažby bolo zlato a striebro s výnimkou posledných rokov, keď sa ťažil antimonit. Likvidácia banských diel bola ukončená v roku 1980.
6. Kremeň, pyrit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia a polymetalická mineralizácia, lokalita: Kremnica – Slovenská republika, poznámka: Au-Ag mineralizácia, Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 23, por.číslo vzorky: 6.
Kremnické rudné pole bolo najvýznamnejším historickým strediskom ťažby zlata na Slovensku. Kremnické rudné pole s epitermálnou drahokovovou + Sb, Pb-Zn-Cu a Te mineralizáciou sa nachádza na ploche 25 km2, situované uprostred kremnického stratovulkánu, ktorý prešiel kalderovou etapou. Zrudnenie je vyvinuté hlavne v propylitizovaných andezitoch, s ktorými sú späté mladšie vulkanické formácie (andezitové, dioritové a granodioritové porfýry). Mineralizácia sa koncentruje hlavne do strmých žíl, menej do žilných hydrotermálnych brekcií, ktoré vyplnili radiálne a koncentrické zlomy. Mineralizované štruktúry tvoria systémy rôzne mocných žíl, ktoré sa koncentrujú do 4 hlavných žilných systémov, z ktorých iba prvé dva boli predmetom ťažby. Prvý systém je najrozsiahlejší s dĺžkou 6,5 km a obsahuje okolo 80 žíl – Schrämen, Hlavná-Schindler, Katarína, Teich a Volle Henne. Zlato sa tu objavilo iba v mikroskopickej veľkosti. Druhý žilný systém, dlhý 1,5 km je vyvinutý v nadloží prvého vo vzdialenosti 900 m. obsahuje asi 40 žíl – Zigmund, Juraj, Laura, Križná, Zlatá, Helena a iné. Charakteristickým znakom žíl je malá mocnosť (okolo 1 m). Zlato-elektrum je prítomné vo forme impregnácií a makroskopicky viditeľných zlatiniek a jemných drôtikov. Komplexné zrudnenie je možné rozdeliť na staršie polymetalické s teluridmi a mladšie drahokovové s lokálnou záverečnou fázou minerálov Sb, Hg a As fázou. Žily 1.a2. žil.systému reprezentujú pravé hydrotermálne žily, ktoré vo vrchných častiach obsahujú pyrit, sulfosoli a sulfidy striebra, zlato a antimonit. Hlavnou zložkou žíl je masívny kremeň, menej karbonáty, adulár a ílové minerály. Z rudných minerálov sa v menšej miere nachádza galenit, sfalerit, chalkopyrit, arzenopyrit, zriedkavo cinabarit, minerály Ag-polybazit, pyrargirit, proustit, staphanit akantit, Ag-tetraedrit a teluridy. Hlavným objektom ťažby bolo zlato a striebro s výnimkou posledných rokov, keď sa ťažil antimonit. Likvidácia banských diel bola ukončená v roku 1980.
7. Kremeň, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia a polymetalická mineralizácia, lokalita: Kremnica – Slovenská republika, poznámka: Au-Ag mineralizácia, Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 23, por.číslo vzorky: 7.
Kremnické rudné pole bolo najvýznamnejším historickým strediskom ťažby zlata na Slovensku. Kremnické rudné pole s epitermálnou drahokovovou + Sb, Pb-Zn-Cu a Te mineralizáciou sa nachádza na ploche 25 km2, situované uprostred kremnického stratovulkánu, ktorý prešiel kalderovou etapou. Zrudnenie je vyvinuté hlavne v propylitizovaných andezitoch, s ktorými sú späté mladšie vulkanické formácie (andezitové, dioritové a granodioritové porfýry). Mineralizácia sa koncentruje hlavne do strmých žíl, menej do žilných hydrotermálnych brekcií, ktoré vyplnili radiálne a koncentrické zlomy. Mineralizované štruktúry tvoria systémy rôzne mocných žíl, ktoré sa koncentrujú do 4 hlavných žilných systémov, z ktorých iba prvé dva boli predmetom ťažby. Prvý systém je najrozsiahlejší s dĺžkou 6,5 km a obsahuje okolo 80 žíl – Schrämen, Hlavná-Schindler, Katarína, Teich a Volle Henne. Zlato sa tu objavilo iba v mikroskopickej veľkosti. Druhý žilný systém, dlhý 1,5 km je vyvinutý v nadloží prvého vo vzdialenosti 900 m. obsahuje asi 40 žíl – Zigmund, Juraj, Laura, Križná, Zlatá, Helena a iné. Charakteristickým znakom žíl je malá mocnosť (okolo 1 m). Zlato-elektrum je prítomné vo forme impregnácií a makroskopicky viditeľných zlatiniek a jemných drôtikov. Komplexné zrudnenie je možné rozdeliť na staršie polymetalické s teluridmi a mladšie drahokovové s lokálnou záverečnou fázou minerálov Sb, Hg a As fázou. Žily 1.a2. žil.systému reprezentujú pravé hydrotermálne žily, ktoré vo vrchných častiach obsahujú pyrit, sulfosoli a sulfidy striebra, zlato a antimonit. Hlavnou zložkou žíl je masívny kremeň, menej karbonáty, adulár a ílové minerály. Z rudných minerálov sa v menšej miere nachádza galenit, sfalerit, chalkopyrit, arzenopyrit, zriedkavo cinabarit, minerály Ag-polybazit, pyrargirit, proustit, staphanit akantit, Ag-tetraedrit a teluridy. Hlavným objektom ťažby bolo zlato a striebro s výnimkou posledných rokov, keď sa ťažil antimonit. Likvidácia banských diel bola ukončená v roku 1980.
8. Kalcit, kremeň, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia a polymetalická mineralizácia, lokalita: Kremnica – Slovenská republika, poznámka: Au-Ag mineralizácia, Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 23, por.číslo vzorky: 8.
Kremnické rudné pole bolo najvýznamnejším historickým strediskom ťažby zlata na Slovensku. Kremnické rudné pole s epitermálnou drahokovovou + Sb, Pb-Zn-Cu a Te mineralizáciou sa nachádza na ploche 25 km2, situované uprostred kremnického stratovulkánu, ktorý prešiel kalderovou etapou. Zrudnenie je vyvinuté hlavne v propylitizovaných andezitoch, s ktorými sú späté mladšie vulkanické formácie (andezitové, dioritové a granodioritové porfýry). Mineralizácia sa koncentruje hlavne do strmých žíl, menej do žilných hydrotermálnych brekcií, ktoré vyplnili radiálne a koncentrické zlomy. Mineralizované štruktúry tvoria systémy rôzne mocných žíl, ktoré sa koncentrujú do 4 hlavných žilných systémov, z ktorých iba prvé dva boli predmetom ťažby. Prvý systém je najrozsiahlejší s dĺžkou 6,5 km a obsahuje okolo 80 žíl – Schrämen, Hlavná-Schindler, Katarína, Teich a Volle Henne. Zlato sa tu objavilo iba v mikroskopickej veľkosti. Druhý žilný systém, dlhý 1,5 km je vyvinutý v nadloží prvého vo vzdialenosti 900 m. obsahuje asi 40 žíl – Zigmund, Juraj, Laura, Križná, Zlatá, Helena a iné. Charakteristickým znakom žíl je malá mocnosť (okolo 1 m). Zlato-elektrum je prítomné vo forme impregnácií a makroskopicky viditeľných zlatiniek a jemných drôtikov. Komplexné zrudnenie je možné rozdeliť na staršie polymetalické s teluridmi a mladšie drahokovové s lokálnou záverečnou fázou minerálov Sb, Hg a As fázou. Žily 1.a2. žil.systému reprezentujú pravé hydrotermálne žily, ktoré vo vrchných častiach obsahujú pyrit, sulfosoli a sulfidy striebra, zlato a antimonit. Hlavnou zložkou žíl je masívny kremeň, menej karbonáty, adulár a ílové minerály. Z rudných minerálov sa v menšej miere nachádza galenit, sfalerit, chalkopyrit, arzenopyrit, zriedkavo cinabarit, minerály Ag-polybazit, pyrargirit, proustit, staphanit akantit, Ag-tetraedrit a teluridy. Hlavným objektom ťažby bolo zlato a striebro s výnimkou posledných rokov, keď sa ťažil antimonit. Likvidácia banských diel bola ukončená v roku 1980.
9. Pyrit, antimonit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia a polymetalická mineralizácia, lokalita: Kremnica – Slovenská republika, poznámka: Au-Ag mineralizácia, Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 23, por.číslo vzorky: 9.
Kremnické rudné pole bolo najvýznamnejším historickým strediskom ťažby zlata na Slovensku. Kremnické rudné pole s epitermálnou drahokovovou + Sb, Pb-Zn-Cu a Te mineralizáciou sa nachádza na ploche 25 km2, situované uprostred kremnického stratovulkánu, ktorý prešiel kalderovou etapou. Zrudnenie je vyvinuté hlavne v propylitizovaných andezitoch, s ktorými sú späté mladšie vulkanické formácie (andezitové, dioritové a granodioritové porfýry). Mineralizácia sa koncentruje hlavne do strmých žíl, menej do žilných hydrotermálnych brekcií, ktoré vyplnili radiálne a koncentrické zlomy. Mineralizované štruktúry tvoria systémy rôzne mocných žíl, ktoré sa koncentrujú do 4 hlavných žilných systémov, z ktorých iba prvé dva boli predmetom ťažby. Prvý systém je najrozsiahlejší s dĺžkou 6,5 km a obsahuje okolo 80 žíl – Schrämen, Hlavná-Schindler, Katarína, Teich a Volle Henne. Zlato sa tu objavilo iba v mikroskopickej veľkosti. Druhý žilný systém, dlhý 1,5 km je vyvinutý v nadloží prvého vo vzdialenosti 900 m. obsahuje asi 40 žíl – Zigmund, Juraj, Laura, Križná, Zlatá, Helena a iné. Charakteristickým znakom žíl je malá mocnosť (okolo 1 m). Zlato-elektrum je prítomné vo forme impregnácií a makroskopicky viditeľných zlatiniek a jemných drôtikov. Komplexné zrudnenie je možné rozdeliť na staršie polymetalické s teluridmi a mladšie drahokovové s lokálnou záverečnou fázou minerálov Sb, Hg a As fázou. Žily 1.a2. žil.systému reprezentujú pravé hydrotermálne žily, ktoré vo vrchných častiach obsahujú pyrit, sulfosoli a sulfidy striebra, zlato a antimonit. Hlavnou zložkou žíl je masívny kremeň, menej karbonáty, adulár a ílové minerály. Z rudných minerálov sa v menšej miere nachádza galenit, sfalerit, chalkopyrit, arzenopyrit, zriedkavo cinabarit, minerály Ag-polybazit, pyrargirit, proustit, staphanit akantit, Ag-tetraedrit a teluridy. Hlavným objektom ťažby bolo zlato a striebro s výnimkou posledných rokov, keď sa ťažil antimonit. Likvidácia banských diel bola ukončená v roku 1980.
10. Kalcit, kremeň, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia a polymetalická mineralizácia, lokalita: Kremnica – Slovenská republika, poznámka: Au-Ag mineralizácia, Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 23, por.číslo vzorky: 10.
Kremnické rudné pole bolo najvýznamnejším historickým strediskom ťažby zlata na Slovensku. Kremnické rudné pole s epitermálnou drahokovovou + Sb, Pb-Zn-Cu a Te mineralizáciou sa nachádza na ploche 25 km2, situované uprostred kremnického stratovulkánu, ktorý prešiel kalderovou etapou. Zrudnenie je vyvinuté hlavne v propylitizovaných andezitoch, s ktorými sú späté mladšie vulkanické formácie (andezitové, dioritové a granodioritové porfýry). Mineralizácia sa koncentruje hlavne do strmých žíl, menej do žilných hydrotermálnych brekcií, ktoré vyplnili radiálne a koncentrické zlomy. Mineralizované štruktúry tvoria systémy rôzne mocných žíl, ktoré sa koncentrujú do 4 hlavných žilných systémov, z ktorých iba prvé dva boli predmetom ťažby. Prvý systém je najrozsiahlejší s dĺžkou 6,5 km a obsahuje okolo 80 žíl – Schrämen, Hlavná-Schindler, Katarína, Teich a Volle Henne. Zlato sa tu objavilo iba v mikroskopickej veľkosti. Druhý žilný systém, dlhý 1,5 km je vyvinutý v nadloží prvého vo vzdialenosti 900 m. obsahuje asi 40 žíl – Zigmund, Juraj, Laura, Križná, Zlatá, Helena a iné. Charakteristickým znakom žíl je malá mocnosť (okolo 1 m). Zlato-elektrum je prítomné vo forme impregnácií a makroskopicky viditeľných zlatiniek a jemných drôtikov. Komplexné zrudnenie je možné rozdeliť na staršie polymetalické s teluridmi a mladšie drahokovové s lokálnou záverečnou fázou minerálov Sb, Hg a As fázou. Žily 1.a2. žil.systému reprezentujú pravé hydrotermálne žily, ktoré vo vrchných častiach obsahujú pyrit, sulfosoli a sulfidy striebra, zlato a antimonit. Hlavnou zložkou žíl je masívny kremeň, menej karbonáty, adulár a ílové minerály. Z rudných minerálov sa v menšej miere nachádza galenit, sfalerit, chalkopyrit, arzenopyrit, zriedkavo cinabarit, minerály Ag-polybazit, pyrargirit, proustit, staphanit akantit, Ag-tetraedrit a teluridy. Hlavným objektom ťažby bolo zlato a striebro s výnimkou posledných rokov, keď sa ťažil antimonit. Likvidácia banských diel bola ukončená v roku 1980.
11. Kalcit, kremeň, antimonit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia a polymetalická mineralizácia, lokalita: Kremnica – Slovenská republika, poznámka: Au-Ag mineralizácia, Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 23, por.číslo vzorky: 11.
Kremnické rudné pole bolo najvýznamnejším historickým strediskom ťažby zlata na Slovensku. Kremnické rudné pole s epitermálnou drahokovovou + Sb, Pb-Zn-Cu a Te mineralizáciou sa nachádza na ploche 25 km2, situované uprostred kremnického stratovulkánu, ktorý prešiel kalderovou etapou. Zrudnenie je vyvinuté hlavne v propylitizovaných andezitoch, s ktorými sú späté mladšie vulkanické formácie (andezitové, dioritové a granodioritové porfýry). Mineralizácia sa koncentruje hlavne do strmých žíl, menej do žilných hydrotermálnych brekcií, ktoré vyplnili radiálne a koncentrické zlomy. Mineralizované štruktúry tvoria systémy rôzne mocných žíl, ktoré sa koncentrujú do 4 hlavných žilných systémov, z ktorých iba prvé dva boli predmetom ťažby. Prvý systém je najrozsiahlejší s dĺžkou 6,5 km a obsahuje okolo 80 žíl – Schrämen, Hlavná-Schindler, Katarína, Teich a Volle Henne. Zlato sa tu objavilo iba v mikroskopickej veľkosti. Druhý žilný systém, dlhý 1,5 km je vyvinutý v nadloží prvého vo vzdialenosti 900 m. obsahuje asi 40 žíl – Zigmund, Juraj, Laura, Križná, Zlatá, Helena a iné. Charakteristickým znakom žíl je malá mocnosť (okolo 1 m). Zlato-elektrum je prítomné vo forme impregnácií a makroskopicky viditeľných zlatiniek a jemných drôtikov. Komplexné zrudnenie je možné rozdeliť na staršie polymetalické s teluridmi a mladšie drahokovové s lokálnou záverečnou fázou minerálov Sb, Hg a As fázou. Žily 1.a2. žil.systému reprezentujú pravé hydrotermálne žily, ktoré vo vrchných častiach obsahujú pyrit, sulfosoli a sulfidy striebra, zlato a antimonit. Hlavnou zložkou žíl je masívny kremeň, menej karbonáty, adulár a ílové minerály. Z rudných minerálov sa v menšej miere nachádza galenit, sfalerit, chalkopyrit, arzenopyrit, zriedkavo cinabarit, minerály Ag-polybazit, pyrargirit, proustit, staphanit akantit, Ag-tetraedrit a teluridy. Hlavným objektom ťažby bolo zlato a striebro s výnimkou posledných rokov, keď sa ťažil antimonit. Likvidácia banských diel bola ukončená v roku 1980.
12. Pyrit, chalkopyrit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia a polymetalická mineralizácia, lokalita: Kremnica – Slovenská republika, poznámka: Au-Ag mineralizácia, Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 23, por.číslo vzorky: 12.
Kremnické rudné pole bolo najvýznamnejším historickým strediskom ťažby zlata na Slovensku. Kremnické rudné pole s epitermálnou drahokovovou + Sb, Pb-Zn-Cu a Te mineralizáciou sa nachádza na ploche 25 km2, situované uprostred kremnického stratovulkánu, ktorý prešiel kalderovou etapou. Zrudnenie je vyvinuté hlavne v propylitizovaných andezitoch, s ktorými sú späté mladšie vulkanické formácie (andezitové, dioritové a granodioritové porfýry). Mineralizácia sa koncentruje hlavne do strmých žíl, menej do žilných hydrotermálnych brekcií, ktoré vyplnili radiálne a koncentrické zlomy. Mineralizované štruktúry tvoria systémy rôzne mocných žíl, ktoré sa koncentrujú do 4 hlavných žilných systémov, z ktorých iba prvé dva boli predmetom ťažby. Prvý systém je najrozsiahlejší s dĺžkou 6,5 km a obsahuje okolo 80 žíl – Schrämen, Hlavná-Schindler, Katarína, Teich a Volle Henne. Zlato sa tu objavilo iba v mikroskopickej veľkosti. Druhý žilný systém, dlhý 1,5 km je vyvinutý v nadloží prvého vo vzdialenosti 900 m. obsahuje asi 40 žíl – Zigmund, Juraj, Laura, Križná, Zlatá, Helena a iné. Charakteristickým znakom žíl je malá mocnosť (okolo 1 m). Zlato-elektrum je prítomné vo forme impregnácií a makroskopicky viditeľných zlatiniek a jemných drôtikov. Komplexné zrudnenie je možné rozdeliť na staršie polymetalické s teluridmi a mladšie drahokovové s lokálnou záverečnou fázou minerálov Sb, Hg a As fázou. Žily 1.a2. žil.systému reprezentujú pravé hydrotermálne žily, ktoré vo vrchných častiach obsahujú pyrit, sulfosoli a sulfidy striebra, zlato a antimonit. Hlavnou zložkou žíl je masívny kremeň, menej karbonáty, adulár a ílové minerály. Z rudných minerálov sa v menšej miere nachádza galenit, sfalerit, chalkopyrit, arzenopyrit, zriedkavo cinabarit, minerály Ag-polybazit, pyrargirit, proustit, staphanit akantit, Ag-tetraedrit a teluridy. Hlavným objektom ťažby bolo zlato a striebro s výnimkou posledných rokov, keď sa ťažil antimonit. Likvidácia banských diel bola ukončená v roku 1980.
13. Kalcit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia a polymetalická mineralizácia, lokalita: Kremnica – Slovenská republika, poznámka: Au-Ag mineralizácia, Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 23, por.číslo vzorky: 13.
Kremnické rudné pole bolo najvýznamnejším historickým strediskom ťažby zlata na Slovensku. Kremnické rudné pole s epitermálnou drahokovovou + Sb, Pb-Zn-Cu a Te mineralizáciou sa nachádza na ploche 25 km2, situované uprostred kremnického stratovulkánu, ktorý prešiel kalderovou etapou. Zrudnenie je vyvinuté hlavne v propylitizovaných andezitoch, s ktorými sú späté mladšie vulkanické formácie (andezitové, dioritové a granodioritové porfýry). Mineralizácia sa koncentruje hlavne do strmých žíl, menej do žilných hydrotermálnych brekcií, ktoré vyplnili radiálne a koncentrické zlomy. Mineralizované štruktúry tvoria systémy rôzne mocných žíl, ktoré sa koncentrujú do 4 hlavných žilných systémov, z ktorých iba prvé dva boli predmetom ťažby. Prvý systém je najrozsiahlejší s dĺžkou 6,5 km a obsahuje okolo 80 žíl – Schrämen, Hlavná-Schindler, Katarína, Teich a Volle Henne. Zlato sa tu objavilo iba v mikroskopickej veľkosti. Druhý žilný systém, dlhý 1,5 km je vyvinutý v nadloží prvého vo vzdialenosti 900 m. obsahuje asi 40 žíl – Zigmund, Juraj, Laura, Križná, Zlatá, Helena a iné. Charakteristickým znakom žíl je malá mocnosť (okolo 1 m). Zlato-elektrum je prítomné vo forme impregnácií a makroskopicky viditeľných zlatiniek a jemných drôtikov. Komplexné zrudnenie je možné rozdeliť na staršie polymetalické s teluridmi a mladšie drahokovové s lokálnou záverečnou fázou minerálov Sb, Hg a As fázou. Žily 1.a2. žil.systému reprezentujú pravé hydrotermálne žily, ktoré vo vrchných častiach obsahujú pyrit, sulfosoli a sulfidy striebra, zlato a antimonit. Hlavnou zložkou žíl je masívny kremeň, menej karbonáty, adulár a ílové minerály. Z rudných minerálov sa v menšej miere nachádza galenit, sfalerit, chalkopyrit, arzenopyrit, zriedkavo cinabarit, minerály Ag-polybazit, pyrargirit, proustit, staphanit akantit, Ag-tetraedrit a teluridy. Hlavným objektom ťažby bolo zlato a striebro s výnimkou posledných rokov, keď sa ťažil antimonit. Likvidácia banských diel bola ukončená v roku 1980.
14. Kalcit, kremeň, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia a polymetalická mineralizácia, lokalita: Kremnica – Slovenská republika, poznámka: Au-Ag mineralizácia, Pb-Zn mineralizácia, skriňa č.: 23, por.číslo vzorky: 14.
Kremnické rudné pole bolo najvýznamnejším historickým strediskom ťažby zlata na Slovensku. Kremnické rudné pole s epitermálnou drahokovovou + Sb, Pb-Zn-Cu a Te mineralizáciou sa nachádza na ploche 25 km2, situované uprostred kremnického stratovulkánu, ktorý prešiel kalderovou etapou. Zrudnenie je vyvinuté hlavne v propylitizovaných andezitoch, s ktorými sú späté mladšie vulkanické formácie (andezitové, dioritové a granodioritové porfýry). Mineralizácia sa koncentruje hlavne do strmých žíl, menej do žilných hydrotermálnych brekcií, ktoré vyplnili radiálne a koncentrické zlomy. Mineralizované štruktúry tvoria systémy rôzne mocných žíl, ktoré sa koncentrujú do 4 hlavných žilných systémov, z ktorých iba prvé dva boli predmetom ťažby. Prvý systém je najrozsiahlejší s dĺžkou 6,5 km a obsahuje okolo 80 žíl – Schrämen, Hlavná-Schindler, Katarína, Teich a Volle Henne. Zlato sa tu objavilo iba v mikroskopickej veľkosti. Druhý žilný systém, dlhý 1,5 km je vyvinutý v nadloží prvého vo vzdialenosti 900 m. obsahuje asi 40 žíl – Zigmund, Juraj, Laura, Križná, Zlatá, Helena a iné. Charakteristickým znakom žíl je malá mocnosť (okolo 1 m). Zlato-elektrum je prítomné vo forme impregnácií a makroskopicky viditeľných zlatiniek a jemných drôtikov. Komplexné zrudnenie je možné rozdeliť na staršie polymetalické s teluridmi a mladšie drahokovové s lokálnou záverečnou fázou minerálov Sb, Hg a As fázou. Žily 1.a2. žil.systému reprezentujú pravé hydrotermálne žily, ktoré vo vrchných častiach obsahujú pyrit, sulfosoli a sulfidy striebra, zlato a antimonit. Hlavnou zložkou žíl je masívny kremeň, menej karbonáty, adulár a ílové minerály. Z rudných minerálov sa v menšej miere nachádza galenit, sfalerit, chalkopyrit, arzenopyrit, zriedkavo cinabarit, minerály Ag-polybazit, pyrargirit, proustit, staphanit akantit, Ag-tetraedrit a teluridy. Hlavným objektom ťažby bolo zlato a striebro s výnimkou posledných rokov, keď sa ťažil antimonit. Likvidácia banských diel bola ukončená v roku 1980.
15. Kremeň, galenit, chalkopyrit, ložisko: Submarinné exhalačno-sedimentárne ložiská, lokalita: Smolník – Slovenská republika, poznámka: Polymetalická sulfidická mineralizácia, skriňa č.: 23, por.číslo vzorky: 15.
Sú to ložiská a výskyty najmä v staršom paleozoiku.Patria do sulfidickej formácie stratiformného typu priamo či nepriamo spätej s bazaltovo-keratofýrovým vulkanizmom. Pásmo Medzev-Štós-Smolník-Úhorná obsahuje ložisko stratif. sulfidických rúd Smolník (ťažené do roku 1989). Pásmo obsahuje viac litologických a tektonických jednotiek. Ložisko Smolník leží v jedľoveckom príkrove. Grecula interpretuje stavbu ložiska ako vrásovo-prešmykovú. V ložiskovom pruhu chloritických fylitov sa vyskytuje 10-11 rudných polôh pyritovej a pyritovo-chalkopyritovej rudy charakteru glimu, grocinu a polôh liatej pyritovo-chalkopyritovej rudy. V minulosti sa ložisko ťažilo v dĺžke 3-4 km. V podloží a nadloží rudných telies masívnych rúd sú známe horniny typu pyrititov. Je to redšie alebo hustejšie nahromadenie pyritu v tmavozelených chloritických fylitoch. Pyritity sú v podloží aj nadloží masívnych rúd v medzivrstvách chloritického fylitu, ktoré oddeľujú lavice masívnych rúd.Hlavnými minerálmi ložiska sú pyrit a chalkopyrit, vedľajšími a zriedkavejšími sfalerit, galenit, markazit, pyrotit, arzenopyrit, tetraedrit, kalcit, hematit, ankerit, kremeň, siderit, chlorit, sericit, turmalín, antimonit, glaukodot, albit, amfibol, anatas, andezín, grafit, biotit, rýdzi bizmut ai. V oxidačnej zóne sa zistil chalkozín, covellit, rýdza Cu, rýdze Ag, S, limonit, goethit, malachit, azurit, melanterit, chalkantit, ai. Masívne rudy (liate) tvorí pyrit a chalkopyrit, majú tvar šošoviek, pásikov, vrstvičiek v chloritickej mase. Nemajú výrazné textúrne znaky. Mučniakové typy rúd sú masívne pyritové rudy, ale zložené z mikroskopických sféroidov pyritu. Grocinové a glimové rudy majú prúžkované a vrstvičkové textúry. Grocinový typ je utvorený hustým nahromadením pyritu a chalkopyritu a má páskovanú textúru.
16. Antimonit, ložisko: Submarinné exhalačno-sedimentárne ložiská, lokalita: Smolník – Slovenská republika, poznámka: Polymetalická sulfidická mineralizácia, skriňa č.: 23, por.číslo vzorky: 16.
Sú to ložiská a výskyty najmä v staršom paleozoiku.Patria do sulfidickej formácie stratiformného typu priamo či nepriamo spätej s bazaltovo-keratofýrovým vulkanizmom. Pásmo Medzev-Štós-Smolník-Úhorná obsahuje ložisko stratif. sulfidických rúd Smolník (ťažené do roku 1989). Pásmo obsahuje viac litologických a tektonických jednotiek. Ložisko Smolník leží v jedľoveckom príkrove. Grecula interpretuje stavbu ložiska ako vrásovo-prešmykovú. V ložiskovom pruhu chloritických fylitov sa vyskytuje 10-11 rudných polôh pyritovej a pyritovo-chalkopyritovej rudy charakteru glimu, grocinu a polôh liatej pyritovo-chalkopyritovej rudy. V minulosti sa ložisko ťažilo v dĺžke 3-4 km. V podloží a nadloží rudných telies masívnych rúd sú známe horniny typu pyrititov. Je to redšie alebo hustejšie nahromadenie pyritu v tmavozelených chloritických fylitoch. Pyritity sú v podloží aj nadloží masívnych rúd v medzivrstvách chloritického fylitu, ktoré oddeľujú lavice masívnych rúd.Hlavnými minerálmi ložiska sú pyrit a chalkopyrit, vedľajšími a zriedkavejšími sfalerit, galenit, markazit, pyrotit, arzenopyrit, tetraedrit, kalcit, hematit, ankerit, kremeň, siderit, chlorit, sericit, turmalín, antimonit, glaukodot, albit, amfibol, anatas, andezín, grafit, biotit, rýdzi bizmut ai. V oxidačnej zóne sa zistil chalkozín, covellit, rýdza Cu, rýdze Ag, S, limonit, goethit, malachit, azurit, melanterit, chalkantit, ai. Masívne rudy (liate) tvorí pyrit a chalkopyrit, majú tvar šošoviek, pásikov, vrstvičiek v chloritickej mase. Nemajú výrazné textúrne znaky. Mučniakové typy rúd sú masívne pyritové rudy, ale zložené z mikroskopických sféroidov pyritu. Grocinové a glimové rudy majú prúžkované a vrstvičkové textúry. Grocinový typ je utvorený hustým nahromadením pyritu a chalkopyritu a má páskovanú textúru.
17. Antimonit, ložisko: Submarinné exhalačno-sedimentárne ložiská, lokalita: Smolník – Slovenská republika, poznámka: Polymetalická sulfidická mineralizácia, skriňa č.: 23, por.číslo vzorky: 17.
Sú to ložiská a výskyty najmä v staršom paleozoiku.Patria do sulfidickej formácie stratiformného typu priamo či nepriamo spätej s bazaltovo-keratofýrovým vulkanizmom. Pásmo Medzev-Štós-Smolník-Úhorná obsahuje ložisko stratif. sulfidických rúd Smolník (ťažené do roku 1989). Pásmo obsahuje viac litologických a tektonických jednotiek. Ložisko Smolník leží v jedľoveckom príkrove. Grecula interpretuje stavbu ložiska ako vrásovo-prešmykovú. V ložiskovom pruhu chloritických fylitov sa vyskytuje 10-11 rudných polôh pyritovej a pyritovo-chalkopyritovej rudy charakteru glimu, grocinu a polôh liatej pyritovo-chalkopyritovej rudy. V minulosti sa ložisko ťažilo v dĺžke 3-4 km. V podloží a nadloží rudných telies masívnych rúd sú známe horniny typu pyrititov. Je to redšie alebo hustejšie nahromadenie pyritu v tmavozelených chloritických fylitoch. Pyritity sú v podloží aj nadloží masívnych rúd v medzivrstvách chloritického fylitu, ktoré oddeľujú lavice masívnych rúd.Hlavnými minerálmi ložiska sú pyrit a chalkopyrit, vedľajšími a zriedkavejšími sfalerit, galenit, markazit, pyrotit, arzenopyrit, tetraedrit, kalcit, hematit, ankerit, kremeň, siderit, chlorit, sericit, turmalín, antimonit, glaukodot, albit, amfibol, anatas, andezín, grafit, biotit, rýdzi bizmut ai. V oxidačnej zóne sa zistil chalkozín, covellit, rýdza Cu, rýdze Ag, S, limonit, goethit, malachit, azurit, melanterit, chalkantit, ai. Masívne rudy (liate) tvorí pyrit a chalkopyrit, majú tvar šošoviek, pásikov, vrstvičiek v chloritickej mase. Nemajú výrazné textúrne znaky. Mučniakové typy rúd sú masívne pyritové rudy, ale zložené z mikroskopických sféroidov pyritu. Grocinové a glimové rudy majú prúžkované a vrstvičkové textúry. Grocinový typ je utvorený hustým nahromadením pyritu a chalkopyritu a má páskovanú textúru.
18. Pyrit, ložisko: Submarinné exhalačno-sedimentárne ložiská, lokalita: Smolník – Slovenská republika, poznámka: Polymetalická sulfidická mineralizácia, skriňa č.: 23, por.číslo vzorky: 18.
Sú to ložiská a výskyty najmä v staršom paleozoiku.Patria do sulfidickej formácie stratiformného typu priamo či nepriamo spätej s bazaltovo-keratofýrovým vulkanizmom. Pásmo Medzev-Štós-Smolník-Úhorná obsahuje ložisko stratif. sulfidických rúd Smolník (ťažené do roku 1989). Pásmo obsahuje viac litologických a tektonických jednotiek. Ložisko Smolník leží v jedľoveckom príkrove. Grecula interpretuje stavbu ložiska ako vrásovo-prešmykovú. V ložiskovom pruhu chloritických fylitov sa vyskytuje 10-11 rudných polôh pyritovej a pyritovo-chalkopyritovej rudy charakteru glimu, grocinu a polôh liatej pyritovo-chalkopyritovej rudy. V minulosti sa ložisko ťažilo v dĺžke 3-4 km. V podloží a nadloží rudných telies masívnych rúd sú známe horniny typu pyrititov. Je to redšie alebo hustejšie nahromadenie pyritu v tmavozelených chloritických fylitoch. Pyritity sú v podloží aj nadloží masívnych rúd v medzivrstvách chloritického fylitu, ktoré oddeľujú lavice masívnych rúd.Hlavnými minerálmi ložiska sú pyrit a chalkopyrit, vedľajšími a zriedkavejšími sfalerit, galenit, markazit, pyrotit, arzenopyrit, tetraedrit, kalcit, hematit, ankerit, kremeň, siderit, chlorit, sericit, turmalín, antimonit, glaukodot, albit, amfibol, anatas, andezín, grafit, biotit, rýdzi bizmut ai. V oxidačnej zóne sa zistil chalkozín, covellit, rýdza Cu, rýdze Ag, S, limonit, goethit, malachit, azurit, melanterit, chalkantit, ai. Masívne rudy (liate) tvorí pyrit a chalkopyrit, majú tvar šošoviek, pásikov, vrstvičiek v chloritickej mase. Nemajú výrazné textúrne znaky. Mučniakové typy rúd sú masívne pyritové rudy, ale zložené z mikroskopických sféroidov pyritu. Grocinové a glimové rudy majú prúžkované a vrstvičkové textúry. Grocinový typ je utvorený hustým nahromadením pyritu a chalkopyritu a má páskovanú textúru.
19. Pyrit, ložisko: Submarinné exhalačno-sedimentárne ložiská, lokalita: Smolník – Slovenská republika, poznámka: Polymetalická sulfidická mineralizácia, skriňa č.: 23, por.číslo vzorky: 19.
Sú to ložiská a výskyty najmä v staršom paleozoiku.Patria do sulfidickej formácie stratiformného typu priamo či nepriamo spätej s bazaltovo-keratofýrovým vulkanizmom. Pásmo Medzev-Štós-Smolník-Úhorná obsahuje ložisko stratif. sulfidických rúd Smolník (ťažené do roku 1989). Pásmo obsahuje viac litologických a tektonických jednotiek. Ložisko Smolník leží v jedľoveckom príkrove. Grecula interpretuje stavbu ložiska ako vrásovo-prešmykovú. V ložiskovom pruhu chloritických fylitov sa vyskytuje 10-11 rudných polôh pyritovej a pyritovo-chalkopyritovej rudy charakteru glimu, grocinu a polôh liatej pyritovo-chalkopyritovej rudy. V minulosti sa ložisko ťažilo v dĺžke 3-4 km. V podloží a nadloží rudných telies masívnych rúd sú známe horniny typu pyrititov. Je to redšie alebo hustejšie nahromadenie pyritu v tmavozelených chloritických fylitoch. Pyritity sú v podloží aj nadloží masívnych rúd v medzivrstvách chloritického fylitu, ktoré oddeľujú lavice masívnych rúd.Hlavnými minerálmi ložiska sú pyrit a chalkopyrit, vedľajšími a zriedkavejšími sfalerit, galenit, markazit, pyrotit, arzenopyrit, tetraedrit, kalcit, hematit, ankerit, kremeň, siderit, chlorit, sericit, turmalín, antimonit, glaukodot, albit, amfibol, anatas, andezín, grafit, biotit, rýdzi bizmut ai. V oxidačnej zóne sa zistil chalkozín, covellit, rýdza Cu, rýdze Ag, S, limonit, goethit, malachit, azurit, melanterit, chalkantit, ai. Masívne rudy (liate) tvorí pyrit a chalkopyrit, majú tvar šošoviek, pásikov, vrstvičiek v chloritickej mase. Nemajú výrazné textúrne znaky. Mučniakové typy rúd sú masívne pyritové rudy, ale zložené z mikroskopických sféroidov pyritu. Grocinové a glimové rudy majú prúžkované a vrstvičkové textúry. Grocinový typ je utvorený hustým nahromadením pyritu a chalkopyritu a má páskovanú textúru.
20. Pyrit, ložisko: Submarinné exhalačno-sedimentárne ložiská, lokalita: Smolník – Slovenská republika, poznámka: Polymetalická sulfidická mineralizácia, skriňa č.: 23, por.číslo vzorky: 20.
Sú to ložiská a výskyty najmä v staršom paleozoiku.Patria do sulfidickej formácie stratiformného typu priamo či nepriamo spätej s bazaltovo-keratofýrovým vulkanizmom. Pásmo Medzev-Štós-Smolník-Úhorná obsahuje ložisko stratif. sulfidických rúd Smolník (ťažené do roku 1989). Pásmo obsahuje viac litologických a tektonických jednotiek. Ložisko Smolník leží v jedľoveckom príkrove. Grecula interpretuje stavbu ložiska ako vrásovo-prešmykovú. V ložiskovom pruhu chloritických fylitov sa vyskytuje 10-11 rudných polôh pyritovej a pyritovo-chalkopyritovej rudy charakteru glimu, grocinu a polôh liatej pyritovo-chalkopyritovej rudy. V minulosti sa ložisko ťažilo v dĺžke 3-4 km. V podloží a nadloží rudných telies masívnych rúd sú známe horniny typu pyrititov. Je to redšie alebo hustejšie nahromadenie pyritu v tmavozelených chloritických fylitoch. Pyritity sú v podloží aj nadloží masívnych rúd v medzivrstvách chloritického fylitu, ktoré oddeľujú lavice masívnych rúd.Hlavnými minerálmi ložiska sú pyrit a chalkopyrit, vedľajšími a zriedkavejšími sfalerit, galenit, markazit, pyrotit, arzenopyrit, tetraedrit, kalcit, hematit, ankerit, kremeň, siderit, chlorit, sericit, turmalín, antimonit, glaukodot, albit, amfibol, anatas, andezín, grafit, biotit, rýdzi bizmut ai. V oxidačnej zóne sa zistil chalkozín, covellit, rýdza Cu, rýdze Ag, S, limonit, goethit, malachit, azurit, melanterit, chalkantit, ai. Masívne rudy (liate) tvorí pyrit a chalkopyrit, majú tvar šošoviek, pásikov, vrstvičiek v chloritickej mase. Nemajú výrazné textúrne znaky. Mučniakové typy rúd sú masívne pyritové rudy, ale zložené z mikroskopických sféroidov pyritu. Grocinové a glimové rudy majú prúžkované a vrstvičkové textúry. Grocinový typ je utvorený hustým nahromadením pyritu a chalkopyritu a má páskovanú textúru.
21. Chalkopyrit, pyrit, kremeň, ložisko: Submarinné exhalačno-sedimentárne ložiská, lokalita: Smolník – Slovenská republika, poznámka: Polymetalická sulfidická mineralizácia, skriňa č.: 23, por.číslo vzorky: 21.
Sú to ložiská a výskyty najmä v staršom paleozoiku.Patria do sulfidickej formácie stratiformného typu priamo či nepriamo spätej s bazaltovo-keratofýrovým vulkanizmom. Pásmo Medzev-Štós-Smolník-Úhorná obsahuje ložisko stratif. sulfidických rúd Smolník (ťažené do roku 1989). Pásmo obsahuje viac litologických a tektonických jednotiek. Ložisko Smolník leží v jedľoveckom príkrove. Grecula interpretuje stavbu ložiska ako vrásovo-prešmykovú. V ložiskovom pruhu chloritických fylitov sa vyskytuje 10-11 rudných polôh pyritovej a pyritovo-chalkopyritovej rudy charakteru glimu, grocinu a polôh liatej pyritovo-chalkopyritovej rudy. V minulosti sa ložisko ťažilo v dĺžke 3-4 km. V podloží a nadloží rudných telies masívnych rúd sú známe horniny typu pyrititov. Je to redšie alebo hustejšie nahromadenie pyritu v tmavozelených chloritických fylitoch. Pyritity sú v podloží aj nadloží masívnych rúd v medzivrstvách chloritického fylitu, ktoré oddeľujú lavice masívnych rúd.Hlavnými minerálmi ložiska sú pyrit a chalkopyrit, vedľajšími a zriedkavejšími sfalerit, galenit, markazit, pyrotit, arzenopyrit, tetraedrit, kalcit, hematit, ankerit, kremeň, siderit, chlorit, sericit, turmalín, antimonit, glaukodot, albit, amfibol, anatas, andezín, grafit, biotit, rýdzi bizmut ai. V oxidačnej zóne sa zistil chalkozín, covellit, rýdza Cu, rýdze Ag, S, limonit, goethit, malachit, azurit, melanterit, chalkantit, ai. Masívne rudy (liate) tvorí pyrit a chalkopyrit, majú tvar šošoviek, pásikov, vrstvičiek v chloritickej mase. Nemajú výrazné textúrne znaky. Mučniakové typy rúd sú masívne pyritové rudy, ale zložené z mikroskopických sféroidov pyritu. Grocinové a glimové rudy majú prúžkované a vrstvičkové textúry. Grocinový typ je utvorený hustým nahromadením pyritu a chalkopyritu a má páskovanú textúru.
22. Chalkopyrit, ankerit, kremeň, ložisko: Submarinné exhalačno-sedimentárne ložiská, lokalita: Smolník – Slovenská republika, poznámka: Polymetalická sulfidická mineralizácia, skriňa č.: 23, por.číslo vzorky: 22.
Sú to ložiská a výskyty najmä v staršom paleozoiku.Patria do sulfidickej formácie stratiformného typu priamo či nepriamo spätej s bazaltovo-keratofýrovým vulkanizmom. Pásmo Medzev-Štós-Smolník-Úhorná obsahuje ložisko stratif. sulfidických rúd Smolník (ťažené do roku 1989). Pásmo obsahuje viac litologických a tektonických jednotiek. Ložisko Smolník leží v jedľoveckom príkrove. Grecula interpretuje stavbu ložiska ako vrásovo-prešmykovú. V ložiskovom pruhu chloritických fylitov sa vyskytuje 10-11 rudných polôh pyritovej a pyritovo-chalkopyritovej rudy charakteru glimu, grocinu a polôh liatej pyritovo-chalkopyritovej rudy. V minulosti sa ložisko ťažilo v dĺžke 3-4 km. V podloží a nadloží rudných telies masívnych rúd sú známe horniny typu pyrititov. Je to redšie alebo hustejšie nahromadenie pyritu v tmavozelených chloritických fylitoch. Pyritity sú v podloží aj nadloží masívnych rúd v medzivrstvách chloritického fylitu, ktoré oddeľujú lavice masívnych rúd.Hlavnými minerálmi ložiska sú pyrit a chalkopyrit, vedľajšími a zriedkavejšími sfalerit, galenit, markazit, pyrotit, arzenopyrit, tetraedrit, kalcit, hematit, ankerit, kremeň, siderit, chlorit, sericit, turmalín, antimonit, glaukodot, albit, amfibol, anatas, andezín, grafit, biotit, rýdzi bizmut ai. V oxidačnej zóne sa zistil chalkozín, covellit, rýdza Cu, rýdze Ag, S, limonit, goethit, malachit, azurit, melanterit, chalkantit, ai. Masívne rudy (liate) tvorí pyrit a chalkopyrit, majú tvar šošoviek, pásikov, vrstvičiek v chloritickej mase. Nemajú výrazné textúrne znaky. Mučniakové typy rúd sú masívne pyritové rudy, ale zložené z mikroskopických sféroidov pyritu. Grocinové a glimové rudy majú prúžkované a vrstvičkové textúry. Grocinový typ je utvorený hustým nahromadením pyritu a chalkopyritu a má páskovanú textúru.
23. Pyrit, ložisko: Submarinné exhalačno-sedimentárne ložiská, lokalita: Smolník – Slovenská republika, poznámka: Polymetalická sulfidická mineralizácia, skriňa č.: 23, por.číslo vzorky: 23.
Sú to ložiská a výskyty najmä v staršom paleozoiku.Patria do sulfidickej formácie stratiformného typu priamo či nepriamo spätej s bazaltovo-keratofýrovým vulkanizmom. Pásmo Medzev-Štós-Smolník-Úhorná obsahuje ložisko stratif. sulfidických rúd Smolník (ťažené do roku 1989). Pásmo obsahuje viac litologických a tektonických jednotiek. Ložisko Smolník leží v jedľoveckom príkrove. Grecula interpretuje stavbu ložiska ako vrásovo-prešmykovú. V ložiskovom pruhu chloritických fylitov sa vyskytuje 10-11 rudných polôh pyritovej a pyritovo-chalkopyritovej rudy charakteru glimu, grocinu a polôh liatej pyritovo-chalkopyritovej rudy. V minulosti sa ložisko ťažilo v dĺžke 3-4 km. V podloží a nadloží rudných telies masívnych rúd sú známe horniny typu pyrititov. Je to redšie alebo hustejšie nahromadenie pyritu v tmavozelených chloritických fylitoch. Pyritity sú v podloží aj nadloží masívnych rúd v medzivrstvách chloritického fylitu, ktoré oddeľujú lavice masívnych rúd.Hlavnými minerálmi ložiska sú pyrit a chalkopyrit, vedľajšími a zriedkavejšími sfalerit, galenit, markazit, pyrotit, arzenopyrit, tetraedrit, kalcit, hematit, ankerit, kremeň, siderit, chlorit, sericit, turmalín, antimonit, glaukodot, albit, amfibol, anatas, andezín, grafit, biotit, rýdzi bizmut ai. V oxidačnej zóne sa zistil chalkozín, covellit, rýdza Cu, rýdze Ag, S, limonit, goethit, malachit, azurit, melanterit, chalkantit, ai. Masívne rudy (liate) tvorí pyrit a chalkopyrit, majú tvar šošoviek, pásikov, vrstvičiek v chloritickej mase. Nemajú výrazné textúrne znaky. Mučniakové typy rúd sú masívne pyritové rudy, ale zložené z mikroskopických sféroidov pyritu. Grocinové a glimové rudy majú prúžkované a vrstvičkové textúry. Grocinový typ je utvorený hustým nahromadením pyritu a chalkopyritu a má páskovanú textúru.
24. Pyrit, ložisko: Submarinné exhalačno-sedimentárne ložiská, lokalita: Smolník – Slovenská republika, poznámka: Polymetalická sulfidická mineralizácia, skriňa č.: 23, por.číslo vzorky: 24.
Sú to ložiská a výskyty najmä v staršom paleozoiku.Patria do sulfidickej formácie stratiformného typu priamo či nepriamo spätej s bazaltovo-keratofýrovým vulkanizmom. Pásmo Medzev-Štós-Smolník-Úhorná obsahuje ložisko stratif. sulfidických rúd Smolník (ťažené do roku 1989). Pásmo obsahuje viac litologických a tektonických jednotiek. Ložisko Smolník leží v jedľoveckom príkrove. Grecula interpretuje stavbu ložiska ako vrásovo-prešmykovú. V ložiskovom pruhu chloritických fylitov sa vyskytuje 10-11 rudných polôh pyritovej a pyritovo-chalkopyritovej rudy charakteru glimu, grocinu a polôh liatej pyritovo-chalkopyritovej rudy. V minulosti sa ložisko ťažilo v dĺžke 3-4 km. V podloží a nadloží rudných telies masívnych rúd sú známe horniny typu pyrititov. Je to redšie alebo hustejšie nahromadenie pyritu v tmavozelených chloritických fylitoch. Pyritity sú v podloží aj nadloží masívnych rúd v medzivrstvách chloritického fylitu, ktoré oddeľujú lavice masívnych rúd.Hlavnými minerálmi ložiska sú pyrit a chalkopyrit, vedľajšími a zriedkavejšími sfalerit, galenit, markazit, pyrotit, arzenopyrit, tetraedrit, kalcit, hematit, ankerit, kremeň, siderit, chlorit, sericit, turmalín, antimonit, glaukodot, albit, amfibol, anatas, andezín, grafit, biotit, rýdzi bizmut ai. V oxidačnej zóne sa zistil chalkozín, covellit, rýdza Cu, rýdze Ag, S, limonit, goethit, malachit, azurit, melanterit, chalkantit, ai. Masívne rudy (liate) tvorí pyrit a chalkopyrit, majú tvar šošoviek, pásikov, vrstvičiek v chloritickej mase. Nemajú výrazné textúrne znaky. Mučniakové typy rúd sú masívne pyritové rudy, ale zložené z mikroskopických sféroidov pyritu. Grocinové a glimové rudy majú prúžkované a vrstvičkové textúry. Grocinový typ je utvorený hustým nahromadením pyritu a chalkopyritu a má páskovanú textúru.
25. Melanterit, ložisko: Submarinné exhalačno-sedimentárne ložiská, lokalita: Smolník – Slovenská republika, poznámka: Polymetalická sulfidická mineralizácia, skriňa č.: 23, por.číslo vzorky: 25.
Sú to ložiská a výskyty najmä v staršom paleozoiku.Patria do sulfidickej formácie stratiformného typu priamo či nepriamo spätej s bazaltovo-keratofýrovým vulkanizmom. Pásmo Medzev-Štós-Smolník-Úhorná obsahuje ložisko stratif. sulfidických rúd Smolník (ťažené do roku 1989). Pásmo obsahuje viac litologických a tektonických jednotiek. Ložisko Smolník leží v jedľoveckom príkrove. Grecula interpretuje stavbu ložiska ako vrásovo-prešmykovú. V ložiskovom pruhu chloritických fylitov sa vyskytuje 10-11 rudných polôh pyritovej a pyritovo-chalkopyritovej rudy charakteru glimu, grocinu a polôh liatej pyritovo-chalkopyritovej rudy. V minulosti sa ložisko ťažilo v dĺžke 3-4 km. V podloží a nadloží rudných telies masívnych rúd sú známe horniny typu pyrititov. Je to redšie alebo hustejšie nahromadenie pyritu v tmavozelených chloritických fylitoch. Pyritity sú v podloží aj nadloží masívnych rúd v medzivrstvách chloritického fylitu, ktoré oddeľujú lavice masívnych rúd.Hlavnými minerálmi ložiska sú pyrit a chalkopyrit, vedľajšími a zriedkavejšími sfalerit, galenit, markazit, pyrotit, arzenopyrit, tetraedrit, kalcit, hematit, ankerit, kremeň, siderit, chlorit, sericit, turmalín, antimonit, glaukodot, albit, amfibol, anatas, andezín, grafit, biotit, rýdzi bizmut ai. V oxidačnej zóne sa zistil chalkozín, covellit, rýdza Cu, rýdze Ag, S, limonit, goethit, malachit, azurit, melanterit, chalkantit, ai. Masívne rudy (liate) tvorí pyrit a chalkopyrit, majú tvar šošoviek, pásikov, vrstvičiek v chloritickej mase. Nemajú výrazné textúrne znaky. Mučniakové typy rúd sú masívne pyritové rudy, ale zložené z mikroskopických sféroidov pyritu. Grocinové a glimové rudy majú prúžkované a vrstvičkové textúry. Grocinový typ je utvorený hustým nahromadením pyritu a chalkopyritu a má páskovanú textúru.