1. Chalkopyrit, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Hodruša – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 22, por.číslo vzorky: 1.
Hodrušský rudný revír je západným pokračovaním banskoštiavnického rudného poľa, s ktorým ho spája spoločná história a geológia. Oproti B.Štiavnici tu prevládajú subvulkanické intruzívne horniny, reprezentované hlavne granodioritmi, menej dioritmi, andezitmi a dacitmi. Vyvinuté sú dva typy mineralizácie: polymetalická štiavnická a Ag-kremeň-karbonátová.Medzi najznámejšie žily prvého typu sú Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená a Bährenleuten.Vyvinuté sú hlvne v andezitoch, granodioritoch a dacitoch. Ekonomicky významná bola iba žila Amália. Zo sulfidov je najhojnejší chalkopyrit, menej galenit, sfalerit, zriedkavo pyrit a markazit. Prevládajúcou zložkou žiloviny je kremeň (hlavne jeho odroda ametyst). Najmladším minerálom bol barit. Typomorfným minerálom žily Rozália je hodrušit, ktorý sa vyskytuje v kremennej žilovine spolu s hematitom, chalkopyritom, zlatom a ostatnými Bi-minerálmi. Striebronosná žilná kremeň-karbonátová mineralizácia vystupuje hlavne na žilách Východná, Všechsvätých, Mikuláš, Finsterort, Brenner, Anton, Alžbeta, Schopfer, Klement, Colloredo a Melango. Mocnosť žíl kolíše od cm po niekoľko metrov Priemer 1-2 m). Obsah úžitk.zložiek pri povrchu sa pohyboval okolo 800 g/t s pomerom Au:Ag=1:200 až 1:100. Žilovinu tvoril hlavne kremeň, kalcit, ďalej rodochrozit, dolomit, manganokalcit, ankerit, siderit a aragonit. Minerály: stephanit, proustit, pyrargyrit, chalkopyrit, barit, polybazit, podradne sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit. Sekundárne minerály: limonit, sadrovec, epsomit, aragonit, malachit, azurit.
2. Galenit, chalkopyrit, pyrit, kremeň, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Hodruša, žila Rozália – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 22, por.číslo vzorky: 2.
Hodrušský rudný revír je západným pokračovaním banskoštiavnického rudného poľa, s ktorým ho spája spoločná história a geológia. Oproti B.Štiavnici tu prevládajú subvulkanické intruzívne horniny, reprezentované hlavne granodioritmi, menej dioritmi, andezitmi a dacitmi. Vyvinuté sú dva typy mineralizácie: polymetalická štiavnická a Ag-kremeň-karbonátová.Medzi najznámejšie žily prvého typu sú Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená a Bährenleuten.Vyvinuté sú hlvne v andezitoch, granodioritoch a dacitoch. Ekonomicky významná bola iba žila Amália. Zo sulfidov je najhojnejší chalkopyrit, menej galenit, sfalerit, zriedkavo pyrit a markazit. Prevládajúcou zložkou žiloviny je kremeň (hlavne jeho odroda ametyst). Najmladším minerálom bol barit. Typomorfným minerálom žily Rozália je hodrušit, ktorý sa vyskytuje v kremennej žilovine spolu s hematitom, chalkopyritom, zlatom a ostatnými Bi-minerálmi. Striebronosná žilná kremeň-karbonátová mineralizácia vystupuje hlavne na žilách Východná, Všechsvätých, Mikuláš, Finsterort, Brenner, Anton, Alžbeta, Schopfer, Klement, Colloredo a Melango. Mocnosť žíl kolíše od cm po niekoľko metrov Priemer 1-2 m). Obsah úžitk.zložiek pri povrchu sa pohyboval okolo 800 g/t s pomerom Au:Ag=1:200 až 1:100. Žilovinu tvoril hlavne kremeň, kalcit, ďalej rodochrozit, dolomit, manganokalcit, ankerit, siderit a aragonit. Minerály: stephanit, proustit, pyrargyrit, chalkopyrit, barit, polybazit, podradne sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit. Sekundárne minerály: limonit, sadrovec, epsomit, aragonit, malachit, azurit.
3. Galenit, sfalerit, chalkopyrit, pyrit, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Hodruša – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 22, por.číslo vzorky: 3.
Hodrušský rudný revír je západným pokračovaním banskoštiavnického rudného poľa, s ktorým ho spája spoločná história a geológia. Oproti B.Štiavnici tu prevládajú subvulkanické intruzívne horniny, reprezentované hlavne granodioritmi, menej dioritmi, andezitmi a dacitmi. Vyvinuté sú dva typy mineralizácie: polymetalická štiavnická a Ag-kremeň-karbonátová.Medzi najznámejšie žily prvého typu sú Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená a Bährenleuten.Vyvinuté sú hlvne v andezitoch, granodioritoch a dacitoch. Ekonomicky významná bola iba žila Amália. Zo sulfidov je najhojnejší chalkopyrit, menej galenit, sfalerit, zriedkavo pyrit a markazit. Prevládajúcou zložkou žiloviny je kremeň (hlavne jeho odroda ametyst). Najmladším minerálom bol barit. Typomorfným minerálom žily Rozália je hodrušit, ktorý sa vyskytuje v kremennej žilovine spolu s hematitom, chalkopyritom, zlatom a ostatnými Bi-minerálmi. Striebronosná žilná kremeň-karbonátová mineralizácia vystupuje hlavne na žilách Východná, Všechsvätých, Mikuláš, Finsterort, Brenner, Anton, Alžbeta, Schopfer, Klement, Colloredo a Melango. Mocnosť žíl kolíše od cm po niekoľko metrov Priemer 1-2 m). Obsah úžitk.zložiek pri povrchu sa pohyboval okolo 800 g/t s pomerom Au:Ag=1:200 až 1:100. Žilovinu tvoril hlavne kremeň, kalcit, ďalej rodochrozit, dolomit, manganokalcit, ankerit, siderit a aragonit. Minerály: stephanit, proustit, pyrargyrit, chalkopyrit, barit, polybazit, podradne sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit. Sekundárne minerály: limonit, sadrovec, epsomit, aragonit, malachit, azurit.
4. Chalkopyrit, kremeň-ametyst, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Hodruša, žila Rozália – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 22, por.číslo vzorky: 4.
Hodrušský rudný revír je západným pokračovaním banskoštiavnického rudného poľa, s ktorým ho spája spoločná história a geológia. Oproti B.Štiavnici tu prevládajú subvulkanické intruzívne horniny, reprezentované hlavne granodioritmi, menej dioritmi, andezitmi a dacitmi. Vyvinuté sú dva typy mineralizácie: polymetalická štiavnická a Ag-kremeň-karbonátová.Medzi najznámejšie žily prvého typu sú Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená a Bährenleuten.Vyvinuté sú hlvne v andezitoch, granodioritoch a dacitoch. Ekonomicky významná bola iba žila Amália. Zo sulfidov je najhojnejší chalkopyrit, menej galenit, sfalerit, zriedkavo pyrit a markazit. Prevládajúcou zložkou žiloviny je kremeň (hlavne jeho odroda ametyst). Najmladším minerálom bol barit. Typomorfným minerálom žily Rozália je hodrušit, ktorý sa vyskytuje v kremennej žilovine spolu s hematitom, chalkopyritom, zlatom a ostatnými Bi-minerálmi. Striebronosná žilná kremeň-karbonátová mineralizácia vystupuje hlavne na žilách Východná, Všechsvätých, Mikuláš, Finsterort, Brenner, Anton, Alžbeta, Schopfer, Klement, Colloredo a Melango. Mocnosť žíl kolíše od cm po niekoľko metrov Priemer 1-2 m). Obsah úžitk.zložiek pri povrchu sa pohyboval okolo 800 g/t s pomerom Au:Ag=1:200 až 1:100. Žilovinu tvoril hlavne kremeň, kalcit, ďalej rodochrozit, dolomit, manganokalcit, ankerit, siderit a aragonit. Minerály: stephanit, proustit, pyrargyrit, chalkopyrit, barit, polybazit, podradne sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit. Sekundárne minerály: limonit, sadrovec, epsomit, aragonit, malachit, azurit.
5. Kremeň, galenit, sfalerit, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Hodruša – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 22, por.číslo vzorky: 5.
Hodrušský rudný revír je západným pokračovaním banskoštiavnického rudného poľa, s ktorým ho spája spoločná história a geológia. Oproti B.Štiavnici tu prevládajú subvulkanické intruzívne horniny, reprezentované hlavne granodioritmi, menej dioritmi, andezitmi a dacitmi. Vyvinuté sú dva typy mineralizácie: polymetalická štiavnická a Ag-kremeň-karbonátová.Medzi najznámejšie žily prvého typu sú Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená a Bährenleuten.Vyvinuté sú hlvne v andezitoch, granodioritoch a dacitoch. Ekonomicky významná bola iba žila Amália. Zo sulfidov je najhojnejší chalkopyrit, menej galenit, sfalerit, zriedkavo pyrit a markazit. Prevládajúcou zložkou žiloviny je kremeň (hlavne jeho odroda ametyst). Najmladším minerálom bol barit. Typomorfným minerálom žily Rozália je hodrušit, ktorý sa vyskytuje v kremennej žilovine spolu s hematitom, chalkopyritom, zlatom a ostatnými Bi-minerálmi. Striebronosná žilná kremeň-karbonátová mineralizácia vystupuje hlavne na žilách Východná, Všechsvätých, Mikuláš, Finsterort, Brenner, Anton, Alžbeta, Schopfer, Klement, Colloredo a Melango. Mocnosť žíl kolíše od cm po niekoľko metrov Priemer 1-2 m). Obsah úžitk.zložiek pri povrchu sa pohyboval okolo 800 g/t s pomerom Au:Ag=1:200 až 1:100. Žilovinu tvoril hlavne kremeň, kalcit, ďalej rodochrozit, dolomit, manganokalcit, ankerit, siderit a aragonit. Minerály: stephanit, proustit, pyrargyrit, chalkopyrit, barit, polybazit, podradne sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit. Sekundárne minerály: limonit, sadrovec, epsomit, aragonit, malachit, azurit.
6. Magnetit, pyrit, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Hodruša – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 22, por.číslo vzorky: 6.
Hodrušský rudný revír je západným pokračovaním banskoštiavnického rudného poľa, s ktorým ho spája spoločná história a geológia. Oproti B.Štiavnici tu prevládajú subvulkanické intruzívne horniny, reprezentované hlavne granodioritmi, menej dioritmi, andezitmi a dacitmi. Vyvinuté sú dva typy mineralizácie: polymetalická štiavnická a Ag-kremeň-karbonátová.Medzi najznámejšie žily prvého typu sú Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená a Bährenleuten.Vyvinuté sú hlvne v andezitoch, granodioritoch a dacitoch. Ekonomicky významná bola iba žila Amália. Zo sulfidov je najhojnejší chalkopyrit, menej galenit, sfalerit, zriedkavo pyrit a markazit. Prevládajúcou zložkou žiloviny je kremeň (hlavne jeho odroda ametyst). Najmladším minerálom bol barit. Typomorfným minerálom žily Rozália je hodrušit, ktorý sa vyskytuje v kremennej žilovine spolu s hematitom, chalkopyritom, zlatom a ostatnými Bi-minerálmi. Striebronosná žilná kremeň-karbonátová mineralizácia vystupuje hlavne na žilách Východná, Všechsvätých, Mikuláš, Finsterort, Brenner, Anton, Alžbeta, Schopfer, Klement, Colloredo a Melango. Mocnosť žíl kolíše od cm po niekoľko metrov Priemer 1-2 m). Obsah úžitk.zložiek pri povrchu sa pohyboval okolo 800 g/t s pomerom Au:Ag=1:200 až 1:100. Žilovinu tvoril hlavne kremeň, kalcit, ďalej rodochrozit, dolomit, manganokalcit, ankerit, siderit a aragonit. Minerály: stephanit, proustit, pyrargyrit, chalkopyrit, barit, polybazit, podradne sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit. Sekundárne minerály: limonit, sadrovec, epsomit, aragonit, malachit, azurit.
7. Galenit, chalkopyrit, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Hodruša – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 22, por.číslo vzorky: 7.
Hodrušský rudný revír je západným pokračovaním banskoštiavnického rudného poľa, s ktorým ho spája spoločná história a geológia. Oproti B.Štiavnici tu prevládajú subvulkanické intruzívne horniny, reprezentované hlavne granodioritmi, menej dioritmi, andezitmi a dacitmi. Vyvinuté sú dva typy mineralizácie: polymetalická štiavnická a Ag-kremeň-karbonátová.Medzi najznámejšie žily prvého typu sú Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená a Bährenleuten.Vyvinuté sú hlvne v andezitoch, granodioritoch a dacitoch. Ekonomicky významná bola iba žila Amália. Zo sulfidov je najhojnejší chalkopyrit, menej galenit, sfalerit, zriedkavo pyrit a markazit. Prevládajúcou zložkou žiloviny je kremeň (hlavne jeho odroda ametyst). Najmladším minerálom bol barit. Typomorfným minerálom žily Rozália je hodrušit, ktorý sa vyskytuje v kremennej žilovine spolu s hematitom, chalkopyritom, zlatom a ostatnými Bi-minerálmi. Striebronosná žilná kremeň-karbonátová mineralizácia vystupuje hlavne na žilách Východná, Všechsvätých, Mikuláš, Finsterort, Brenner, Anton, Alžbeta, Schopfer, Klement, Colloredo a Melango. Mocnosť žíl kolíše od cm po niekoľko metrov Priemer 1-2 m). Obsah úžitk.zložiek pri povrchu sa pohyboval okolo 800 g/t s pomerom Au:Ag=1:200 až 1:100. Žilovinu tvoril hlavne kremeň, kalcit, ďalej rodochrozit, dolomit, manganokalcit, ankerit, siderit a aragonit. Minerály: stephanit, proustit, pyrargyrit, chalkopyrit, barit, polybazit, podradne sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit. Sekundárne minerály: limonit, sadrovec, epsomit, aragonit, malachit, azurit.
8. Kremeň, kalcit, stephanit, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Hodruša – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 22, por.číslo vzorky: 8.
Hodrušský rudný revír je západným pokračovaním banskoštiavnického rudného poľa, s ktorým ho spája spoločná história a geológia. Oproti B.Štiavnici tu prevládajú subvulkanické intruzívne horniny, reprezentované hlavne granodioritmi, menej dioritmi, andezitmi a dacitmi. Vyvinuté sú dva typy mineralizácie: polymetalická štiavnická a Ag-kremeň-karbonátová.Medzi najznámejšie žily prvého typu sú Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená a Bährenleuten.Vyvinuté sú hlvne v andezitoch, granodioritoch a dacitoch. Ekonomicky významná bola iba žila Amália. Zo sulfidov je najhojnejší chalkopyrit, menej galenit, sfalerit, zriedkavo pyrit a markazit. Prevládajúcou zložkou žiloviny je kremeň (hlavne jeho odroda ametyst). Najmladším minerálom bol barit. Typomorfným minerálom žily Rozália je hodrušit, ktorý sa vyskytuje v kremennej žilovine spolu s hematitom, chalkopyritom, zlatom a ostatnými Bi-minerálmi. Striebronosná žilná kremeň-karbonátová mineralizácia vystupuje hlavne na žilách Východná, Všechsvätých, Mikuláš, Finsterort, Brenner, Anton, Alžbeta, Schopfer, Klement, Colloredo a Melango. Mocnosť žíl kolíše od cm po niekoľko metrov Priemer 1-2 m). Obsah úžitk.zložiek pri povrchu sa pohyboval okolo 800 g/t s pomerom Au:Ag=1:200 až 1:100. Žilovinu tvoril hlavne kremeň, kalcit, ďalej rodochrozit, dolomit, manganokalcit, ankerit, siderit a aragonit. Minerály: stephanit, proustit, pyrargyrit, chalkopyrit, barit, polybazit, podradne sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit. Sekundárne minerály: limonit, sadrovec, epsomit, aragonit, malachit, azurit.
9. Chalkopyrit, kremeň, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Hodruša, žila Rozália – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 22, por.číslo vzorky: 9.
Hodrušský rudný revír je západným pokračovaním banskoštiavnického rudného poľa, s ktorým ho spája spoločná história a geológia. Oproti B.Štiavnici tu prevládajú subvulkanické intruzívne horniny, reprezentované hlavne granodioritmi, menej dioritmi, andezitmi a dacitmi. Vyvinuté sú dva typy mineralizácie: polymetalická štiavnická a Ag-kremeň-karbonátová.Medzi najznámejšie žily prvého typu sú Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená a Bährenleuten.Vyvinuté sú hlvne v andezitoch, granodioritoch a dacitoch. Ekonomicky významná bola iba žila Amália. Zo sulfidov je najhojnejší chalkopyrit, menej galenit, sfalerit, zriedkavo pyrit a markazit. Prevládajúcou zložkou žiloviny je kremeň (hlavne jeho odroda ametyst). Najmladším minerálom bol barit. Typomorfným minerálom žily Rozália je hodrušit, ktorý sa vyskytuje v kremennej žilovine spolu s hematitom, chalkopyritom, zlatom a ostatnými Bi-minerálmi. Striebronosná žilná kremeň-karbonátová mineralizácia vystupuje hlavne na žilách Východná, Všechsvätých, Mikuláš, Finsterort, Brenner, Anton, Alžbeta, Schopfer, Klement, Colloredo a Melango. Mocnosť žíl kolíše od cm po niekoľko metrov Priemer 1-2 m). Obsah úžitk.zložiek pri povrchu sa pohyboval okolo 800 g/t s pomerom Au:Ag=1:200 až 1:100. Žilovinu tvoril hlavne kremeň, kalcit, ďalej rodochrozit, dolomit, manganokalcit, ankerit, siderit a aragonit. Minerály: stephanit, proustit, pyrargyrit, chalkopyrit, barit, polybazit, podradne sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit. Sekundárne minerály: limonit, sadrovec, epsomit, aragonit, malachit, azurit.
10. Galenit, pyrit, kremeň, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Hodruša – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 22, por.číslo vzorky: 10.
Hodrušský rudný revír je západným pokračovaním banskoštiavnického rudného poľa, s ktorým ho spája spoločná história a geológia. Oproti B.Štiavnici tu prevládajú subvulkanické intruzívne horniny, reprezentované hlavne granodioritmi, menej dioritmi, andezitmi a dacitmi. Vyvinuté sú dva typy mineralizácie: polymetalická štiavnická a Ag-kremeň-karbonátová.Medzi najznámejšie žily prvého typu sú Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená a Bährenleuten.Vyvinuté sú hlvne v andezitoch, granodioritoch a dacitoch. Ekonomicky významná bola iba žila Amália. Zo sulfidov je najhojnejší chalkopyrit, menej galenit, sfalerit, zriedkavo pyrit a markazit. Prevládajúcou zložkou žiloviny je kremeň (hlavne jeho odroda ametyst). Najmladším minerálom bol barit. Typomorfným minerálom žily Rozália je hodrušit, ktorý sa vyskytuje v kremennej žilovine spolu s hematitom, chalkopyritom, zlatom a ostatnými Bi-minerálmi. Striebronosná žilná kremeň-karbonátová mineralizácia vystupuje hlavne na žilách Východná, Všechsvätých, Mikuláš, Finsterort, Brenner, Anton, Alžbeta, Schopfer, Klement, Colloredo a Melango. Mocnosť žíl kolíše od cm po niekoľko metrov Priemer 1-2 m). Obsah úžitk.zložiek pri povrchu sa pohyboval okolo 800 g/t s pomerom Au:Ag=1:200 až 1:100. Žilovinu tvoril hlavne kremeň, kalcit, ďalej rodochrozit, dolomit, manganokalcit, ankerit, siderit a aragonit. Minerály: stephanit, proustit, pyrargyrit, chalkopyrit, barit, polybazit, podradne sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit. Sekundárne minerály: limonit, sadrovec, epsomit, aragonit, malachit, azurit.
11. Kremeň, galenit, chalkopyrit, pyrit, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Hodruša – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 22, por.číslo vzorky: 11.
Hodrušský rudný revír je západným pokračovaním banskoštiavnického rudného poľa, s ktorým ho spája spoločná história a geológia. Oproti B.Štiavnici tu prevládajú subvulkanické intruzívne horniny, reprezentované hlavne granodioritmi, menej dioritmi, andezitmi a dacitmi. Vyvinuté sú dva typy mineralizácie: polymetalická štiavnická a Ag-kremeň-karbonátová.Medzi najznámejšie žily prvého typu sú Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená a Bährenleuten.Vyvinuté sú hlvne v andezitoch, granodioritoch a dacitoch. Ekonomicky významná bola iba žila Amália. Zo sulfidov je najhojnejší chalkopyrit, menej galenit, sfalerit, zriedkavo pyrit a markazit. Prevládajúcou zložkou žiloviny je kremeň (hlavne jeho odroda ametyst). Najmladším minerálom bol barit. Typomorfným minerálom žily Rozália je hodrušit, ktorý sa vyskytuje v kremennej žilovine spolu s hematitom, chalkopyritom, zlatom a ostatnými Bi-minerálmi. Striebronosná žilná kremeň-karbonátová mineralizácia vystupuje hlavne na žilách Východná, Všechsvätých, Mikuláš, Finsterort, Brenner, Anton, Alžbeta, Schopfer, Klement, Colloredo a Melango. Mocnosť žíl kolíše od cm po niekoľko metrov Priemer 1-2 m). Obsah úžitk.zložiek pri povrchu sa pohyboval okolo 800 g/t s pomerom Au:Ag=1:200 až 1:100. Žilovinu tvoril hlavne kremeň, kalcit, ďalej rodochrozit, dolomit, manganokalcit, ankerit, siderit a aragonit. Minerály: stephanit, proustit, pyrargyrit, chalkopyrit, barit, polybazit, podradne sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit. Sekundárne minerály: limonit, sadrovec, epsomit, aragonit, malachit, azurit.
12. Tetraedrit, chalkopyrit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Špania dolina – Slovenská republika, poznámka: Cu rudy, skriňa č.: 22, por.číslo vzorky: 12.
V Starohorských vrchoch medzi obcami Špania dolina a Staré Hory sa nachádza 5 km dlhý a miestami až 2 km široký ložiskový pruh, dobývaný pre výskyt medenej a striebornej rudy. Ložisko je vyvinuté v horninách kryštalinika (migmatity, pararuly, granitoidy), permu (pieskovce), mezozoika a čiastočne aj terciéru. Ložisko je tvorené prevažne S-J paralelnými žilami so sklonom k Z. V južnej časti rudného poľa sú známe výskyty medzi Uľankou a Polkanovou, kde sideritové žily s chalkopyritom prenikajú permskými drobovými pieskovcami. Severnejšie sú ťažené tetraedritové masívne žily v Polkanovej, v centre rudného poľa sú bane v Španej Doline a v Pieskách. Najsevernejšie sú opustené ložiská v Richtárovej, na Haliari a malé výskyty pri Jelenci. Prevažná časť zrudnenia je vyvinutá v horninách vrchného permu a je tvorená masívnym tatraedritom, bielym a oranžovým baritom, sadrovcom, celestínom, kremeňom a Fe-dolomitom.Mineralizácia prebehla v 3 štádiách:1. kremenno-sideritové s pyritom, 2.sulfidické s chalkopyritom, tetraedritom, pyritom, kremeňom, 3.baritovo-sulfidické s pyritom, galenitom, sfaleritom, antimonitom a ankeritom. Sekundárne minerály – malachit, azurit, kuprit a iné.
13. Kremeň, chalkopyrit, malachit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Špania dolina – Slovenská republika, poznámka: Cu rudy, skriňa č.: 22, por.číslo vzorky: 13.
V Starohorských vrchoch medzi obcami Špania dolina a Staré Hory sa nachádza 5 km dlhý a miestami až 2 km široký ložiskový pruh, dobývaný pre výskyt medenej a striebornej rudy. Ložisko je vyvinuté v horninách kryštalinika (migmatity, pararuly, granitoidy), permu (pieskovce), mezozoika a čiastočne aj terciéru. Ložisko je tvorené prevažne S-J paralelnými žilami so sklonom k Z. V južnej časti rudného poľa sú známe výskyty medzi Uľankou a Polkanovou, kde sideritové žily s chalkopyritom prenikajú permskými drobovými pieskovcami. Severnejšie sú ťažené tetraedritové masívne žily v Polkanovej, v centre rudného poľa sú bane v Španej Doline a v Pieskách. Najsevernejšie sú opustené ložiská v Richtárovej, na Haliari a malé výskyty pri Jelenci. Prevažná časť zrudnenia je vyvinutá v horninách vrchného permu a je tvorená masívnym tatraedritom, bielym a oranžovým baritom, sadrovcom, celestínom, kremeňom a Fe-dolomitom.Mineralizácia prebehla v 3 štádiách:1. kremenno-sideritové s pyritom, 2.sulfidické s chalkopyritom, tetraedritom, pyritom, kremeňom, 3.baritovo-sulfidické s pyritom, galenitom, sfaleritom, antimonitom a ankeritom. Sekundárne minerály – malachit, azurit, kuprit a iné.
14. Chalkopyrit, tetraedrit, malachit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Špania dolina – Slovenská republika, poznámka: Cu rudy, skriňa č.: 22, por.číslo vzorky: 14.
V Starohorských vrchoch medzi obcami Špania dolina a Staré Hory sa nachádza 5 km dlhý a miestami až 2 km široký ložiskový pruh, dobývaný pre výskyt medenej a striebornej rudy. Ložisko je vyvinuté v horninách kryštalinika (migmatity, pararuly, granitoidy), permu (pieskovce), mezozoika a čiastočne aj terciéru. Ložisko je tvorené prevažne S-J paralelnými žilami so sklonom k Z. V južnej časti rudného poľa sú známe výskyty medzi Uľankou a Polkanovou, kde sideritové žily s chalkopyritom prenikajú permskými drobovými pieskovcami. Severnejšie sú ťažené tetraedritové masívne žily v Polkanovej, v centre rudného poľa sú bane v Španej Doline a v Pieskách. Najsevernejšie sú opustené ložiská v Richtárovej, na Haliari a malé výskyty pri Jelenci. Prevažná časť zrudnenia je vyvinutá v horninách vrchného permu a je tvorená masívnym tatraedritom, bielym a oranžovým baritom, sadrovcom, celestínom, kremeňom a Fe-dolomitom.Mineralizácia prebehla v 3 štádiách:1. kremenno-sideritové s pyritom, 2.sulfidické s chalkopyritom, tetraedritom, pyritom, kremeňom, 3.baritovo-sulfidické s pyritom, galenitom, sfaleritom, antimonitom a ankeritom. Sekundárne minerály – malachit, azurit, kuprit a iné.
15. Kremeň, chalkopyrit, zlato, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Hodruša, žila Mária – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 22, por.číslo vzorky: 15.
Hodrušský rudný revír je západným pokračovaním banskoštiavnického rudného poľa, s ktorým ho spája spoločná história a geológia. Oproti B.Štiavnici tu prevládajú subvulkanické intruzívne horniny, reprezentované hlavne granodioritmi, menej dioritmi, andezitmi a dacitmi. Vyvinuté sú dva typy mineralizácie: polymetalická štiavnická a Ag-kremeň-karbonátová.Medzi najznámejšie žily prvého typu sú Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená a Bährenleuten.Vyvinuté sú hlvne v andezitoch, granodioritoch a dacitoch. Ekonomicky významná bola iba žila Amália. Zo sulfidov je najhojnejší chalkopyrit, menej galenit, sfalerit, zriedkavo pyrit a markazit. Prevládajúcou zložkou žiloviny je kremeň (hlavne jeho odroda ametyst). Najmladším minerálom bol barit. Typomorfným minerálom žily Rozália je hodrušit, ktorý sa vyskytuje v kremennej žilovine spolu s hematitom, chalkopyritom, zlatom a ostatnými Bi-minerálmi. Striebronosná žilná kremeň-karbonátová mineralizácia vystupuje hlavne na žilách Východná, Všechsvätých, Mikuláš, Finsterort, Brenner, Anton, Alžbeta, Schopfer, Klement, Colloredo a Melango. Mocnosť žíl kolíše od cm po niekoľko metrov Priemer 1-2 m). Obsah úžitk.zložiek pri povrchu sa pohyboval okolo 800 g/t s pomerom Au:Ag=1:200 až 1:100. Žilovinu tvoril hlavne kremeň, kalcit, ďalej rodochrozit, dolomit, manganokalcit, ankerit, siderit a aragonit. Minerály: stephanit, proustit, pyrargyrit, chalkopyrit, barit, polybazit, podradne sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit. Sekundárne minerály: limonit, sadrovec, epsomit, aragonit, malachit, azurit.monitom a ankeritom. Sekundárne minerály – malachit, azurit, kuprit a iné.
16. Kremeň, galenit, chalkopyrit, zlato, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Hodruša, žila Svetozár – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 22, por.číslo vzorky: 16.
Hodrušský rudný revír je západným pokračovaním banskoštiavnického rudného poľa, s ktorým ho spája spoločná história a geológia. Oproti B.Štiavnici tu prevládajú subvulkanické intruzívne horniny, reprezentované hlavne granodioritmi, menej dioritmi, andezitmi a dacitmi. Vyvinuté sú dva typy mineralizácie: polymetalická štiavnická a Ag-kremeň-karbonátová.Medzi najznámejšie žily prvého typu sú Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená a Bährenleuten.Vyvinuté sú hlvne v andezitoch, granodioritoch a dacitoch. Ekonomicky významná bola iba žila Amália. Zo sulfidov je najhojnejší chalkopyrit, menej galenit, sfalerit, zriedkavo pyrit a markazit. Prevládajúcou zložkou žiloviny je kremeň (hlavne jeho odroda ametyst). Najmladším minerálom bol barit. Typomorfným minerálom žily Rozália je hodrušit, ktorý sa vyskytuje v kremennej žilovine spolu s hematitom, chalkopyritom, zlatom a ostatnými Bi-minerálmi. Striebronosná žilná kremeň-karbonátová mineralizácia vystupuje hlavne na žilách Východná, Všechsvätých, Mikuláš, Finsterort, Brenner, Anton, Alžbeta, Schopfer, Klement, Colloredo a Melango. Mocnosť žíl kolíše od cm po niekoľko metrov Priemer 1-2 m). Obsah úžitk.zložiek pri povrchu sa pohyboval okolo 800 g/t s pomerom Au:Ag=1:200 až 1:100. Žilovinu tvoril hlavne kremeň, kalcit, ďalej rodochrozit, dolomit, manganokalcit, ankerit, siderit a aragonit. Minerály: stephanit, proustit, pyrargyrit, chalkopyrit, barit, polybazit, podradne sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit. Sekundárne minerály: limonit, sadrovec, epsomit, aragonit, malachit, azurit.
17. Galenit, sfalerit, kremeň, zlato, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Hodruša, žila Svetozár – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 22, por.číslo vzorky: 17.
Hodrušský rudný revír je západným pokračovaním banskoštiavnického rudného poľa, s ktorým ho spája spoločná história a geológia. Oproti B.Štiavnici tu prevládajú subvulkanické intruzívne horniny, reprezentované hlavne granodioritmi, menej dioritmi, andezitmi a dacitmi. Vyvinuté sú dva typy mineralizácie: polymetalická štiavnická a Ag-kremeň-karbonátová.Medzi najznámejšie žily prvého typu sú Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená a Bährenleuten.Vyvinuté sú hlvne v andezitoch, granodioritoch a dacitoch. Ekonomicky významná bola iba žila Amália. Zo sulfidov je najhojnejší chalkopyrit, menej galenit, sfalerit, zriedkavo pyrit a markazit. Prevládajúcou zložkou žiloviny je kremeň (hlavne jeho odroda ametyst). Najmladším minerálom bol barit. Typomorfným minerálom žily Rozália je hodrušit, ktorý sa vyskytuje v kremennej žilovine spolu s hematitom, chalkopyritom, zlatom a ostatnými Bi-minerálmi. Striebronosná žilná kremeň-karbonátová mineralizácia vystupuje hlavne na žilách Východná, Všechsvätých, Mikuláš, Finsterort, Brenner, Anton, Alžbeta, Schopfer, Klement, Colloredo a Melango. Mocnosť žíl kolíše od cm po niekoľko metrov Priemer 1-2 m). Obsah úžitk.zložiek pri povrchu sa pohyboval okolo 800 g/t s pomerom Au:Ag=1:200 až 1:100. Žilovinu tvoril hlavne kremeň, kalcit, ďalej rodochrozit, dolomit, manganokalcit, ankerit, siderit a aragonit. Minerály: stephanit, proustit, pyrargyrit, chalkopyrit, barit, polybazit, podradne sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit. Sekundárne minerály: limonit, sadrovec, epsomit, aragonit, malachit, azurit.
18. Malachit, tetraedrit, kremeň, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Polkanová – Slovenská republika, poznámka: Cu rudy, skriňa č.: 22, por.číslo vzorky: 18.
V Starohorských vrchoch medzi obcami Špania dolina a Staré Hory sa nachádza 5 km dlhý a miestami až 2 km široký ložiskový pruh, dobývaný pre výskyt medenej a striebornej rudy. Ložisko je vyvinuté v horninách kryštalinika (migmatity, pararuly, granitoidy), permu (pieskovce), mezozoika a čiastočne aj terciéru. Ložisko je tvorené prevažne S-J paralelnými žilami so sklonom k Z. V južnej časti rudného poľa sú známe výskyty medzi Uľankou a Polkanovou, kde sideritové žily s chalkopyritom prenikajú permskými drobovými pieskovcami. Severnejšie sú ťažené tetraedritové masívne žily v Polkanovej, v centre rudného poľa sú bane v Španej Doline a v Pieskách. Najsevernejšie sú opustené ložiská v Richtárovej, na Haliari a malé výskyty pri Jelenci. Prevažná časť zrudnenia je vyvinutá v horninách vrchného permu a je tvorená masívnym tatraedritom, bielym a oranžovým baritom, sadrovcom, celestínom, kremeňom a Fe-dolomitom.Mineralizácia prebehla v 3 štádiách:1. kremenno-sideritové s pyritom, 2.sulfidické s chalkopyritom, tetraedritom, pyritom, kremeňom, 3.baritovo-sulfidické s pyritom, galenitom, sfaleritom, antimonitom a ankeritom. Sekundárne minerály – malachit, azurit, kuprit a iné.
19. Tetraedrit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Polkanová – Slovenská republika, poznámka: Cu rudy, skriňa č.: 22, por.číslo vzorky: 19.
V Starohorských vrchoch medzi obcami Špania dolina a Staré Hory sa nachádza 5 km dlhý a miestami až 2 km široký ložiskový pruh, dobývaný pre výskyt medenej a striebornej rudy. Ložisko je vyvinuté v horninách kryštalinika (migmatity, pararuly, granitoidy), permu (pieskovce), mezozoika a čiastočne aj terciéru. Ložisko je tvorené prevažne S-J paralelnými žilami so sklonom k Z. V južnej časti rudného poľa sú známe výskyty medzi Uľankou a Polkanovou, kde sideritové žily s chalkopyritom prenikajú permskými drobovými pieskovcami. Severnejšie sú ťažené tetraedritové masívne žily v Polkanovej, v centre rudného poľa sú bane v Španej Doline a v Pieskách. Najsevernejšie sú opustené ložiská v Richtárovej, na Haliari a malé výskyty pri Jelenci. Prevažná časť zrudnenia je vyvinutá v horninách vrchného permu a je tvorená masívnym tatraedritom, bielym a oranžovým baritom, sadrovcom, celestínom, kremeňom a Fe-dolomitom.Mineralizácia prebehla v 3 štádiách:1. kremenno-sideritové s pyritom, 2.sulfidické s chalkopyritom, tetraedritom, pyritom, kremeňom, 3.baritovo-sulfidické s pyritom, galenitom, sfaleritom, antimonitom a ankeritom. Sekundárne minerály – malachit, azurit, kuprit a iné.
20. Malachit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Polkanová – Slovenská republika, poznámka: Cu rudy, skriňa č.: 22, por.číslo vzorky: 20.
V Starohorských vrchoch medzi obcami Špania dolina a Staré Hory sa nachádza 5 km dlhý a miestami až 2 km široký ložiskový pruh, dobývaný pre výskyt medenej a striebornej rudy. Ložisko je vyvinuté v horninách kryštalinika (migmatity, pararuly, granitoidy), permu (pieskovce), mezozoika a čiastočne aj terciéru. Ložisko je tvorené prevažne S-J paralelnými žilami so sklonom k Z. V južnej časti rudného poľa sú známe výskyty medzi Uľankou a Polkanovou, kde sideritové žily s chalkopyritom prenikajú permskými drobovými pieskovcami. Severnejšie sú ťažené tetraedritové masívne žily v Polkanovej, v centre rudného poľa sú bane v Španej Doline a v Pieskách. Najsevernejšie sú opustené ložiská v Richtárovej, na Haliari a malé výskyty pri Jelenci. Prevažná časť zrudnenia je vyvinutá v horninách vrchného permu a je tvorená masívnym tatraedritom, bielym a oranžovým baritom, sadrovcom, celestínom, kremeňom a Fe-dolomitom.Mineralizácia prebehla v 3 štádiách:1. kremenno-sideritové s pyritom, 2.sulfidické s chalkopyritom, tetraedritom, pyritom, kremeňom, 3.baritovo-sulfidické s pyritom, galenitom, sfaleritom, antimonitom a ankeritom. Sekundárne minerály – malachit, azurit, kuprit a iné.
21. Chalkopyrit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Polkanová – Slovenská republika, poznámka: Cu rudy, skriňa č.: 22, por.číslo vzorky: 21.
V Starohorských vrchoch medzi obcami Špania dolina a Staré Hory sa nachádza 5 km dlhý a miestami až 2 km široký ložiskový pruh, dobývaný pre výskyt medenej a striebornej rudy. Ložisko je vyvinuté v horninách kryštalinika (migmatity, pararuly, granitoidy), permu (pieskovce), mezozoika a čiastočne aj terciéru. Ložisko je tvorené prevažne S-J paralelnými žilami so sklonom k Z. V južnej časti rudného poľa sú známe výskyty medzi Uľankou a Polkanovou, kde sideritové žily s chalkopyritom prenikajú permskými drobovými pieskovcami. Severnejšie sú ťažené tetraedritové masívne žily v Polkanovej, v centre rudného poľa sú bane v Španej Doline a v Pieskách. Najsevernejšie sú opustené ložiská v Richtárovej, na Haliari a malé výskyty pri Jelenci. Prevažná časť zrudnenia je vyvinutá v horninách vrchného permu a je tvorená masívnym tatraedritom, bielym a oranžovým baritom, sadrovcom, celestínom, kremeňom a Fe-dolomitom.Mineralizácia prebehla v 3 štádiách:1. kremenno-sideritové s pyritom, 2.sulfidické s chalkopyritom, tetraedritom, pyritom, kremeňom, 3.baritovo-sulfidické s pyritom, galenitom, sfaleritom, antimonitom a ankeritom. Sekundárne minerály – malachit, azurit, kuprit a iné.
22. Chalkopyrit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Polkanová – Slovenská republika, poznámka: Cu rudy, skriňa č.: 22, por.číslo vzorky: 22.
V Starohorských vrchoch medzi obcami Špania dolina a Staré Hory sa nachádza 5 km dlhý a miestami až 2 km široký ložiskový pruh, dobývaný pre výskyt medenej a striebornej rudy. Ložisko je vyvinuté v horninách kryštalinika (migmatity, pararuly, granitoidy), permu (pieskovce), mezozoika a čiastočne aj terciéru. Ložisko je tvorené prevažne S-J paralelnými žilami so sklonom k Z. V južnej časti rudného poľa sú známe výskyty medzi Uľankou a Polkanovou, kde sideritové žily s chalkopyritom prenikajú permskými drobovými pieskovcami. Severnejšie sú ťažené tetraedritové masívne žily v Polkanovej, v centre rudného poľa sú bane v Španej Doline a v Pieskách. Najsevernejšie sú opustené ložiská v Richtárovej, na Haliari a malé výskyty pri Jelenci. Prevažná časť zrudnenia je vyvinutá v horninách vrchného permu a je tvorená masívnym tatraedritom, bielym a oranžovým baritom, sadrovcom, celestínom, kremeňom a Fe-dolomitom.Mineralizácia prebehla v 3 štádiách:1. kremenno-sideritové s pyritom, 2.sulfidické s chalkopyritom, tetraedritom, pyritom, kremeňom, 3.baritovo-sulfidické s pyritom, galenitom, sfaleritom, antimonitom a ankeritom. Sekundárne minerály – malachit, azurit, kuprit a iné.
23. Chalkopyrit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Polkanová – Slovenská republika, poznámka: Cu rudy, skriňa č.: 22, por.číslo vzorky: 23.
V Starohorských vrchoch medzi obcami Špania dolina a Staré Hory sa nachádza 5 km dlhý a miestami až 2 km široký ložiskový pruh, dobývaný pre výskyt medenej a striebornej rudy. Ložisko je vyvinuté v horninách kryštalinika (migmatity, pararuly, granitoidy), permu (pieskovce), mezozoika a čiastočne aj terciéru. Ložisko je tvorené prevažne S-J paralelnými žilami so sklonom k Z. V južnej časti rudného poľa sú známe výskyty medzi Uľankou a Polkanovou, kde sideritové žily s chalkopyritom prenikajú permskými drobovými pieskovcami. Severnejšie sú ťažené tetraedritové masívne žily v Polkanovej, v centre rudného poľa sú bane v Španej Doline a v Pieskách. Najsevernejšie sú opustené ložiská v Richtárovej, na Haliari a malé výskyty pri Jelenci. Prevažná časť zrudnenia je vyvinutá v horninách vrchného permu a je tvorená masívnym tatraedritom, bielym a oranžovým baritom, sadrovcom, celestínom, kremeňom a Fe-dolomitom.Mineralizácia prebehla v 3 štádiách:1. kremenno-sideritové s pyritom, 2.sulfidické s chalkopyritom, tetraedritom, pyritom, kremeňom, 3.baritovo-sulfidické s pyritom, galenitom, sfaleritom, antimonitom a ankeritom. Sekundárne minerály – malachit, azurit, kuprit a iné.
24. Chalkopyrit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Polkanová – Slovenská republika, poznámka: Cu rudy, skriňa č.: 22, por.číslo vzorky: 24.
V Starohorských vrchoch medzi obcami Špania dolina a Staré Hory sa nachádza 5 km dlhý a miestami až 2 km široký ložiskový pruh, dobývaný pre výskyt medenej a striebornej rudy. Ložisko je vyvinuté v horninách kryštalinika (migmatity, pararuly, granitoidy), permu (pieskovce), mezozoika a čiastočne aj terciéru. Ložisko je tvorené prevažne S-J paralelnými žilami so sklonom k Z. V južnej časti rudného poľa sú známe výskyty medzi Uľankou a Polkanovou, kde sideritové žily s chalkopyritom prenikajú permskými drobovými pieskovcami. Severnejšie sú ťažené tetraedritové masívne žily v Polkanovej, v centre rudného poľa sú bane v Španej Doline a v Pieskách. Najsevernejšie sú opustené ložiská v Richtárovej, na Haliari a malé výskyty pri Jelenci. Prevažná časť zrudnenia je vyvinutá v horninách vrchného permu a je tvorená masívnym tatraedritom, bielym a oranžovým baritom, sadrovcom, celestínom, kremeňom a Fe-dolomitom.Mineralizácia prebehla v 3 štádiách:1. kremenno-sideritové s pyritom, 2.sulfidické s chalkopyritom, tetraedritom, pyritom, kremeňom, 3.baritovo-sulfidické s pyritom, galenitom, sfaleritom, antimonitom a ankeritom. Sekundárne minerály – malachit, azurit, kuprit a iné.
25. Malachit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Richtárová – Slovenská republika, poznámka: Cu rudy, skriňa č.: 22, por.číslo vzorky: 25.
V Starohorských vrchoch medzi obcami Špania dolina a Staré Hory sa nachádza 5 km dlhý a miestami až 2 km široký ložiskový pruh, dobývaný pre výskyt medenej a striebornej rudy. Ložisko je vyvinuté v horninách kryštalinika (migmatity, pararuly, granitoidy), permu (pieskovce), mezozoika a čiastočne aj terciéru. Ložisko je tvorené prevažne S-J paralelnými žilami so sklonom k Z. V južnej časti rudného poľa sú známe výskyty medzi Uľankou a Polkanovou, kde sideritové žily s chalkopyritom prenikajú permskými drobovými pieskovcami. Severnejšie sú ťažené tetraedritové masívne žily v Polkanovej, v centre rudného poľa sú bane v Španej Doline a v Pieskách. Najsevernejšie sú opustené ložiská v Richtárovej, na Haliari a malé výskyty pri Jelenci. Prevažná časť zrudnenia je vyvinutá v horninách vrchného permu a je tvorená masívnym tatraedritom, bielym a oranžovým baritom, sadrovcom, celestínom, kremeňom a Fe-dolomitom.Mineralizácia prebehla v 3 štádiách:1. kremenno-sideritové s pyritom, 2.sulfidické s chalkopyritom, tetraedritom, pyritom, kremeňom, 3.baritovo-sulfidické s pyritom, galenitom, sfaleritom, antimonitom a ankeritom. Sekundárne minerály – malachit, azurit, kuprit a iné.
26. Tetraedrit, malachit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Richtárová – Slovenská republika, poznámka: Cu rudy, skriňa č.: 22, por.číslo vzorky: 26.
V Starohorských vrchoch medzi obcami Špania dolina a Staré Hory sa nachádza 5 km dlhý a miestami až 2 km široký ložiskový pruh, dobývaný pre výskyt medenej a striebornej rudy. Ložisko je vyvinuté v horninách kryštalinika (migmatity, pararuly, granitoidy), permu (pieskovce), mezozoika a čiastočne aj terciéru. Ložisko je tvorené prevažne S-J paralelnými žilami so sklonom k Z. V južnej časti rudného poľa sú známe výskyty medzi Uľankou a Polkanovou, kde sideritové žily s chalkopyritom prenikajú permskými drobovými pieskovcami. Severnejšie sú ťažené tetraedritové masívne žily v Polkanovej, v centre rudného poľa sú bane v Španej Doline a v Pieskách. Najsevernejšie sú opustené ložiská v Richtárovej, na Haliari a malé výskyty pri Jelenci. Prevažná časť zrudnenia je vyvinutá v horninách vrchného permu a je tvorená masívnym tatraedritom, bielym a oranžovým baritom, sadrovcom, celestínom, kremeňom a Fe-dolomitom.Mineralizácia prebehla v 3 štádiách:1. kremenno-sideritové s pyritom, 2.sulfidické s chalkopyritom, tetraedritom, pyritom, kremeňom, 3.baritovo-sulfidické s pyritom, galenitom, sfaleritom, antimonitom a ankeritom. Sekundárne minerály – malachit, azurit, kuprit a iné.
27. Sfalerit, chalkopyrit, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Hodruša – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 22, por.číslo vzorky: 27.
Hodrušský rudný revír je západným pokračovaním banskoštiavnického rudného poľa, s ktorým ho spája spoločná história a geológia. Oproti B.Štiavnici tu prevládajú subvulkanické intruzívne horniny, reprezentované hlavne granodioritmi, menej dioritmi, andezitmi a dacitmi. Vyvinuté sú dva typy mineralizácie: polymetalická štiavnická a Ag-kremeň-karbonátová.Medzi najznámejšie žily prvého typu sú Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená a Bährenleuten.Vyvinuté sú hlvne v andezitoch, granodioritoch a dacitoch. Ekonomicky významná bola iba žila Amália. Zo sulfidov je najhojnejší chalkopyrit, menej galenit, sfalerit, zriedkavo pyrit a markazit. Prevládajúcou zložkou žiloviny je kremeň (hlavne jeho odroda ametyst). Najmladším minerálom bol barit. Typomorfným minerálom žily Rozália je hodrušit, ktorý sa vyskytuje v kremennej žilovine spolu s hematitom, chalkopyritom, zlatom a ostatnými Bi-minerálmi. Striebronosná žilná kremeň-karbonátová mineralizácia vystupuje hlavne na žilách Východná, Všechsvätých, Mikuláš, Finsterort, Brenner, Anton, Alžbeta, Schopfer, Klement, Colloredo a Melango. Mocnosť žíl kolíše od cm po niekoľko metrov Priemer 1-2 m). Obsah úžitk.zložiek pri povrchu sa pohyboval okolo 800 g/t s pomerom Au:Ag=1:200 až 1:100. Žilovinu tvoril hlavne kremeň, kalcit, ďalej rodochrozit, dolomit, manganokalcit, ankerit, siderit a aragonit. Minerály: stephanit, proustit, pyrargyrit, chalkopyrit, barit, polybazit, podradne sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit. Sekundárne minerály: limonit, sadrovec, epsomit, aragonit, malachit, azurit.