1. Sfalerit, galenit, chalkopyrit, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 1.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
2. Kremeň – ametyst, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 2.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
3. Galenit, sfalerit, chalkopyrit, pyrit, kremeň, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 3.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
4. Galenit, sfalerit, chalkopyrit, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 4.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
5. Kremeň, rodonit, pyrit, stephanit, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 5.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
6. Kremeň, stephanit, pyrit, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 6.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
7. Sfalerit, galenit, chalkopyrit, kremeň, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica, žila Špitaler – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 7.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
8. Galenit, kremeň, chalkopyrit, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica, žila Bieber – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 8.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
9. Chalkopyrit, pyrit, galenit, kremeň, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 9.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
10. Galenit, chalkopyrit, kremeň, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica, žila Špitaler – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 10.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
11. Kremeň, galenit, pyrit, chalkopyrit, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica, žila Špitaler – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 11.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
12. Pyrit, sfalerit, galenit, sadrovec, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica, žila Bieber – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 12.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
13. Sfalerit, galenit, kremeň, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica, žila Bieber – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 13.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
14. Chalkopyrit, pyrit, galenit, kremeň, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica, žila Bieber – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 14.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
15. Kremeň, galenit, sfalerit, chalkopyrit, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 15.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
16. Kremeň, chalkopyrit, pyrit, galenit, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 16.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
17. Galenit, kremeň, pyrit, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica, žila Terézia – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 17.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
18. Chalkopyrit, galenit, sfalerit, kremeň, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica, žila Terézia – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 18.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
19. Galenit, chalkopyrit, kremeň, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica, žila Štefan – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 19.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
20. Sfalerit, kremeň, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica, žila Štefan – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 20.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
21. Galenit, chalkopyrit, pyrit, kremeň, rodonit, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 21.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
22. Galenit, kremeň, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 22.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
23. Galenit, sfalerit, chalkopyrit, pyrit, kremeň, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 23.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
24. Galenit, sfalerit, kremeň, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 24.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
25. Sfalerit, galenit, kremeň, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 25.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
26. Kremeň, sfalerit, chalkopyrit, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 26.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
27. Chalkopyrit, pyrit, galenit, kremeň, sfalerit, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 27.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
28. Kremeň, sfalerit, galenit, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 28.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
29. Sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit, kremeň, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 29.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
30. Kremeň, ankerit, galenit, pyrit, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 30.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
31. Galenit, chalkopyrit, ložisko: Polymetalická žilná mineralizácia, lokalita: Banská Štiavnica – Slovenská republika, poznámka: Pb-Zn, Ag-Au rudy, skriňa č.: 21, por.číslo vzorky: 31.
Banskoštiavnické ložisko leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré predstavuje zložitý stratovulkanický komplex s komplikovanou vulkanickou štruktúrou stredoslovenských neovulkanitov. V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské, ktoré je úzko späté s centrálnou zónou stratovulkánu a pukanecko-novobanské. V štiavnicko-hodrušskom poli je známych viac než 120 rudných žíl. Medzi hlavné štiavnické žily patria: Grűner, Ján, Špitaler, Bieber, Terézia, Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená, Bärenleuten, Rummel, Hoffer. Generálny smer rudných žíl je SSV-JJZ, dĺžka u niektorých žíl presahuje aj 5 km, mocnosť kolíše od dm do niekoľko metrov. S magmatogénnym vývojom oblasti súvisia dve etapy rudnej mineralizácie:1.etapa-vznikali skarnové kontaktno-metasomatické ložiská Fe a žilníkovo-impregnačné Cu rudy, vyvinuté v prostredí Ca-Mg skarnov pri prieniku žilných a dajkových telies granodioritových porfýrov do karbonátov podložia neovulkanického komplexu. 2.etapa je spojená s vulaknicko-tektonickou konsolidáciou subsekventného vulkanizmu a je hydrotermálnou aktivitou. Žilné zrudnenie: 1.Au-Ag zóna vystupuje na Z žilách v oblasti Hodruše a najvýchodnejšej žile Grűner v B.Štiavnici. Lemuje vonkajší okraj rudného poľa. 2.Vrchná Pb-Zn zóna je charakteristická pre rudné žily v B.Štiavnici. Prevláda galenit a sfalerit s podradným obsahom chalkopyritu. 3. Spodná Pb-Zn zóna obsahuje hlavne galenit a sfalerit, pozvoľna pribúda chalkopyrit. 4. Cu zóna obsahuje prevažne chalkopyrit a sulfosoli bizmutu. Na povrch vystupuje v elevácii žily Rozália. 5.Koreňová zóna je charakterizovaná postupným prechodom do bezrudných karbonátových žíl. Žilno-metasomatické telesá – ide o metasomaticky zatláčané slienité vápence vrchnej časti spodného triasu, produktami hydrotermálnej mineralizácie s prevahou galenitu a sfaleritu, v menšej miere pyritu a chalkopyritu. Žilníkovo-impregnačné telesá – sú to 5-8 m mocné žily kremeňa, karbonátov s pyritom, chalkopyritom, menej galenitom a sfaleritom. Akcesoricky sú prítomné sulfosoli bizmutu. Historicky veľmi významná rudná oblasť, prvé zmienky o baníckej činnosti sa objavili už v 12.stor. Ťažba drahých kovov dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor.(680 kg Au, 26 t Ag). Hlavný rozvoj ťažby Pb-Zn rúd nastal až v povojnovom období. V roku 1993 bola ťažba ukončená.
ANTIMONIT Kremnica
SIDERIT Rožňava