1. Antimonit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Čučma – Slovenská republika, poznámka: Antimonitový typ žilnej mineralizácie, skriňa č.: 19, por.číslo vzorky: 1.
Žilné pásmo Čučma-Bystrý potok, žily Vincent, Gabriela, Klement, Matej, Jozef, Antimonitová ai. Ťažba antimonitu v oblasti Čučmy je veľmi stará. V roku 1952 bola ťažba antimonitu v tejto oblasti ukončená. Žila Matej patrila k najväčším ložiskám antimonitu v SGR. Nachádza sa v porfyroidoch a fylitoch, resp. v očkatých metapelitoch. Minerálna výplň žíl – kremeň, antimonit, ankerit, doplnená o ďalšiu žilnú asociáciu – pyrit, arzenopyrit, chalkopyrit, turmalín, berthierit, jamesonit, boulangerit, gudmundit, covellit, kuprit, malachit, valentinit a Sb oker.
2. Antimonit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Čučma – Slovenská republika, poznámka: Antimonitový typ žilnej mineralizácie, skriňa č.: 19, por.číslo vzorky: 2.
Žilné pásmo Čučma-Bystrý potok, žily Vincent, Gabriela, Klement, Matej, Jozef, Antimonitová ai. Ťažba antimonitu v oblasti Čučmy je veľmi stará. V roku 1952 bola ťažba antimonitu v tejto oblasti ukončená. Žila Matej patrila k najväčším ložiskám antimonitu v SGR. Nachádza sa v porfyroidoch a fylitoch, resp. v očkatých metapelitoch. Minerálna výplň žíl – kremeň, antimonit, ankerit, doplnená o ďalšiu žilnú asociáciu – pyrit, arzenopyrit, chalkopyrit, turmalín, berthierit, jamesonit, boulangerit, gudmundit, covellit, kuprit, malachit, valentinit a Sb oker.
3. Antimonit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Čučma – Slovenská republika, poznámka: Antimonitový typ žilnej mineralizácie, skriňa č.: 19, por.číslo vzorky: 3.
Žilné pásmo Čučma-Bystrý potok, žily Vincent, Gabriela, Klement, Matej, Jozef, Antimonitová ai. Ťažba antimonitu v oblasti Čučmy je veľmi stará. V roku 1952 bola ťažba antimonitu v tejto oblasti ukončená. Žila Matej patrila k najväčším ložiskám antimonitu v SGR. Nachádza sa v porfyroidoch a fylitoch, resp. v očkatých metapelitoch. Minerálna výplň žíl – kremeň, antimonit, ankerit, doplnená o ďalšiu žilnú asociáciu – pyrit, arzenopyrit, chalkopyrit, turmalín, berthierit, jamesonit, boulangerit, gudmundit, covellit, kuprit, malachit, valentinit a Sb oker.
4. Antimonit, kremeň, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Zlatá Idka – Slovenská republika, poznámka: Antimonitový typ žilnej mineralizácie, skriňa č.: 19, por.číslo vzorky: 4.
Oblasť Zlatej Idky s Ag-Au-Sb žilami je najvýchodneším segmentom centrálneho antimonitového pruhu. Zrudnenie vystupuje v kyslých metapyroklastikách staršieho paleozoika. Sú to kremeňové žily s hlavným rudným minerálom jamesonitom. Viažu sa bezprostredne na nadložie granitového telesa. Sú to krátke žily s priečnou orientáciou k horninovým pruhom. Rudné telesá žíl sú veľmi silne tektonizované, segmentované do šošoviek. Mineralizácia žíl sa iba nepatrne odlišuje. Žily Anton a Jozef sú kremeňovo-sideritové s malým podielom jamesonitu a bohatším zastúpením Cu minerálov. Žily František, Štefan a Bertalan predstavujú kremeňovo-sulfidický typ s natimonitom a zvýšeným obsahom Au. Striebronosné žily obsahujú kremeň, jamesonit, siderit, arzenopyrit, antimonit, chalkopyrit, sfalerit, boulangerit, stefanit. Zlato sa viaže na pyrit, arzenopyrit, ale nachádza sa aj v rýdzej forme. Dnes sú všetky žily vaťažené, intenzívne sa ťažilo hlavne v 19.stor. a začiatkom 20.stor.
5. Antimonit, kremeň, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Helcmanovce, žila Banské – Slovenská republika, poznámka: Antimonitový typ žilnej mineralizácie, skriňa č.: 19, por.číslo vzorky: 5.
Žila Banské leží v zelenkavých a čiernych fylitoch, veľmi silne mylonitizovaných, s vložkami metapsamitov. Okolie žily je prekremenené s pyritom a karbonátmi. Sb zrudnenie tvorí tri šošovky s mocnosťou až 1 m. Kremeň a antimonit je sprevádzaný ankeritom a kalcitom, podradnejší je sfalerit, chalkopyrit, pyrit, arzenopyrit, pyrotit, chlorit a sericit.
6. Antimonit, kremeň, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Helcmanovce, žila Banské – Slovenská republika, poznámka: Antimonitový typ žilnej mineralizácie, skriňa č.: 19, por.číslo vzorky: 6.
Žila Banské leží v zelenkavých a čiernych fylitoch, veľmi silne mylonitizovaných, s vložkami metapsamitov. Okolie žily je prekremenené s pyritom a karbonátmi. Sb zrudnenie tvorí tri šošovky s mocnosťou až 1 m. Kremeň a antimonit je sprevádzaný ankeritom a kalcitom, podradnejší je sfalerit, chalkopyrit, pyrit, arzenopyrit, pyrotit, chlorit a sericit.
7. Antimonit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Poproč – Slovenská republika, poznámka: Antimonitový typ žilnej mineralizácie, skriňa č.: 19, por.číslo vzorky: 7.
Popročský žilný systém – rudné žily sa nachádzajú v súvrství zelenkavých kremito-chloritických fylitov staršieho paleozoika a vo V časti rudného poľa aj v kyslých metapyroklastikách. Výskyty boli predmetom ťažby v 19. a 20.stor. Najvýznamnejším žilným pásmom tejto oblasti je Anna-Agneška, má najbohatšie zrudnenie a častejšie sú aj antimonitové impregnácie v staršom kremeni. Podstatnú časť minerálnej výplne žily tvorí kremeň troch generácií. Zriedkavejší je pyrit, arzenopyrit, sfalerit, jamesonit, galenit, siderit, ankerit boulangerit, turmalín, albit. Sekundárnym minerálom je kermezit, cervantit a limonit.
8. Antimonit, kremeň, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Zlatá Idka – Slovenská republika, poznámka: Antimonitový typ žilnej mineralizácie, skriňa č.: 19, por.číslo vzorky: 8.
Oblasť Zlatej Idky s Ag-Au-Sb žilami je najvýchodneším segmentom centrálneho antimonitového pruhu. Zrudnenie vystupuje v kyslých metapyroklastikách staršieho paleozoika. Sú to kremeňové žily s hlavným rudným minerálom jamesonitom. Viažu sa bezprostredne na nadložie granitového telesa. Sú to krátke žily s priečnou orientáciou k horninovým pruhom. Rudné telesá žíl sú veľmi silne tektonizované, segmentované do šošoviek. Mineralizácia žíl sa iba nepatrne odlišuje. Žily Anton a Jozef sú kremeňovo-sideritové s malým podielom jamesonitu a bohatším zastúpením Cu minerálov. Žily František, Štefan a Bertalan predstavujú kremeňovo-sulfidický typ s natimonitom a zvýšeným obsahom Au. Striebronosné žily obsahujú kremeň, jamesonit, siderit, arzenopyrit, antimonit, chalkopyrit, sfalerit, boulangerit, stefanit. Zlato sa viaže na pyrit, arzenopyrit, ale nachádza sa aj v rýdzej forme. Dnes sú všetky žily vaťažené, intenzívne sa ťažilo hlavne v 19.stor. a začiatkom 20.stor.
9. Antimonit, kremeň, jamesonit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Zlatá Idka – Slovenská republika, poznámka: Antimonitový typ žilnej mineralizácie, skriňa č.: 19, por.číslo vzorky: 9.
Oblasť Zlatej Idky s Ag-Au-Sb žilami je najvýchodneším segmentom centrálneho antimonitového pruhu. Zrudnenie vystupuje v kyslých metapyroklastikách staršieho paleozoika. Sú to kremeňové žily s hlavným rudným minerálom jamesonitom. Viažu sa bezprostredne na nadložie granitového telesa. Sú to krátke žily s priečnou orientáciou k horninovým pruhom. Rudné telesá žíl sú veľmi silne tektonizované, segmentované do šošoviek. Mineralizácia žíl sa iba nepatrne odlišuje. Žily Anton a Jozef sú kremeňovo-sideritové s malým podielom jamesonitu a bohatším zastúpením Cu minerálov. Žily František, Štefan a Bertalan predstavujú kremeňovo-sulfidický typ s natimonitom a zvýšeným obsahom Au. Striebronosné žily obsahujú kremeň, jamesonit, siderit, arzenopyrit, antimonit, chalkopyrit, sfalerit, boulangerit, stefanit. Zlato sa viaže na pyrit, arzenopyrit, ale nachádza sa aj v rýdzej forme. Dnes sú všetky žily vaťažené, intenzívne sa ťažilo hlavne v 19.stor. a začiatkom 20.stor.
10. Antimonit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Dúbrava – Slovenská republika, poznámka: Antimonitový typ žilnej mineralizácie, skriňa č.: 19, por.číslo vzorky: 10.
Najväčším ložiskom antimonitu na území bývalého Československa bolo rozsiahle rudné pole na S strane západnej časti Nízkych Tatier pod vrcholom Chabenec. Vyvinuté je v kryštaliniku ďumbierskej zóny. Ložisko má charakter žilno-žilníkovej stavby so smernou dĺžkou 5 km S-J smeru. Rudné telesá tvoria rudnú zónu v hydrotermálne a dynamometamorfne alterovanom pásme hornín kryštalinika ďumbierskej zóny. Ložisko je členené na rudné revíry Ostredok, Matošovec, Predpekelná, Dechtárka a Ľubelská, ktoré sú oddelené tektonickými poruchami. Mineralizácia vznikla v dvoch etapách:1. scheelitová, 2.sulfidická (periódy-pyrit-arzenopyritová, antimonitová, tetraedritová, baritová). Hlavnou zložkou žíl je kremeň, z rudných minerálov pyrit a antimonit. Antimonit tvorí hniezda a šošovky s masívnou textúrou až metrových rozmerov. Na niektorých miestach vytváral radiálne paprskovité agregáty. Významnou zložkou niektorých žíl je aj zrnitý arzenopyrit, sfalerit, bournonit, tetraedrit a chalkopyrit. Vo vrchných častiach ložiska sú známe minerály oxidačnej zóny – ceruzit, sekundárne minerály antimonitu.
11. Antimonit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Dúbrava – Slovenská republika, poznámka: Antimonitový typ žilnej mineralizácie, skriňa č.: 19, por.číslo vzorky: 11.
Najväčším ložiskom antimonitu na území bývalého Československa bolo rozsiahle rudné pole na S strane západnej časti Nízkych Tatier pod vrcholom Chabenec. Vyvinuté je v kryštaliniku ďumbierskej zóny. Ložisko má charakter žilno-žilníkovej stavby so smernou dĺžkou 5 km S-J smeru. Rudné telesá tvoria rudnú zónu v hydrotermálne a dynamometamorfne alterovanom pásme hornín kryštalinika ďumbierskej zóny. Ložisko je členené na rudné revíry Ostredok, Matošovec, Predpekelná, Dechtárka a Ľubelská, ktoré sú oddelené tektonickými poruchami. Mineralizácia vznikla v dvoch etapách:1. scheelitová, 2.sulfidická (periódy-pyrit-arzenopyritová, antimonitová, tetraedritová, baritová). Hlavnou zložkou žíl je kremeň, z rudných minerálov pyrit a antimonit. Antimonit tvorí hniezda a šošovky s masívnou textúrou až metrových rozmerov. Na niektorých miestach vytváral radiálne paprskovité agregáty. Významnou zložkou niektorých žíl je aj zrnitý arzenopyrit, sfalerit, bournonit, tetraedrit a chalkopyrit. Vo vrchných častiach ložiska sú známe minerály oxidačnej zóny – ceruzit, sekundárne minerály antimonitu.
12. Antimonit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Dúbrava – Slovenská republika, poznámka: Antimonitový typ žilnej mineralizácie, skriňa č.: 19, por.číslo vzorky: 12.
Najväčším ložiskom antimonitu na území bývalého Československa bolo rozsiahle rudné pole na S strane západnej časti Nízkych Tatier pod vrcholom Chabenec. Vyvinuté je v kryštaliniku ďumbierskej zóny. Ložisko má charakter žilno-žilníkovej stavby so smernou dĺžkou 5 km S-J smeru. Rudné telesá tvoria rudnú zónu v hydrotermálne a dynamometamorfne alterovanom pásme hornín kryštalinika ďumbierskej zóny. Ložisko je členené na rudné revíry Ostredok, Matošovec, Predpekelná, Dechtárka a Ľubelská, ktoré sú oddelené tektonickými poruchami. Mineralizácia vznikla v dvoch etapách:1. scheelitová, 2.sulfidická (periódy-pyrit-arzenopyritová, antimonitová, tetraedritová, baritová). Hlavnou zložkou žíl je kremeň, z rudných minerálov pyrit a antimonit. Antimonit tvorí hniezda a šošovky s masívnou textúrou až metrových rozmerov. Na niektorých miestach vytváral radiálne paprskovité agregáty. Významnou zložkou niektorých žíl je aj zrnitý arzenopyrit, sfalerit, bournonit, tetraedrit a chalkopyrit. Vo vrchných častiach ložiska sú známe minerály oxidačnej zóny – ceruzit, sekundárne minerály antimonitu.
13. Antimonit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Dúbrava – Slovenská republika, poznámka: Antimonitový typ žilnej mineralizácie, skriňa č.: 19, por.číslo vzorky: 13.
Najväčším ložiskom antimonitu na území bývalého Československa bolo rozsiahle rudné pole na S strane západnej časti Nízkych Tatier pod vrcholom Chabenec. Vyvinuté je v kryštaliniku ďumbierskej zóny. Ložisko má charakter žilno-žilníkovej stavby so smernou dĺžkou 5 km S-J smeru. Rudné telesá tvoria rudnú zónu v hydrotermálne a dynamometamorfne alterovanom pásme hornín kryštalinika ďumbierskej zóny. Ložisko je členené na rudné revíry Ostredok, Matošovec, Predpekelná, Dechtárka a Ľubelská, ktoré sú oddelené tektonickými poruchami. Mineralizácia vznikla v dvoch etapách:1. scheelitová, 2.sulfidická (periódy-pyrit-arzenopyritová, antimonitová, tetraedritová, baritová). Hlavnou zložkou žíl je kremeň, z rudných minerálov pyrit a antimonit. Antimonit tvorí hniezda a šošovky s masívnou textúrou až metrových rozmerov. Na niektorých miestach vytváral radiálne paprskovité agregáty. Významnou zložkou niektorých žíl je aj zrnitý arzenopyrit, sfalerit, bournonit, tetraedrit a chalkopyrit. Vo vrchných častiach ložiska sú známe minerály oxidačnej zóny – ceruzit, sekundárne minerály antimonitu.
14. Anortit xx, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Dúbrava – Slovenská republika, poznámka: Antimonitový typ žilnej mineralizácie, skriňa č.: 19, por.číslo vzorky: 14.
Najväčším ložiskom antimonitu na území bývalého Československa bolo rozsiahle rudné pole na S strane západnej časti Nízkych Tatier pod vrcholom Chabenec. Vyvinuté je v kryštaliniku ďumbierskej zóny. Ložisko má charakter žilno-žilníkovej stavby so smernou dĺžkou 5 km S-J smeru. Rudné telesá tvoria rudnú zónu v hydrotermálne a dynamometamorfne alterovanom pásme hornín kryštalinika ďumbierskej zóny. Ložisko je členené na rudné revíry Ostredok, Matošovec, Predpekelná, Dechtárka a Ľubelská, ktoré sú oddelené tektonickými poruchami. Mineralizácia vznikla v dvoch etapách:1. scheelitová, 2.sulfidická (periódy-pyrit-arzenopyritová, antimonitová, tetraedritová, baritová). Hlavnou zložkou žíl je kremeň, z rudných minerálov pyrit a antimonit. Antimonit tvorí hniezda a šošovky s masívnou textúrou až metrových rozmerov. Na niektorých miestach vytváral radiálne paprskovité agregáty. Významnou zložkou niektorých žíl je aj zrnitý arzenopyrit, sfalerit, bournonit, tetraedrit a chalkopyrit. Vo vrchných častiach ložiska sú známe minerály oxidačnej zóny – ceruzit, sekundárne minerály antimonitu.
15. Antimonit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Dúbrava – Slovenská republika, poznámka: Antimonitový typ žilnej mineralizácie, skriňa č.: 19, por.číslo vzorky: 15.
Najväčším ložiskom antimonitu na území bývalého Československa bolo rozsiahle rudné pole na S strane západnej časti Nízkych Tatier pod vrcholom Chabenec. Vyvinuté je v kryštaliniku ďumbierskej zóny. Ložisko má charakter žilno-žilníkovej stavby so smernou dĺžkou 5 km S-J smeru. Rudné telesá tvoria rudnú zónu v hydrotermálne a dynamometamorfne alterovanom pásme hornín kryštalinika ďumbierskej zóny. Ložisko je členené na rudné revíry Ostredok, Matošovec, Predpekelná, Dechtárka a Ľubelská, ktoré sú oddelené tektonickými poruchami. Mineralizácia vznikla v dvoch etapách:1. scheelitová, 2.sulfidická (periódy-pyrit-arzenopyritová, antimonitová, tetraedritová, baritová). Hlavnou zložkou žíl je kremeň, z rudných minerálov pyrit a antimonit. Antimonit tvorí hniezda a šošovky s masívnou textúrou až metrových rozmerov. Na niektorých miestach vytváral radiálne paprskovité agregáty. Významnou zložkou niektorých žíl je aj zrnitý arzenopyrit, sfalerit, bournonit, tetraedrit a chalkopyrit. Vo vrchných častiach ložiska sú známe minerály oxidačnej zóny – ceruzit, sekundárne minerály antimonitu.
16. Antimonit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Dúbrava – Slovenská republika, poznámka: Antimonitový typ žilnej mineralizácie, skriňa č.: 19, por.číslo vzorky: 16.
Najväčším ložiskom antimonitu na území bývalého Československa bolo rozsiahle rudné pole na S strane západnej časti Nízkych Tatier pod vrcholom Chabenec. Vyvinuté je v kryštaliniku ďumbierskej zóny. Ložisko má charakter žilno-žilníkovej stavby so smernou dĺžkou 5 km S-J smeru. Rudné telesá tvoria rudnú zónu v hydrotermálne a dynamometamorfne alterovanom pásme hornín kryštalinika ďumbierskej zóny. Ložisko je členené na rudné revíry Ostredok, Matošovec, Predpekelná, Dechtárka a Ľubelská, ktoré sú oddelené tektonickými poruchami. Mineralizácia vznikla v dvoch etapách:1. scheelitová, 2.sulfidická (periódy-pyrit-arzenopyritová, antimonitová, tetraedritová, baritová). Hlavnou zložkou žíl je kremeň, z rudných minerálov pyrit a antimonit. Antimonit tvorí hniezda a šošovky s masívnou textúrou až metrových rozmerov. Na niektorých miestach vytváral radiálne paprskovité agregáty. Významnou zložkou niektorých žíl je aj zrnitý arzenopyrit, sfalerit, bournonit, tetraedrit a chalkopyrit. Vo vrchných častiach ložiska sú známe minerály oxidačnej zóny – ceruzit, sekundárne minerály antimonitu.
17. Galenit, kremeň, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Jasenie – Slovenská republika, poznámka: Scheelitovo-zlatonosný typ mineralizácie, skriňa č.: 19, por.číslo vzorky: 17.
Rudné pole Jasenie-Kyslá sa nachádza v západnej-tatridnej časti nízkotatranského kryštalinika na J svahu Nízkych Tatier, pod štítom Chabenec. Ložiskové územie je tvorené štyrmií štruktúrnymi šupinami-pásmo Struhára, Špíglovej, Zámostskej hole a Jasennej hole. Ložisko má charakter scheelit-zlatonosného zrudnenia, ktoré sa prejavuje vo forme žilnej, žilníkovo-impregnačnej a vtrúseninovej. Žilný typ je viazaný nahydrotermálne kremenné žily a žilníky SV smeru alebo vytvára nepravidelné impregnácie. Mineralizácia vystupuje na mylonitovej zóne, ktorá je prevažne vyvinutá v migmatitoch. Menšia časť zrudnenia vystupuje v tmavozelených biotiticko-amfibolitových pararulách.Žilníkovo-impregnačný typ je nepravidelný, šošovkovitý a vystupuje pozdĺž tektonických línií. Vtrúsené typy scheelitového zrudnenia pozostávajú z jemných zrniečok scheelitu, rozptýlených nepravidelne v rôznych horninách, najmä v amfibolitoch. Mineralizácia: kremeň, scheelit, arzenopyrit, chalkopyrit, volframit, tetraedrit. Zlato sa nachádza vo forme plieškov rýdzeho Au, ale aj v rozptýlenej forme v kremeni. Vzácne sa nájde Au obohatené o striebro-elektrum. Genéza- zrudnenie je epigenetické, hydrotermálneho pôvodu, viazané na plutogénnu činnosť apofýz granitoidného magmatizmu.
18. Galenit, kremeň, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Jasenie – Slovenská republika, poznámka: Scheelitovo-zlatonosný typ mineralizácie, skriňa č.: 19, por.číslo vzorky: 18.
Rudné pole Jasenie-Kyslá sa nachádza v západnej-tatridnej časti nízkotatranského kryštalinika na J svahu Nízkych Tatier, pod štítom Chabenec. Ložiskové územie je tvorené štyrmií štruktúrnymi šupinami-pásmo Struhára, Špíglovej, Zámostskej hole a Jasennej hole. Ložisko má charakter scheelit-zlatonosného zrudnenia, ktoré sa prejavuje vo forme žilnej, žilníkovo-impregnačnej a vtrúseninovej. Žilný typ je viazaný nahydrotermálne kremenné žily a žilníky SV smeru alebo vytvára nepravidelné impregnácie. Mineralizácia vystupuje na mylonitovej zóne, ktorá je prevažne vyvinutá v migmatitoch. Menšia časť zrudnenia vystupuje v tmavozelených biotiticko-amfibolitových pararulách.Žilníkovo-impregnačný typ je nepravidelný, šošovkovitý a vystupuje pozdĺž tektonických línií. Vtrúsené typy scheelitového zrudnenia pozostávajú z jemných zrniečok scheelitu, rozptýlených nepravidelne v rôznych horninách, najmä v amfibolitoch. Mineralizácia: kremeň, scheelit, arzenopyrit, chalkopyrit, volframit, tetraedrit. Zlato sa nachádza vo forme plieškov rýdzeho Au, ale aj v rozptýlenej forme v kremeni. Vzácne sa nájde Au obohatené o striebro-elektrum. Genéza- zrudnenie je epigenetické, hydrotermálneho pôvodu, viazané na plutogénnu činnosť apofýz granitoidného magmatizmu.
19. Kremeň, sfalerit, ankerit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Jasenie – Slovenská republika, poznámka: Scheelitovo-zlatonosný typ mineralizácie, skriňa č.: 19, por.číslo vzorky: 19.
Rudné pole Jasenie-Kyslá sa nachádza v západnej-tatridnej časti nízkotatranského kryštalinika na J svahu Nízkych Tatier, pod štítom Chabenec. Ložiskové územie je tvorené štyrmií štruktúrnymi šupinami-pásmo Struhára, Špíglovej, Zámostskej hole a Jasennej hole. Ložisko má charakter scheelit-zlatonosného zrudnenia, ktoré sa prejavuje vo forme žilnej, žilníkovo-impregnačnej a vtrúseninovej. Žilný typ je viazaný nahydrotermálne kremenné žily a žilníky SV smeru alebo vytvára nepravidelné impregnácie. Mineralizácia vystupuje na mylonitovej zóne, ktorá je prevažne vyvinutá v migmatitoch. Menšia časť zrudnenia vystupuje v tmavozelených biotiticko-amfibolitových pararulách.Žilníkovo-impregnačný typ je nepravidelný, šošovkovitý a vystupuje pozdĺž tektonických línií. Vtrúsené typy scheelitového zrudnenia pozostávajú z jemných zrniečok scheelitu, rozptýlených nepravidelne v rôznych horninách, najmä v amfibolitoch. Mineralizácia: kremeň, scheelit, arzenopyrit, chalkopyrit, volframit, tetraedrit. Zlato sa nachádza vo forme plieškov rýdzeho Au, ale aj v rozptýlenej forme v kremeni. Vzácne sa nájde Au obohatené o striebro-elektrum. Genéza- zrudnenie je epigenetické, hydrotermálneho pôvodu, viazané na plutogénnu činnosť apofýz granitoidného magmatizmu.
20. Kremeň, galenit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Jasenie – Slovenská republika, poznámka: Scheelitovo-zlatonosný typ mineralizácie, skriňa č.: 19, por.číslo vzorky: 20.
Rudné pole Jasenie-Kyslá sa nachádza v západnej-tatridnej časti nízkotatranského kryštalinika na J svahu Nízkych Tatier, pod štítom Chabenec. Ložiskové územie je tvorené štyrmií štruktúrnymi šupinami-pásmo Struhára, Špíglovej, Zámostskej hole a Jasennej hole. Ložisko má charakter scheelit-zlatonosného zrudnenia, ktoré sa prejavuje vo forme žilnej, žilníkovo-impregnačnej a vtrúseninovej. Žilný typ je viazaný nahydrotermálne kremenné žily a žilníky SV smeru alebo vytvára nepravidelné impregnácie. Mineralizácia vystupuje na mylonitovej zóne, ktorá je prevažne vyvinutá v migmatitoch. Menšia časť zrudnenia vystupuje v tmavozelených biotiticko-amfibolitových pararulách.Žilníkovo-impregnačný typ je nepravidelný, šošovkovitý a vystupuje pozdĺž tektonických línií. Vtrúsené typy scheelitového zrudnenia pozostávajú z jemných zrniečok scheelitu, rozptýlených nepravidelne v rôznych horninách, najmä v amfibolitoch. Mineralizácia: kremeň, scheelit, arzenopyrit, chalkopyrit, volframit, tetraedrit. Zlato sa nachádza vo forme plieškov rýdzeho Au, ale aj v rozptýlenej forme v kremeni. Vzácne sa nájde Au obohatené o striebro-elektrum. Genéza- zrudnenie je epigenetické, hydrotermálneho pôvodu, viazané na plutogénnu činnosť apofýz granitoidného magmatizmu.
21. Kremeň, sfalerit, ankerit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Jasenie – Slovenská republika, poznámka: Scheelitovo-zlatonosný typ mineralizácie, skriňa č.: 19, por.číslo vzorky: 21.
Rudné pole Jasenie-Kyslá sa nachádza v západnej-tatridnej časti nízkotatranského kryštalinika na J svahu Nízkych Tatier, pod štítom Chabenec. Ložiskové územie je tvorené štyrmií štruktúrnymi šupinami-pásmo Struhára, Špíglovej, Zámostskej hole a Jasennej hole. Ložisko má charakter scheelit-zlatonosného zrudnenia, ktoré sa prejavuje vo forme žilnej, žilníkovo-impregnačnej a vtrúseninovej. Žilný typ je viazaný nahydrotermálne kremenné žily a žilníky SV smeru alebo vytvára nepravidelné impregnácie. Mineralizácia vystupuje na mylonitovej zóne, ktorá je prevažne vyvinutá v migmatitoch. Menšia časť zrudnenia vystupuje v tmavozelených biotiticko-amfibolitových pararulách.Žilníkovo-impregnačný typ je nepravidelný, šošovkovitý a vystupuje pozdĺž tektonických línií. Vtrúsené typy scheelitového zrudnenia pozostávajú z jemných zrniečok scheelitu, rozptýlených nepravidelne v rôznych horninách, najmä v amfibolitoch. Mineralizácia: kremeň, scheelit, arzenopyrit, chalkopyrit, volframit, tetraedrit. Zlato sa nachádza vo forme plieškov rýdzeho Au, ale aj v rozptýlenej forme v kremeni. Vzácne sa nájde Au obohatené o striebro-elektrum. Genéza- zrudnenie je epigenetické, hydrotermálneho pôvodu, viazané na plutogénnu činnosť apofýz granitoidného magmatizmu.
22. Galenit, kremeň, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Jasenie – Slovenská republika, poznámka: Scheelitovo-zlatonosný typ mineralizácie, skriňa č.: 19, por.číslo vzorky: 22.
Rudné pole Jasenie-Kyslá sa nachádza v západnej-tatridnej časti nízkotatranského kryštalinika na J svahu Nízkych Tatier, pod štítom Chabenec. Ložiskové územie je tvorené štyrmií štruktúrnymi šupinami-pásmo Struhára, Špíglovej, Zámostskej hole a Jasennej hole. Ložisko má charakter scheelit-zlatonosného zrudnenia, ktoré sa prejavuje vo forme žilnej, žilníkovo-impregnačnej a vtrúseninovej. Žilný typ je viazaný nahydrotermálne kremenné žily a žilníky SV smeru alebo vytvára nepravidelné impregnácie. Mineralizácia vystupuje na mylonitovej zóne, ktorá je prevažne vyvinutá v migmatitoch. Menšia časť zrudnenia vystupuje v tmavozelených biotiticko-amfibolitových pararulách.Žilníkovo-impregnačný typ je nepravidelný, šošovkovitý a vystupuje pozdĺž tektonických línií. Vtrúsené typy scheelitového zrudnenia pozostávajú z jemných zrniečok scheelitu, rozptýlených nepravidelne v rôznych horninách, najmä v amfibolitoch. Mineralizácia: kremeň, scheelit, arzenopyrit, chalkopyrit, volframit, tetraedrit. Zlato sa nachádza vo forme plieškov rýdzeho Au, ale aj v rozptýlenej forme v kremeni. Vzácne sa nájde Au obohatené o striebro-elektrum. Genéza- zrudnenie je epigenetické, hydrotermálneho pôvodu, viazané na plutogénnu činnosť apofýz granitoidného magmatizmu.
23. Galenit, kremeň, limonit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Jasenie – Slovenská republika, poznámka: Scheelitovo-zlatonosný typ mineralizácie, skriňa č.: 19, por.číslo vzorky: 23.
Rudné pole Jasenie-Kyslá sa nachádza v západnej-tatridnej časti nízkotatranského kryštalinika na J svahu Nízkych Tatier, pod štítom Chabenec. Ložiskové územie je tvorené štyrmií štruktúrnymi šupinami-pásmo Struhára, Špíglovej, Zámostskej hole a Jasennej hole. Ložisko má charakter scheelit-zlatonosného zrudnenia, ktoré sa prejavuje vo forme žilnej, žilníkovo-impregnačnej a vtrúseninovej. Žilný typ je viazaný nahydrotermálne kremenné žily a žilníky SV smeru alebo vytvára nepravidelné impregnácie. Mineralizácia vystupuje na mylonitovej zóne, ktorá je prevažne vyvinutá v migmatitoch. Menšia časť zrudnenia vystupuje v tmavozelených biotiticko-amfibolitových pararulách.Žilníkovo-impregnačný typ je nepravidelný, šošovkovitý a vystupuje pozdĺž tektonických línií. Vtrúsené typy scheelitového zrudnenia pozostávajú z jemných zrniečok scheelitu, rozptýlených nepravidelne v rôznych horninách, najmä v amfibolitoch. Mineralizácia: kremeň, scheelit, arzenopyrit, chalkopyrit, volframit, tetraedrit. Zlato sa nachádza vo forme plieškov rýdzeho Au, ale aj v rozptýlenej forme v kremeni. Vzácne sa nájde Au obohatené o striebro-elektrum. Genéza- zrudnenie je epigenetické, hydrotermálneho pôvodu, viazané na plutogénnu činnosť apofýz granitoidného magmatizmu.
24. Kremeň, galenit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Jasenie – Slovenská republika, poznámka: Scheelitovo-zlatonosný typ mineralizácie, skriňa č.: 19, por.číslo vzorky: 24.
Rudné pole Jasenie-Kyslá sa nachádza v západnej-tatridnej časti nízkotatranského kryštalinika na J svahu Nízkych Tatier, pod štítom Chabenec. Ložiskové územie je tvorené štyrmií štruktúrnymi šupinami-pásmo Struhára, Špíglovej, Zámostskej hole a Jasennej hole. Ložisko má charakter scheelit-zlatonosného zrudnenia, ktoré sa prejavuje vo forme žilnej, žilníkovo-impregnačnej a vtrúseninovej. Žilný typ je viazaný nahydrotermálne kremenné žily a žilníky SV smeru alebo vytvára nepravidelné impregnácie. Mineralizácia vystupuje na mylonitovej zóne, ktorá je prevažne vyvinutá v migmatitoch. Menšia časť zrudnenia vystupuje v tmavozelených biotiticko-amfibolitových pararulách.Žilníkovo-impregnačný typ je nepravidelný, šošovkovitý a vystupuje pozdĺž tektonických línií. Vtrúsené typy scheelitového zrudnenia pozostávajú z jemných zrniečok scheelitu, rozptýlených nepravidelne v rôznych horninách, najmä v amfibolitoch. Mineralizácia: kremeň, scheelit, arzenopyrit, chalkopyrit, volframit, tetraedrit. Zlato sa nachádza vo forme plieškov rýdzeho Au, ale aj v rozptýlenej forme v kremeni. Vzácne sa nájde Au obohatené o striebro-elektrum. Genéza- zrudnenie je epigenetické, hydrotermálneho pôvodu, viazané na plutogénnu činnosť apofýz granitoidného magmatizmu.
25. Kremeň, antimonit, ložisko: Hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Dúbrava – Slovenská republika, poznámka: Antimonitový typ žilnej mineralizácie, skriňa č.: 19, por.číslo vzorky: 25.
Najväčším ložiskom antimonitu na území bývalého Československa bolo rozsiahle rudné pole na S strane západnej časti Nízkych Tatier pod vrcholom Chabenec. Vyvinuté je v kryštaliniku ďumbierskej zóny. Ložisko má charakter žilno-žilníkovej stavby so smernou dĺžkou 5 km S-J smeru. Rudné telesá tvoria rudnú zónu v hydrotermálne a dynamometamorfne alterovanom pásme hornín kryštalinika ďumbierskej zóny. Ložisko je členené na rudné revíry Ostredok, Matošovec, Predpekelná, Dechtárka a Ľubelská, ktoré sú oddelené tektonickými poruchami. Mineralizácia vznikla v dvoch etapách:1. scheelitová, 2.sulfidická (periódy-pyrit-arzenopyritová, antimonitová, tetraedritová, baritová). Hlavnou zložkou žíl je kremeň, z rudných minerálov pyrit a antimonit. Antimonit tvorí hniezda a šošovky s masívnou textúrou až metrových rozmerov. Na niektorých miestach vytváral radiálne paprskovité agregáty. Významnou zložkou niektorých žíl je aj zrnitý arzenopyrit, sfalerit, bournonit, tetraedrit a chalkopyrit. Vo vrchných častiach ložiska sú známe minerály oxidačnej zóny – ceruzit, sekundárne minerály antimonitu.