1. Siderit, kremeň, chalkopyrit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rožňava – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 1.
Oblasť Turecká-Rožňava-Rákoš. Rožňavské rudné pole sa vyznačuje pomerne vysokou hustotou hydrotermálnych žilných ložísk s výskytom sideritovej formácie. Horniny masívu Tureckej, kde je sústredená podstatná časť žíl rožňavskej oblasti zastupujú porfyroidy. Sever.svah Tureckej a najspodnejšiu úroveň dosahu žíl tvoria fylitické komplexy a spodný pestrý vulkanický komplex so spodným rudonosným stratiformným horizontom. Južné úpätie svahu pozostáva zo zlepencov, pieskovcov a bridlíc mladšieho paleozoika.Väčšina žíl JV časti masívu Tureckej má SV-JZ smer, kým západne od rudnickej poruchy majú V-Z smer. V žilách rožňavského rudného rajónu prevláda siderit a kremeňovo-sulfidická mineralizácia je prítomná iba na niektorých žilách (Artúr-Terézia, Sadlovský, Štefan, Kliment, Augusta a Siedma žila). Charakteristická je prítomnosť tetraedritu a chalkopyritu v žile Mária, albitu v 6.Bernardi-Rudná a magnetit v žile Mních. Sukcesia minerálov:1.etapa sideritová (siderit, ankerit, kremeň, isté množstvo baritu, miestami na niektorých žilách aj albitová prínosová perióda), 2.etapa kremeňovo-sulfidická (kremeň-pyrit, arzenopyrit, gersdorffit, pyrotit, chalkopyrit, tetraedrit, bournonit, sfalerit sprevádzané menším množstvom sideritu, ankeritu a kalcitu), 3.etapa antimonitová (kremeň, antimonit). Žily tvoria rudné stĺpy, smerom do hĺbky vyznievajú.
2. Magnetit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rakovnica, žila Mních – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 2.
Oblasť Turecká-Rožňava-Rákoš. Rožňavské rudné pole sa vyznačuje pomerne vysokou hustotou hydrotermálnych žilných ložísk s výskytom sideritovej formácie. Horniny masívu Tureckej, kde je sústredená podstatná časť žíl rožňavskej oblasti zastupujú porfyroidy. Sever.svah Tureckej a najspodnejšiu úroveň dosahu žíl tvoria fylitické komplexy a spodný pestrý vulkanický komplex so spodným rudonosným stratiformným horizontom. Južné úpätie svahu pozostáva zo zlepencov, pieskovcov a bridlíc mladšieho paleozoika.Väčšina žíl JV časti masívu Tureckej má SV-JZ smer, kým západne od rudnickej poruchy majú V-Z smer. V žilách rožňavského rudného rajónu prevláda siderit a kremeňovo-sulfidická mineralizácia je prítomná iba na niektorých žilách (Artúr-Terézia, Sadlovský, Štefan, Kliment, Augusta a Siedma žila). Charakteristická je prítomnosť tetraedritu a chalkopyritu v žile Mária, albitu v 6.Bernardi-Rudná a magnetit v žile Mních. Sukcesia minerálov:1.etapa sideritová (siderit, ankerit, kremeň, isté množstvo baritu, miestami na niektorých žilách aj albitová prínosová perióda), 2.etapa kremeňovo-sulfidická (kremeň-pyrit, arzenopyrit, gersdorffit, pyrotit, chalkopyrit, tetraedrit, bournonit, sfalerit sprevádzané menším množstvom sideritu, ankeritu a kalcitu), 3.etapa antimonitová (kremeň, antimonit). Žily tvoria rudné stĺpy, smerom do hĺbky vyznievajú.
3. Siderit, tetraedrit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rožňava, žila Štefan – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 3.
Oblasť Turecká-Rožňava-Rákoš. Rožňavské rudné pole sa vyznačuje pomerne vysokou hustotou hydrotermálnych žilných ložísk s výskytom sideritovej formácie. Horniny masívu Tureckej, kde je sústredená podstatná časť žíl rožňavskej oblasti zastupujú porfyroidy. Sever.svah Tureckej a najspodnejšiu úroveň dosahu žíl tvoria fylitické komplexy a spodný pestrý vulkanický komplex so spodným rudonosným stratiformným horizontom. Južné úpätie svahu pozostáva zo zlepencov, pieskovcov a bridlíc mladšieho paleozoika.Väčšina žíl JV časti masívu Tureckej má SV-JZ smer, kým západne od rudnickej poruchy majú V-Z smer. V žilách rožňavského rudného rajónu prevláda siderit a kremeňovo-sulfidická mineralizácia je prítomná iba na niektorých žilách (Artúr-Terézia, Sadlovský, Štefan, Kliment, Augusta a Siedma žila). Charakteristická je prítomnosť tetraedritu a chalkopyritu v žile Mária, albitu v 6.Bernardi-Rudná a magnetit v žile Mních. Sukcesia minerálov:1.etapa sideritová (siderit, ankerit, kremeň, isté množstvo baritu, miestami na niektorých žilách aj albitová prínosová perióda), 2.etapa kremeňovo-sulfidická (kremeň-pyrit, arzenopyrit, gersdorffit, pyrotit, chalkopyrit, tetraedrit, bournonit, sfalerit sprevádzané menším množstvom sideritu, ankeritu a kalcitu), 3.etapa antimonitová (kremeň, antimonit). Žily tvoria rudné stĺpy, smerom do hĺbky vyznievajú.
4. Siderit, kremeň, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rudná, žila Bernardi – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 4.
Oblasť Turecká-Rožňava-Rákoš. Rožňavské rudné pole sa vyznačuje pomerne vysokou hustotou hydrotermálnych žilných ložísk s výskytom sideritovej formácie. Horniny masívu Tureckej, kde je sústredená podstatná časť žíl rožňavskej oblasti zastupujú porfyroidy. Sever.svah Tureckej a najspodnejšiu úroveň dosahu žíl tvoria fylitické komplexy a spodný pestrý vulkanický komplex so spodným rudonosným stratiformným horizontom. Južné úpätie svahu pozostáva zo zlepencov, pieskovcov a bridlíc mladšieho paleozoika.Väčšina žíl JV časti masívu Tureckej má SV-JZ smer, kým západne od rudnickej poruchy majú V-Z smer. V žilách rožňavského rudného rajónu prevláda siderit a kremeňovo-sulfidická mineralizácia je prítomná iba na niektorých žilách (Artúr-Terézia, Sadlovský, Štefan, Kliment, Augusta a Siedma žila). Charakteristická je prítomnosť tetraedritu a chalkopyritu v žile Mária, albitu v 6.Bernardi-Rudná a magnetit v žile Mních. Sukcesia minerálov:1.etapa sideritová (siderit, ankerit, kremeň, isté množstvo baritu, miestami na niektorých žilách aj albitová prínosová perióda), 2.etapa kremeňovo-sulfidická (kremeň-pyrit, arzenopyrit, gersdorffit, pyrotit, chalkopyrit, tetraedrit, bournonit, sfalerit sprevádzané menším množstvom sideritu, ankeritu a kalcitu), 3.etapa antimonitová (kremeň, antimonit). Žily tvoria rudné stĺpy, smerom do hĺbky vyznievajú.
5. Siderit, kremeň, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rožňava, žila Sadlovský – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 5.
Oblasť Turecká-Rožňava-Rákoš. Rožňavské rudné pole sa vyznačuje pomerne vysokou hustotou hydrotermálnych žilných ložísk s výskytom sideritovej formácie. Horniny masívu Tureckej, kde je sústredená podstatná časť žíl rožňavskej oblasti zastupujú porfyroidy. Sever.svah Tureckej a najspodnejšiu úroveň dosahu žíl tvoria fylitické komplexy a spodný pestrý vulkanický komplex so spodným rudonosným stratiformným horizontom. Južné úpätie svahu pozostáva zo zlepencov, pieskovcov a bridlíc mladšieho paleozoika.Väčšina žíl JV časti masívu Tureckej má SV-JZ smer, kým západne od rudnickej poruchy majú V-Z smer. V žilách rožňavského rudného rajónu prevláda siderit a kremeňovo-sulfidická mineralizácia je prítomná iba na niektorých žilách (Artúr-Terézia, Sadlovský, Štefan, Kliment, Augusta a Siedma žila). Charakteristická je prítomnosť tetraedritu a chalkopyritu v žile Mária, albitu v 6.Bernardi-Rudná a magnetit v žile Mních. Sukcesia minerálov:1.etapa sideritová (siderit, ankerit, kremeň, isté množstvo baritu, miestami na niektorých žilách aj albitová prínosová perióda), 2.etapa kremeňovo-sulfidická (kremeň-pyrit, arzenopyrit, gersdorffit, pyrotit, chalkopyrit, tetraedrit, bournonit, sfalerit sprevádzané menším množstvom sideritu, ankeritu a kalcitu), 3.etapa antimonitová (kremeň, antimonit). Žily tvoria rudné stĺpy, smerom do hĺbky vyznievajú.
6. Limonit, hematit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rudná – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 6.
Oblasť Turecká-Rožňava-Rákoš. Rožňavské rudné pole sa vyznačuje pomerne vysokou hustotou hydrotermálnych žilných ložísk s výskytom sideritovej formácie. Horniny masívu Tureckej, kde je sústredená podstatná časť žíl rožňavskej oblasti zastupujú porfyroidy. Sever.svah Tureckej a najspodnejšiu úroveň dosahu žíl tvoria fylitické komplexy a spodný pestrý vulkanický komplex so spodným rudonosným stratiformným horizontom. Južné úpätie svahu pozostáva zo zlepencov, pieskovcov a bridlíc mladšieho paleozoika.Väčšina žíl JV časti masívu Tureckej má SV-JZ smer, kým západne od rudnickej poruchy majú V-Z smer. V žilách rožňavského rudného rajónu prevláda siderit a kremeňovo-sulfidická mineralizácia je prítomná iba na niektorých žilách (Artúr-Terézia, Sadlovský, Štefan, Kliment, Augusta a Siedma žila). Charakteristická je prítomnosť tetraedritu a chalkopyritu v žile Mária, albitu v 6.Bernardi-Rudná a magnetit v žile Mních. Sukcesia minerálov:1.etapa sideritová (siderit, ankerit, kremeň, isté množstvo baritu, miestami na niektorých žilách aj albitová prínosová perióda), 2.etapa kremeňovo-sulfidická (kremeň-pyrit, arzenopyrit, gersdorffit, pyrotit, chalkopyrit, tetraedrit, bournonit, sfalerit sprevádzané menším množstvom sideritu, ankeritu a kalcitu), 3.etapa antimonitová (kremeň, antimonit). Žily tvoria rudné stĺpy, smerom do hĺbky vyznievajú.
7. Magnetit, siderit, kremeň, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rudná, žila Bernardi – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 7.
Oblasť Turecká-Rožňava-Rákoš. Rožňavské rudné pole sa vyznačuje pomerne vysokou hustotou hydrotermálnych žilných ložísk s výskytom sideritovej formácie. Horniny masívu Tureckej, kde je sústredená podstatná časť žíl rožňavskej oblasti zastupujú porfyroidy. Sever.svah Tureckej a najspodnejšiu úroveň dosahu žíl tvoria fylitické komplexy a spodný pestrý vulkanický komplex so spodným rudonosným stratiformným horizontom. Južné úpätie svahu pozostáva zo zlepencov, pieskovcov a bridlíc mladšieho paleozoika.Väčšina žíl JV časti masívu Tureckej má SV-JZ smer, kým západne od rudnickej poruchy majú V-Z smer. V žilách rožňavského rudného rajónu prevláda siderit a kremeňovo-sulfidická mineralizácia je prítomná iba na niektorých žilách (Artúr-Terézia, Sadlovský, Štefan, Kliment, Augusta a Siedma žila). Charakteristická je prítomnosť tetraedritu a chalkopyritu v žile Mária, albitu v 6.Bernardi-Rudná a magnetit v žile Mních. Sukcesia minerálov:1.etapa sideritová (siderit, ankerit, kremeň, isté množstvo baritu, miestami na niektorých žilách aj albitová prínosová perióda), 2.etapa kremeňovo-sulfidická (kremeň-pyrit, arzenopyrit, gersdorffit, pyrotit, chalkopyrit, tetraedrit, bournonit, sfalerit sprevádzané menším množstvom sideritu, ankeritu a kalcitu), 3.etapa antimonitová (kremeň, antimonit). Žily tvoria rudné stĺpy, smerom do hĺbky vyznievajú.
8. Kremeň, siderit, tetraedrit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rožňava, žila Mária – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 8.
Oblasť Turecká-Rožňava-Rákoš. Rožňavské rudné pole sa vyznačuje pomerne vysokou hustotou hydrotermálnych žilných ložísk s výskytom sideritovej formácie. Horniny masívu Tureckej, kde je sústredená podstatná časť žíl rožňavskej oblasti zastupujú porfyroidy. Sever.svah Tureckej a najspodnejšiu úroveň dosahu žíl tvoria fylitické komplexy a spodný pestrý vulkanický komplex so spodným rudonosným stratiformným horizontom. Južné úpätie svahu pozostáva zo zlepencov, pieskovcov a bridlíc mladšieho paleozoika.Väčšina žíl JV časti masívu Tureckej má SV-JZ smer, kým západne od rudnickej poruchy majú V-Z smer. V žilách rožňavského rudného rajónu prevláda siderit a kremeňovo-sulfidická mineralizácia je prítomná iba na niektorých žilách (Artúr-Terézia, Sadlovský, Štefan, Kliment, Augusta a Siedma žila). Charakteristická je prítomnosť tetraedritu a chalkopyritu v žile Mária, albitu v 6.Bernardi-Rudná a magnetit v žile Mních. Sukcesia minerálov:1.etapa sideritová (siderit, ankerit, kremeň, isté množstvo baritu, miestami na niektorých žilách aj albitová prínosová perióda), 2.etapa kremeňovo-sulfidická (kremeň-pyrit, arzenopyrit, gersdorffit, pyrotit, chalkopyrit, tetraedrit, bournonit, sfalerit sprevádzané menším množstvom sideritu, ankeritu a kalcitu), 3.etapa antimonitová (kremeň, antimonit). Žily tvoria rudné stĺpy, smerom do hĺbky vyznievajú.
9. Malachit, azurit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rožňava, žila Mária – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 9.
Oblasť Turecká-Rožňava-Rákoš. Rožňavské rudné pole sa vyznačuje pomerne vysokou hustotou hydrotermálnych žilných ložísk s výskytom sideritovej formácie. Horniny masívu Tureckej, kde je sústredená podstatná časť žíl rožňavskej oblasti zastupujú porfyroidy. Sever.svah Tureckej a najspodnejšiu úroveň dosahu žíl tvoria fylitické komplexy a spodný pestrý vulkanický komplex so spodným rudonosným stratiformným horizontom. Južné úpätie svahu pozostáva zo zlepencov, pieskovcov a bridlíc mladšieho paleozoika.Väčšina žíl JV časti masívu Tureckej má SV-JZ smer, kým západne od rudnickej poruchy majú V-Z smer. V žilách rožňavského rudného rajónu prevláda siderit a kremeňovo-sulfidická mineralizácia je prítomná iba na niektorých žilách (Artúr-Terézia, Sadlovský, Štefan, Kliment, Augusta a Siedma žila). Charakteristická je prítomnosť tetraedritu a chalkopyritu v žile Mária, albitu v 6.Bernardi-Rudná a magnetit v žile Mních. Sukcesia minerálov:1.etapa sideritová (siderit, ankerit, kremeň, isté množstvo baritu, miestami na niektorých žilách aj albitová prínosová perióda), 2.etapa kremeňovo-sulfidická (kremeň-pyrit, arzenopyrit, gersdorffit, pyrotit, chalkopyrit, tetraedrit, bournonit, sfalerit sprevádzané menším množstvom sideritu, ankeritu a kalcitu), 3.etapa antimonitová (kremeň, antimonit). Žily tvoria rudné stĺpy, smerom do hĺbky vyznievajú.
10. Tetraedrit, siderit, kremeň, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rožňava, žila Mária – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 10.
Oblasť Turecká-Rožňava-Rákoš. Rožňavské rudné pole sa vyznačuje pomerne vysokou hustotou hydrotermálnych žilných ložísk s výskytom sideritovej formácie. Horniny masívu Tureckej, kde je sústredená podstatná časť žíl rožňavskej oblasti zastupujú porfyroidy. Sever.svah Tureckej a najspodnejšiu úroveň dosahu žíl tvoria fylitické komplexy a spodný pestrý vulkanický komplex so spodným rudonosným stratiformným horizontom. Južné úpätie svahu pozostáva zo zlepencov, pieskovcov a bridlíc mladšieho paleozoika.Väčšina žíl JV časti masívu Tureckej má SV-JZ smer, kým západne od rudnickej poruchy majú V-Z smer. V žilách rožňavského rudného rajónu prevláda siderit a kremeňovo-sulfidická mineralizácia je prítomná iba na niektorých žilách (Artúr-Terézia, Sadlovský, Štefan, Kliment, Augusta a Siedma žila). Charakteristická je prítomnosť tetraedritu a chalkopyritu v žile Mária, albitu v 6.Bernardi-Rudná a magnetit v žile Mních. Sukcesia minerálov:1.etapa sideritová (siderit, ankerit, kremeň, isté množstvo baritu, miestami na niektorých žilách aj albitová prínosová perióda), 2.etapa kremeňovo-sulfidická (kremeň-pyrit, arzenopyrit, gersdorffit, pyrotit, chalkopyrit, tetraedrit, bournonit, sfalerit sprevádzané menším množstvom sideritu, ankeritu a kalcitu), 3.etapa antimonitová (kremeň, antimonit). Žily tvoria rudné stĺpy, smerom do hĺbky vyznievajú.
11. Tetraedrit, siderit, pyrit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rožňava, žila Mária – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 11.
Oblasť Turecká-Rožňava-Rákoš. Rožňavské rudné pole sa vyznačuje pomerne vysokou hustotou hydrotermálnych žilných ložísk s výskytom sideritovej formácie. Horniny masívu Tureckej, kde je sústredená podstatná časť žíl rožňavskej oblasti zastupujú porfyroidy. Sever.svah Tureckej a najspodnejšiu úroveň dosahu žíl tvoria fylitické komplexy a spodný pestrý vulkanický komplex so spodným rudonosným stratiformným horizontom. Južné úpätie svahu pozostáva zo zlepencov, pieskovcov a bridlíc mladšieho paleozoika.Väčšina žíl JV časti masívu Tureckej má SV-JZ smer, kým západne od rudnickej poruchy majú V-Z smer. V žilách rožňavského rudného rajónu prevláda siderit a kremeňovo-sulfidická mineralizácia je prítomná iba na niektorých žilách (Artúr-Terézia, Sadlovský, Štefan, Kliment, Augusta a Siedma žila). Charakteristická je prítomnosť tetraedritu a chalkopyritu v žile Mária, albitu v 6.Bernardi-Rudná a magnetit v žile Mních. Sukcesia minerálov:1.etapa sideritová (siderit, ankerit, kremeň, isté množstvo baritu, miestami na niektorých žilách aj albitová prínosová perióda), 2.etapa kremeňovo-sulfidická (kremeň-pyrit, arzenopyrit, gersdorffit, pyrotit, chalkopyrit, tetraedrit, bournonit, sfalerit sprevádzané menším množstvom sideritu, ankeritu a kalcitu), 3.etapa antimonitová (kremeň, antimonit). Žily tvoria rudné stĺpy, smerom do hĺbky vyznievajú.
12. Pyrit, kremeň, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rožňava, žila Mária – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 12.
Oblasť Turecká-Rožňava-Rákoš. Rožňavské rudné pole sa vyznačuje pomerne vysokou hustotou hydrotermálnych žilných ložísk s výskytom sideritovej formácie. Horniny masívu Tureckej, kde je sústredená podstatná časť žíl rožňavskej oblasti zastupujú porfyroidy. Sever.svah Tureckej a najspodnejšiu úroveň dosahu žíl tvoria fylitické komplexy a spodný pestrý vulkanický komplex so spodným rudonosným stratiformným horizontom. Južné úpätie svahu pozostáva zo zlepencov, pieskovcov a bridlíc mladšieho paleozoika.Väčšina žíl JV časti masívu Tureckej má SV-JZ smer, kým západne od rudnickej poruchy majú V-Z smer. V žilách rožňavského rudného rajónu prevláda siderit a kremeňovo-sulfidická mineralizácia je prítomná iba na niektorých žilách (Artúr-Terézia, Sadlovský, Štefan, Kliment, Augusta a Siedma žila). Charakteristická je prítomnosť tetraedritu a chalkopyritu v žile Mária, albitu v 6.Bernardi-Rudná a magnetit v žile Mních. Sukcesia minerálov:1.etapa sideritová (siderit, ankerit, kremeň, isté množstvo baritu, miestami na niektorých žilách aj albitová prínosová perióda), 2.etapa kremeňovo-sulfidická (kremeň-pyrit, arzenopyrit, gersdorffit, pyrotit, chalkopyrit, tetraedrit, bournonit, sfalerit sprevádzané menším množstvom sideritu, ankeritu a kalcitu), 3.etapa antimonitová (kremeň, antimonit). Žily tvoria rudné stĺpy, smerom do hĺbky vyznievajú.
13. Pyrit, kremeň, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rožňava, žila Mária – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 13.
Oblasť Turecká-Rožňava-Rákoš. Rožňavské rudné pole sa vyznačuje pomerne vysokou hustotou hydrotermálnych žilných ložísk s výskytom sideritovej formácie. Horniny masívu Tureckej, kde je sústredená podstatná časť žíl rožňavskej oblasti zastupujú porfyroidy. Sever.svah Tureckej a najspodnejšiu úroveň dosahu žíl tvoria fylitické komplexy a spodný pestrý vulkanický komplex so spodným rudonosným stratiformným horizontom. Južné úpätie svahu pozostáva zo zlepencov, pieskovcov a bridlíc mladšieho paleozoika.Väčšina žíl JV časti masívu Tureckej má SV-JZ smer, kým západne od rudnickej poruchy majú V-Z smer. V žilách rožňavského rudného rajónu prevláda siderit a kremeňovo-sulfidická mineralizácia je prítomná iba na niektorých žilách (Artúr-Terézia, Sadlovský, Štefan, Kliment, Augusta a Siedma žila). Charakteristická je prítomnosť tetraedritu a chalkopyritu v žile Mária, albitu v 6.Bernardi-Rudná a magnetit v žile Mních. Sukcesia minerálov:1.etapa sideritová (siderit, ankerit, kremeň, isté množstvo baritu, miestami na niektorých žilách aj albitová prínosová perióda), 2.etapa kremeňovo-sulfidická (kremeň-pyrit, arzenopyrit, gersdorffit, pyrotit, chalkopyrit, tetraedrit, bournonit, sfalerit sprevádzané menším množstvom sideritu, ankeritu a kalcitu), 3.etapa antimonitová (kremeň, antimonit). Žily tvoria rudné stĺpy, smerom do hĺbky vyznievajú.
14. Limonit, tetraedrit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rožňava, žila Mária – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 14.
Oblasť Turecká-Rožňava-Rákoš. Rožňavské rudné pole sa vyznačuje pomerne vysokou hustotou hydrotermálnych žilných ložísk s výskytom sideritovej formácie. Horniny masívu Tureckej, kde je sústredená podstatná časť žíl rožňavskej oblasti zastupujú porfyroidy. Sever.svah Tureckej a najspodnejšiu úroveň dosahu žíl tvoria fylitické komplexy a spodný pestrý vulkanický komplex so spodným rudonosným stratiformným horizontom. Južné úpätie svahu pozostáva zo zlepencov, pieskovcov a bridlíc mladšieho paleozoika.Väčšina žíl JV časti masívu Tureckej má SV-JZ smer, kým západne od rudnickej poruchy majú V-Z smer. V žilách rožňavského rudného rajónu prevláda siderit a kremeňovo-sulfidická mineralizácia je prítomná iba na niektorých žilách (Artúr-Terézia, Sadlovský, Štefan, Kliment, Augusta a Siedma žila). Charakteristická je prítomnosť tetraedritu a chalkopyritu v žile Mária, albitu v 6.Bernardi-Rudná a magnetit v žile Mních. Sukcesia minerálov:1.etapa sideritová (siderit, ankerit, kremeň, isté množstvo baritu, miestami na niektorých žilách aj albitová prínosová perióda), 2.etapa kremeňovo-sulfidická (kremeň-pyrit, arzenopyrit, gersdorffit, pyrotit, chalkopyrit, tetraedrit, bournonit, sfalerit sprevádzané menším množstvom sideritu, ankeritu a kalcitu), 3.etapa antimonitová (kremeň, antimonit). Žily tvoria rudné stĺpy, smerom do hĺbky vyznievajú.
15. Siderit, kremeň, albit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rudná, žila Bernardi – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 15.
Oblasť Turecká-Rožňava-Rákoš. Rožňavské rudné pole sa vyznačuje pomerne vysokou hustotou hydrotermálnych žilných ložísk s výskytom sideritovej formácie. Horniny masívu Tureckej, kde je sústredená podstatná časť žíl rožňavskej oblasti zastupujú porfyroidy. Sever.svah Tureckej a najspodnejšiu úroveň dosahu žíl tvoria fylitické komplexy a spodný pestrý vulkanický komplex so spodným rudonosným stratiformným horizontom. Južné úpätie svahu pozostáva zo zlepencov, pieskovcov a bridlíc mladšieho paleozoika.Väčšina žíl JV časti masívu Tureckej má SV-JZ smer, kým západne od rudnickej poruchy majú V-Z smer. V žilách rožňavského rudného rajónu prevláda siderit a kremeňovo-sulfidická mineralizácia je prítomná iba na niektorých žilách (Artúr-Terézia, Sadlovský, Štefan, Kliment, Augusta a Siedma žila). Charakteristická je prítomnosť tetraedritu a chalkopyritu v žile Mária, albitu v 6.Bernardi-Rudná a magnetit v žile Mních. Sukcesia minerálov:1.etapa sideritová (siderit, ankerit, kremeň, isté množstvo baritu, miestami na niektorých žilách aj albitová prínosová perióda), 2.etapa kremeňovo-sulfidická (kremeň-pyrit, arzenopyrit, gersdorffit, pyrotit, chalkopyrit, tetraedrit, bournonit, sfalerit sprevádzané menším množstvom sideritu, ankeritu a kalcitu), 3.etapa antimonitová (kremeň, antimonit). Žily tvoria rudné stĺpy, smerom do hĺbky vyznievajú.
16. Kremeň, siderit, tetraedrit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rožňava, žila Mária – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 16.
Oblasť Turecká-Rožňava-Rákoš. Rožňavské rudné pole sa vyznačuje pomerne vysokou hustotou hydrotermálnych žilných ložísk s výskytom sideritovej formácie. Horniny masívu Tureckej, kde je sústredená podstatná časť žíl rožňavskej oblasti zastupujú porfyroidy. Sever.svah Tureckej a najspodnejšiu úroveň dosahu žíl tvoria fylitické komplexy a spodný pestrý vulkanický komplex so spodným rudonosným stratiformným horizontom. Južné úpätie svahu pozostáva zo zlepencov, pieskovcov a bridlíc mladšieho paleozoika.Väčšina žíl JV časti masívu Tureckej má SV-JZ smer, kým západne od rudnickej poruchy majú V-Z smer. V žilách rožňavského rudného rajónu prevláda siderit a kremeňovo-sulfidická mineralizácia je prítomná iba na niektorých žilách (Artúr-Terézia, Sadlovský, Štefan, Kliment, Augusta a Siedma žila). Charakteristická je prítomnosť tetraedritu a chalkopyritu v žile Mária, albitu v 6.Bernardi-Rudná a magnetit v žile Mních. Sukcesia minerálov:1.etapa sideritová (siderit, ankerit, kremeň, isté množstvo baritu, miestami na niektorých žilách aj albitová prínosová perióda), 2.etapa kremeňovo-sulfidická (kremeň-pyrit, arzenopyrit, gersdorffit, pyrotit, chalkopyrit, tetraedrit, bournonit, sfalerit sprevádzané menším množstvom sideritu, ankeritu a kalcitu), 3.etapa antimonitová (kremeň, antimonit). Žily tvoria rudné stĺpy, smerom do hĺbky vyznievajú.
17. Siderit, tetraedrit, chalkopyrit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rožňava, Rákoš – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 17.
Oblasť Turecká-Rožňava-Rákoš. Rožňavské rudné pole sa vyznačuje pomerne vysokou hustotou hydrotermálnych žilných ložísk s výskytom sideritovej formácie. Horniny masívu Tureckej, kde je sústredená podstatná časť žíl rožňavskej oblasti zastupujú porfyroidy. Sever.svah Tureckej a najspodnejšiu úroveň dosahu žíl tvoria fylitické komplexy a spodný pestrý vulkanický komplex so spodným rudonosným stratiformným horizontom. Južné úpätie svahu pozostáva zo zlepencov, pieskovcov a bridlíc mladšieho paleozoika.Väčšina žíl JV časti masívu Tureckej má SV-JZ smer, kým západne od rudnickej poruchy majú V-Z smer. V žilách rožňavského rudného rajónu prevláda siderit a kremeňovo-sulfidická mineralizácia je prítomná iba na niektorých žilách (Artúr-Terézia, Sadlovský, Štefan, Kliment, Augusta a Siedma žila). Charakteristická je prítomnosť tetraedritu a chalkopyritu v žile Mária, albitu v 6.Bernardi-Rudná a magnetit v žile Mních. Sukcesia minerálov:1.etapa sideritová (siderit, ankerit, kremeň, isté množstvo baritu, miestami na niektorých žilách aj albitová prínosová perióda), 2.etapa kremeňovo-sulfidická (kremeň-pyrit, arzenopyrit, gersdorffit, pyrotit, chalkopyrit, tetraedrit, bournonit, sfalerit sprevádzané menším množstvom sideritu, ankeritu a kalcitu), 3.etapa antimonitová (kremeň, antimonit). Žily tvoria rudné stĺpy, smerom do hĺbky vyznievajú.
18. Siderit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rožňava, žila Štefan – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 18.
Oblasť Turecká-Rožňava-Rákoš. Rožňavské rudné pole sa vyznačuje pomerne vysokou hustotou hydrotermálnych žilných ložísk s výskytom sideritovej formácie. Horniny masívu Tureckej, kde je sústredená podstatná časť žíl rožňavskej oblasti zastupujú porfyroidy. Sever.svah Tureckej a najspodnejšiu úroveň dosahu žíl tvoria fylitické komplexy a spodný pestrý vulkanický komplex so spodným rudonosným stratiformným horizontom. Južné úpätie svahu pozostáva zo zlepencov, pieskovcov a bridlíc mladšieho paleozoika.Väčšina žíl JV časti masívu Tureckej má SV-JZ smer, kým západne od rudnickej poruchy majú V-Z smer. V žilách rožňavského rudného rajónu prevláda siderit a kremeňovo-sulfidická mineralizácia je prítomná iba na niektorých žilách (Artúr-Terézia, Sadlovský, Štefan, Kliment, Augusta a Siedma žila). Charakteristická je prítomnosť tetraedritu a chalkopyritu v žile Mária, albitu v 6.Bernardi-Rudná a magnetit v žile Mních. Sukcesia minerálov:1.etapa sideritová (siderit, ankerit, kremeň, isté množstvo baritu, miestami na niektorých žilách aj albitová prínosová perióda), 2.etapa kremeňovo-sulfidická (kremeň-pyrit, arzenopyrit, gersdorffit, pyrotit, chalkopyrit, tetraedrit, bournonit, sfalerit sprevádzané menším množstvom sideritu, ankeritu a kalcitu), 3.etapa antimonitová (kremeň, antimonit). Žily tvoria rudné stĺpy, smerom do hĺbky vyznievajú.
19. Tetraedrit, chalkopyrit, kremeň, malachit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rožňava, Rákoš – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 19.
Oblasť Turecká-Rožňava-Rákoš. Rožňavské rudné pole sa vyznačuje pomerne vysokou hustotou hydrotermálnych žilných ložísk s výskytom sideritovej formácie. Horniny masívu Tureckej, kde je sústredená podstatná časť žíl rožňavskej oblasti zastupujú porfyroidy. Sever.svah Tureckej a najspodnejšiu úroveň dosahu žíl tvoria fylitické komplexy a spodný pestrý vulkanický komplex so spodným rudonosným stratiformným horizontom. Južné úpätie svahu pozostáva zo zlepencov, pieskovcov a bridlíc mladšieho paleozoika.Väčšina žíl JV časti masívu Tureckej má SV-JZ smer, kým západne od rudnickej poruchy majú V-Z smer. V žilách rožňavského rudného rajónu prevláda siderit a kremeňovo-sulfidická mineralizácia je prítomná iba na niektorých žilách (Artúr-Terézia, Sadlovský, Štefan, Kliment, Augusta a Siedma žila). Charakteristická je prítomnosť tetraedritu a chalkopyritu v žile Mária, albitu v 6.Bernardi-Rudná a magnetit v žile Mních. Sukcesia minerálov:1.etapa sideritová (siderit, ankerit, kremeň, isté množstvo baritu, miestami na niektorých žilách aj albitová prínosová perióda), 2.etapa kremeňovo-sulfidická (kremeň-pyrit, arzenopyrit, gersdorffit, pyrotit, chalkopyrit, tetraedrit, bournonit, sfalerit sprevádzané menším množstvom sideritu, ankeritu a kalcitu), 3.etapa antimonitová (kremeň, antimonit). Žily tvoria rudné stĺpy, smerom do hĺbky vyznievajú.
20. Siderit, kremeň, pyrit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rožňava – Nadabulá – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 20.
Oblasť Turecká-Rožňava-Rákoš. Rožňavské rudné pole sa vyznačuje pomerne vysokou hustotou hydrotermálnych žilných ložísk s výskytom sideritovej formácie. Horniny masívu Tureckej, kde je sústredená podstatná časť žíl rožňavskej oblasti zastupujú porfyroidy. Sever.svah Tureckej a najspodnejšiu úroveň dosahu žíl tvoria fylitické komplexy a spodný pestrý vulkanický komplex so spodným rudonosným stratiformným horizontom. Južné úpätie svahu pozostáva zo zlepencov, pieskovcov a bridlíc mladšieho paleozoika.Väčšina žíl JV časti masívu Tureckej má SV-JZ smer, kým západne od rudnickej poruchy majú V-Z smer. V žilách rožňavského rudného rajónu prevláda siderit a kremeňovo-sulfidická mineralizácia je prítomná iba na niektorých žilách (Artúr-Terézia, Sadlovský, Štefan, Kliment, Augusta a Siedma žila). Charakteristická je prítomnosť tetraedritu a chalkopyritu v žile Mária, albitu v 6.Bernardi-Rudná a magnetit v žile Mních. Sukcesia minerálov:1.etapa sideritová (siderit, ankerit, kremeň, isté množstvo baritu, miestami na niektorých žilách aj albitová prínosová perióda), 2.etapa kremeňovo-sulfidická (kremeň-pyrit, arzenopyrit, gersdorffit, pyrotit, chalkopyrit, tetraedrit, bournonit, sfalerit sprevádzané menším množstvom sideritu, ankeritu a kalcitu), 3.etapa antimonitová (kremeň, antimonit). Žily tvoria rudné stĺpy, smerom do hĺbky vyznievajú.
21. Limonit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rožňava – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 21.
Oblasť Turecká-Rožňava-Rákoš. Rožňavské rudné pole sa vyznačuje pomerne vysokou hustotou hydrotermálnych žilných ložísk s výskytom sideritovej formácie. Horniny masívu Tureckej, kde je sústredená podstatná časť žíl rožňavskej oblasti zastupujú porfyroidy. Sever.svah Tureckej a najspodnejšiu úroveň dosahu žíl tvoria fylitické komplexy a spodný pestrý vulkanický komplex so spodným rudonosným stratiformným horizontom. Južné úpätie svahu pozostáva zo zlepencov, pieskovcov a bridlíc mladšieho paleozoika.Väčšina žíl JV časti masívu Tureckej má SV-JZ smer, kým západne od rudnickej poruchy majú V-Z smer. V žilách rožňavského rudného rajónu prevláda siderit a kremeňovo-sulfidická mineralizácia je prítomná iba na niektorých žilách (Artúr-Terézia, Sadlovský, Štefan, Kliment, Augusta a Siedma žila). Charakteristická je prítomnosť tetraedritu a chalkopyritu v žile Mária, albitu v 6.Bernardi-Rudná a magnetit v žile Mních. Sukcesia minerálov:1.etapa sideritová (siderit, ankerit, kremeň, isté množstvo baritu, miestami na niektorých žilách aj albitová prínosová perióda), 2.etapa kremeňovo-sulfidická (kremeň-pyrit, arzenopyrit, gersdorffit, pyrotit, chalkopyrit, tetraedrit, bournonit, sfalerit sprevádzané menším množstvom sideritu, ankeritu a kalcitu), 3.etapa antimonitová (kremeň, antimonit). Žily tvoria rudné stĺpy, smerom do hĺbky vyznievajú.
22. Siderit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rožňava, žila Štefan – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 22.
Oblasť Turecká-Rožňava-Rákoš. Rožňavské rudné pole sa vyznačuje pomerne vysokou hustotou hydrotermálnych žilných ložísk s výskytom sideritovej formácie. Horniny masívu Tureckej, kde je sústredená podstatná časť žíl rožňavskej oblasti zastupujú porfyroidy. Sever.svah Tureckej a najspodnejšiu úroveň dosahu žíl tvoria fylitické komplexy a spodný pestrý vulkanický komplex so spodným rudonosným stratiformným horizontom. Južné úpätie svahu pozostáva zo zlepencov, pieskovcov a bridlíc mladšieho paleozoika.Väčšina žíl JV časti masívu Tureckej má SV-JZ smer, kým západne od rudnickej poruchy majú V-Z smer. V žilách rožňavského rudného rajónu prevláda siderit a kremeňovo-sulfidická mineralizácia je prítomná iba na niektorých žilách (Artúr-Terézia, Sadlovský, Štefan, Kliment, Augusta a Siedma žila). Charakteristická je prítomnosť tetraedritu a chalkopyritu v žile Mária, albitu v 6.Bernardi-Rudná a magnetit v žile Mních. Sukcesia minerálov:1.etapa sideritová (siderit, ankerit, kremeň, isté množstvo baritu, miestami na niektorých žilách aj albitová prínosová perióda), 2.etapa kremeňovo-sulfidická (kremeň-pyrit, arzenopyrit, gersdorffit, pyrotit, chalkopyrit, tetraedrit, bournonit, sfalerit sprevádzané menším množstvom sideritu, ankeritu a kalcitu), 3.etapa antimonitová (kremeň, antimonit). Žily tvoria rudné stĺpy, smerom do hĺbky vyznievajú.
23. Siderit, chalkopyrit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rožňava, žila Strieborná – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 23.
Žilná štruktúra bola objavená nafáraním v prekope začiatkom roku 1981 na úrovni 13.obz. bane Mária pri vyhľadávacom prieskume. Pre vysoký obsah Ag v rude bola pomenovaná – Strieborná. Minerálna paragenéza Striebornej žily sa mierne odlišuje od žily Mária, je však v celkovej zhode s paragenézou a sukcesiou mineralizácie rožňavského rud.rajónu.Okrem primárnych minerálov sa nachádza annabergit, covellit,goethit, kaolinit, sadrovec a rýdza Cu. Ag sa viaže na kryštálovú mriežku tetraedritu.
24. Siderit, tetraedrit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rožňava, žila Strieborná – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 24.
Žilná štruktúra bola objavená nafáraním v prekope začiatkom roku 1981 na úrovni 13.obz. bane Mária pri vyhľadávacom prieskume. Pre vysoký obsah Ag v rude bola pomenovaná – Strieborná. Minerálna paragenéza Striebornej žily sa mierne odlišuje od žily Mária, je však v celkovej zhode s paragenézou a sukcesiou mineralizácie rožňavského rud.rajónu.Okrem primárnych minerálov sa nachádza annabergit, covellit,goethit, kaolinit, sadrovec a rýdza Cu. Ag sa viaže na kryštálovú mriežku tetraedritu.
25. Limonit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rožňava, Rákoš, žila Ľudmila – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 25.
Oblasť Turecká-Rožňava-Rákoš. Rožňavské rudné pole sa vyznačuje pomerne vysokou hustotou hydrotermálnych žilných ložísk s výskytom sideritovej formácie. Horniny masívu Tureckej, kde je sústredená podstatná časť žíl rožňavskej oblasti zastupujú porfyroidy. Sever.svah Tureckej a najspodnejšiu úroveň dosahu žíl tvoria fylitické komplexy a spodný pestrý vulkanický komplex so spodným rudonosným stratiformným horizontom. Južné úpätie svahu pozostáva zo zlepencov, pieskovcov a bridlíc mladšieho paleozoika.Väčšina žíl JV časti masívu Tureckej má SV-JZ smer, kým západne od rudnickej poruchy majú V-Z smer. V žilách rožňavského rudného rajónu prevláda siderit a kremeňovo-sulfidická mineralizácia je prítomná iba na niektorých žilách (Artúr-Terézia, Sadlovský, Štefan, Kliment, Augusta a Siedma žila). Charakteristická je prítomnosť tetraedritu a chalkopyritu v žile Mária, albitu v 6.Bernardi-Rudná a magnetit v žile Mních. Sukcesia minerálov:1.etapa sideritová (siderit, ankerit, kremeň, isté množstvo baritu, miestami na niektorých žilách aj albitová prínosová perióda), 2.etapa kremeňovo-sulfidická (kremeň-pyrit, arzenopyrit, gersdorffit, pyrotit, chalkopyrit, tetraedrit, bournonit, sfalerit sprevádzané menším množstvom sideritu, ankeritu a kalcitu), 3.etapa antimonitová (kremeň, antimonit). Žily tvoria rudné stĺpy, smerom do hĺbky vyznievajú.
26. Siderit, tetraedrit, kremeň, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rožňava, žila Strieborná – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 26.
Žilná štruktúra bola objavená nafáraním v prekope začiatkom roku 1981 na úrovni 13.obz. bane Mária pri vyhľadávacom prieskume. Pre vysoký obsah Ag v rude bola pomenovaná – Strieborná. Minerálna paragenéza Striebornej žily sa mierne odlišuje od žily Mária, je však v celkovej zhode s paragenézou a sukcesiou mineralizácie rožňavského rud.rajónu.Okrem primárnych minerálov sa nachádza annabergit, covellit,goethit, kaolinit, sadrovec a rýdza Cu. Ag sa viaže na kryštálovú mriežku tetraedritu.
27. Tetraedrit, siderit, kremeň, chalkopyrit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rožňava, žila Strieborná – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 27.
Žilná štruktúra bola objavená nafáraním v prekope začiatkom roku 1981 na úrovni 13.obz. bane Mária pri vyhľadávacom prieskume. Pre vysoký obsah Ag v rude bola pomenovaná – Strieborná. Minerálna paragenéza Striebornej žily sa mierne odlišuje od žily Mária, je však v celkovej zhode s paragenézou a sukcesiou mineralizácie rožňavského rud.rajónu.Okrem primárnych minerálov sa nachádza annabergit, covellit,goethit, kaolinit, sadrovec a rýdza Cu. Ag sa viaže na kryštálovú mriežku tetraedritu.
28. Chalkopyrit, pyrit, kremeň, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rožňava, Rákoš, žila Ľudmila – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 28.
Oblasť Turecká-Rožňava-Rákoš. Rožňavské rudné pole sa vyznačuje pomerne vysokou hustotou hydrotermálnych žilných ložísk s výskytom sideritovej formácie. Horniny masívu Tureckej, kde je sústredená podstatná časť žíl rožňavskej oblasti zastupujú porfyroidy. Sever.svah Tureckej a najspodnejšiu úroveň dosahu žíl tvoria fylitické komplexy a spodný pestrý vulkanický komplex so spodným rudonosným stratiformným horizontom. Južné úpätie svahu pozostáva zo zlepencov, pieskovcov a bridlíc mladšieho paleozoika.Väčšina žíl JV časti masívu Tureckej má SV-JZ smer, kým západne od rudnickej poruchy majú V-Z smer. V žilách rožňavského rudného rajónu prevláda siderit a kremeňovo-sulfidická mineralizácia je prítomná iba na niektorých žilách (Artúr-Terézia, Sadlovský, Štefan, Kliment, Augusta a Siedma žila). Charakteristická je prítomnosť tetraedritu a chalkopyritu v žile Mária, albitu v 6.Bernardi-Rudná a magnetit v žile Mních. Sukcesia minerálov:1.etapa sideritová (siderit, ankerit, kremeň, isté množstvo baritu, miestami na niektorých žilách aj albitová prínosová perióda), 2.etapa kremeňovo-sulfidická (kremeň-pyrit, arzenopyrit, gersdorffit, pyrotit, chalkopyrit, tetraedrit, bournonit, sfalerit sprevádzané menším množstvom sideritu, ankeritu a kalcitu), 3.etapa antimonitová (kremeň, antimonit). Žily tvoria rudné stĺpy, smerom do hĺbky vyznievajú.
29. Siderit, tetraedrit, kremeň, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rožňava, žila Strieborná – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 29.
Žilná štruktúra bola objavená nafáraním v prekope začiatkom roku 1981 na úrovni 13.obz. bane Mária pri vyhľadávacom prieskume. Pre vysoký obsah Ag v rude bola pomenovaná – Strieborná. Minerálna paragenéza Striebornej žily sa mierne odlišuje od žily Mária, je však v celkovej zhode s paragenézou a sukcesiou mineralizácie rožňavského rud.rajónu.Okrem primárnych minerálov sa nachádza annabergit, covellit,goethit, kaolinit, sadrovec a rýdza Cu. Ag sa viaže na kryštálovú mriežku tetraedritu.
30. Siderit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rožňava, žila Sadlovský – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 30.
Oblasť Turecká-Rožňava-Rákoš. Rožňavské rudné pole sa vyznačuje pomerne vysokou hustotou hydrotermálnych žilných ložísk s výskytom sideritovej formácie. Horniny masívu Tureckej, kde je sústredená podstatná časť žíl rožňavskej oblasti zastupujú porfyroidy. Sever.svah Tureckej a najspodnejšiu úroveň dosahu žíl tvoria fylitické komplexy a spodný pestrý vulkanický komplex so spodným rudonosným stratiformným horizontom. Južné úpätie svahu pozostáva zo zlepencov, pieskovcov a bridlíc mladšieho paleozoika.Väčšina žíl JV časti masívu Tureckej má SV-JZ smer, kým západne od rudnickej poruchy majú V-Z smer. V žilách rožňavského rudného rajónu prevláda siderit a kremeňovo-sulfidická mineralizácia je prítomná iba na niektorých žilách (Artúr-Terézia, Sadlovský, Štefan, Kliment, Augusta a Siedma žila). Charakteristická je prítomnosť tetraedritu a chalkopyritu v žile Mária, albitu v 6.Bernardi-Rudná a magnetit v žile Mních. Sukcesia minerálov:1.etapa sideritová (siderit, ankerit, kremeň, isté množstvo baritu, miestami na niektorých žilách aj albitová prínosová perióda), 2.etapa kremeňovo-sulfidická (kremeň-pyrit, arzenopyrit, gersdorffit, pyrotit, chalkopyrit, tetraedrit, bournonit, sfalerit sprevádzané menším množstvom sideritu, ankeritu a kalcitu), 3.etapa antimonitová (kremeň, antimonit). Žily tvoria rudné stĺpy, smerom do hĺbky vyznievajú.
31. Siderit, chalkopyrit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rakovnica, žila František – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 31.
Oblasť Turecká-Rožňava-Rákoš. Rožňavské rudné pole sa vyznačuje pomerne vysokou hustotou hydrotermálnych žilných ložísk s výskytom sideritovej formácie. Horniny masívu Tureckej, kde je sústredená podstatná časť žíl rožňavskej oblasti zastupujú porfyroidy. Sever.svah Tureckej a najspodnejšiu úroveň dosahu žíl tvoria fylitické komplexy a spodný pestrý vulkanický komplex so spodným rudonosným stratiformným horizontom. Južné úpätie svahu pozostáva zo zlepencov, pieskovcov a bridlíc mladšieho paleozoika.Väčšina žíl JV časti masívu Tureckej má SV-JZ smer, kým západne od rudnickej poruchy majú V-Z smer. V žilách rožňavského rudného rajónu prevláda siderit a kremeňovo-sulfidická mineralizácia je prítomná iba na niektorých žilách (Artúr-Terézia, Sadlovský, Štefan, Kliment, Augusta a Siedma žila). Charakteristická je prítomnosť tetraedritu a chalkopyritu v žile Mária, albitu v 6.Bernardi-Rudná a magnetit v žile Mních. Sukcesia minerálov:1.etapa sideritová (siderit, ankerit, kremeň, isté množstvo baritu, miestami na niektorých žilách aj albitová prínosová perióda), 2.etapa kremeňovo-sulfidická (kremeň-pyrit, arzenopyrit, gersdorffit, pyrotit, chalkopyrit, tetraedrit, bournonit, sfalerit sprevádzané menším množstvom sideritu, ankeritu a kalcitu), 3.etapa antimonitová (kremeň, antimonit). Žily tvoria rudné stĺpy, smerom do hĺbky vyznievajú.
32. Limonit, tetraedrit, kremeň, pyrit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rožňava, žila Mária – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 16, por.číslo vzorky: 32.
Oblasť Turecká-Rožňava-Rákoš. Rožňavské rudné pole sa vyznačuje pomerne vysokou hustotou hydrotermálnych žilných ložísk s výskytom sideritovej formácie. Horniny masívu Tureckej, kde je sústredená podstatná časť žíl rožňavskej oblasti zastupujú porfyroidy. Sever.svah Tureckej a najspodnejšiu úroveň dosahu žíl tvoria fylitické komplexy a spodný pestrý vulkanický komplex so spodným rudonosným stratiformným horizontom. Južné úpätie svahu pozostáva zo zlepencov, pieskovcov a bridlíc mladšieho paleozoika.Väčšina žíl JV časti masívu Tureckej má SV-JZ smer, kým západne od rudnickej poruchy majú V-Z smer. V žilách rožňavského rudného rajónu prevláda siderit a kremeňovo-sulfidická mineralizácia je prítomná iba na niektorých žilách (Artúr-Terézia, Sadlovský, Štefan, Kliment, Augusta a Siedma žila). Charakteristická je prítomnosť tetraedritu a chalkopyritu v žile Mária, albitu v 6.Bernardi-Rudná a magnetit v žile Mních. Sukcesia minerálov:1.etapa sideritová (siderit, ankerit, kremeň, isté množstvo baritu, miestami na niektorých žilách aj albitová prínosová perióda), 2.etapa kremeňovo-sulfidická (kremeň-pyrit, arzenopyrit, gersdorffit, pyrotit, chalkopyrit, tetraedrit, bournonit, sfalerit sprevádzané menším množstvom sideritu, ankeritu a kalcitu), 3.etapa antimonitová (kremeň, antimonit). Žily tvoria rudné stĺpy, smerom do hĺbky vyznievajú.