Skriňa č. 1

1. Magnetit, ložisko: Skarnové ložiská, lokalita: Mědenec – Česká republika, poznámka: Fe rudy ČR, skriňa č.: 1, por.číslo vzorky: 1.

So vznikom mestečka Mědenec a s históriou ťažby je spojený Mědený vrch, ktorý predstavuje vyvrásnenú najspodnejšiu polohu skarnu v migmatitizovaných svoroch mědeneckého súvrstvia. Skarn obsahoval polymetalicko-magnetitové rudy.V prvých obdobiach sa ťažila hlavne Ag ruda, od roku 1540 sa spracovávali Cu rudy a pyrit, v 18.-19. stor. sa ťažil magnetit. Skarnová ruda z východu na Mědenom vrchu obsahovala magnetit, chalkopyrit, arzenopyrit, sfalerit, skutterudit, andradit, amfibol, pyrit, prímesy rýdzeho Ag, proustitu, galenitu. V 20.stor.bola vybudovaná hlbinná baňa na ťažbu magnetitových rúd. V dobývacom priestore závodu boli ťažené ložiská Mědenec a Přísečnice. Ložiská magnetitu sú uložené v horninách kryštalinika. Vyskytujú sa v 3 skarnových horizontoch, ktoré sledujú kontakt medzi ortorulami s migmatitovým okrajom s podložnými svormi alebo svorovými rulami. Skarny z oblasti stredných Krušných hôr predstavujú hlavne granáticko-pyroxenické skarny s magnetitovým zrudnením. Na ložisku Mědenec sú sprevádzané mladšou hydrotermálnou mineralizáciou (hematit, chalkopyrit, fluorit).

2. Magnetit, ložisko: Skarnové ložiská, lokalita: Malešov – Česká republika, poznámka: Fe rudy ČR, skriňa č.: 1, por.číslo vzorky: 2.

V moldanubiku sa vyskytujú 300 až 400 m dlhé a až 70 m hrubé šošovky skarnov s masívnym, prípadne vtrúseným magnetitom na styku migmatitov s ortorulami. Tieto ložiská proterozoického veku sa ťažili pri Vlastějoviciach (Ledeč nad Sázavou), Budči (Žďár nad Sázavou) a v blízkosti Županovic a Bělčovíc (okolie Jindřichovho Hradca), Malešove.

3. Magnetit, ložisko: Skarnové ložiská, lokalita: Malešov – Česká republika, poznámka: Fe rudy ČR, skriňa č.: 1, por.číslo vzorky: 3.

V moldanubiku sa vyskytujú 300 až 400 m dlhé a až 70 m hrubé šošovky skarnov s masívnym, prípadne vtrúseným magnetitom na styku migmatitov s ortorulami. Tieto ložiská proterozoického veku sa ťažili pri Vlastějoviciach (Ledeč nad Sázavou), Budči (Žďár nad Sázavou) a v blízkosti Županovic a Bělčovíc (okolie Jindřichovho Hradca), Malešove.

4. Magnetit, mramor, ložisko: Skarnové ložiská, lokalita: Hraničná, Jeseníky – Česká republika, poznámka: Fe rudy ČR, skriňa č.: 1, por.číslo vzorky: 4.

Menšie výskyty skarnových rúd v Hraničnej na Morave, medzi Svratkou a Tišnovom.

5. Magnetit, ložisko: Skarnové ložiská, lokalita: Hraničná, Jeseníky – Česká republika, poznámka: Fe rudy ČR, skriňa č.: 1, por.číslo vzorky: 5.

Menšie výskyty skarnových rúd v Hraničnej na Morave, medzi Svratkou a Tišnovom.

6. Magnetit, ložisko: Skarnové ložiská, lokalita: Vlastějovice – Česká republika, poznámka: Fe rudy ČR, skriňa č.: 1, por.číslo vzorky: 6.

V moldanubiku sa vyskytujú 300 až 400 m dlhé a až 70 m hrubé šošovky skarnov s masívnym, prípadne vtrúseným magnetitom na styku migmatitov s ortorulami. Tieto ložiská proterozoického veku sa ťažili pri Vlastějoviciach (Ledeč nad Sázavou), Budči (Žďár nad Sázavou) a v blízkosti Županovic a Bělčovíc (okolie Jindřichovho Hradca), Malešove. Ložisko Vlastějovice je uložené v komplexe pararúl, ortotúl a amfibolitov. Prítomné sú aj vápence, ktoré sú súčasťou skarnu. Priamym nositeľom zrudnenia je skarn. Rudu tvorí magnetit spolu s granátmi (andradit), pyroxénmi, amfibolmi. Vlastné ložisko magnetitu tvorí dve kryhy v skarnoch, ktoré majú šošovkovitý tvar a vystupujú v jadre synklinály.

7. Hematit (šupinkovitá variácia itabirit), ložisko: Vulkanosedimentárne ložiská, lokalita: Vráta pri Železnom Brode – Česká republika, poznámka: Fe rudy ČR, skriňa č.: 1, por.číslo vzorky: 7.

Vulkanosedimentárne metamorfované Fe ložisko vo vrchnoproterozoických rulách v okolí Železného Brodu.

8. Magnetit, ložisko: Vulkanosedimentárne ložiská, lokalita: Vráta pri Železnom Brode – Česká republika, poznámka: Fe rudy ČR, skriňa č.: 1, por.číslo vzorky: 8.

Vulkanosedimentárne metamorfované Fe ložisko vo vrchnoproterozoických rulách v okolí Železného Brodu.

9. Hematit, ložisko: Vulkanosedimentárne ložiská, lokalita: Železný Brod – Česká republika, poznámka: Fe rudy ČR, skriňa č.: 1, por.číslo vzorky: 9.

Vulkanosedimentárne metamorfované Fe ložisko vo vrchnoproterozoických rulách v okolí Železného Brodu.

10. Hematit, ložisko: Vulkanosedimentárne ložiská, lokalita: Železný Brod – Česká republika, poznámka: Fe rudy ČR, skriňa č.: 1, por.číslo vzorky: 10.

Vulkanosedimentárne metamorfované Fe ložisko vo vrchnoproterozoických rulách v okolí Železného Brodu.

11. Magnetit, ložisko: Vulkanosedimentárne ložiská, lokalita: Krakořice (Krokersdorf) – Česká republika, poznámka: Fe rudy ČR, skriňa č.: 1, por.číslo vzorky: 11.

Vulkanosedimentárne magnetit-hematit-chamozitové ložiská typu Lahn-Dill sú známe v slabometamorfovanom súvrství diabáz-spilit-keratofýrovej formácie stredného vrchnodevónskeho veku v Nízkom Jeseníku na Morave. Ide o dva pruhy: západný – vrbenský a východný – šternbersko-hornobenešovský. Šošovkovité telesá rúd obsahujú relatívne vysoký obsah kremeňa. Najznámejšie, dnes už neťažené lokality sú: Benkov, Medlov, Ruda, Horní Benešov.

12. Hematit, ložisko: Sedimentárne ložiská, lokalita: Úvaly – Česká republika, poznámka: Fe rudy ČR, skriňa č.: 1, por.číslo vzorky: 12.

Železné rudy vznikali v ordovickom mori prispením suchozemskej a podmorskej vulkanickej činnosti. More začalo zaplavovať oblasť dnešného barrandienu. V lagúnach sa hromadili splašky z okolitej pevniny, bohaté na Fe, ktoré pochádzalo zo zvetralých vulkanitov. Vznikali sedimentárne železné rudy a s nimi aj železité kremene. Okrem sedimentárnych procesov vznikali železné rudy aj podmorským zvetrávaním vulkanitov, z ktorých sa Fe vyluhovalo a následne vyzrážalo v blízkom okolí. Ordovické sedimenty tvoria predĺženú panvu, tiahnúcu sa od Plzne až k Úvalom. kde sa ponárajú pod mladšie sedimenty českej kriedy. Panva je max.20 km široká a väčšina nálezísk sa nachádza v západnej polovici panvy. V ordoviku barrandienu je celkove 10 rudných horizontov, najvýznamnejšie sú osecko-kváňský, kyšický a nučický. Kvalita ťaženej rudy bola premenlivá, trvalou prísadou bol kremeň, nepriaznivý bol aj vysoký obsah fosforu. V starších rudných polohách prevládali hematitové oolitické rudy, vo vrchnom nučickom obzore to boli chamositové alebo pelosideritové rudy.Lokality: Ejpovice, Březina, Komárov, Nučice, Chrustenice, Zdice.

13. Hematit, ložisko: Sedimentárne ložiská, lokalita: Komořany – Česká republika, poznámka: Fe rudy ČR, skriňa č.: 1, por.číslo vzorky: 13.

Železné rudy vznikali v ordovickom mori prispením suchozemskej a podmorskej vulkanickej činnosti. More začalo zaplavovať oblasť dnešného barrandienu. V lagúnach sa hromadili splašky z okolitej pevniny, bohaté na Fe, ktoré pochádzalo zo zvetralých vulkanitov. Vznikali sedimentárne železné rudy a s nimi aj železité kremene. Okrem sedimentárnych procesov vznikali železné rudy aj podmorským zvetrávaním vulkanitov, z ktorých sa Fe vyluhovalo a následne vyzrážalo v blízkom okolí. Ordovické sedimenty tvoria predĺženú panvu, tiahnúcu sa od Plzne až k Úvalom. kde sa ponárajú pod mladšie sedimenty českej kriedy. Panva je max.20 km široká a väčšina nálezísk sa nachádza v západnej polovici panvy. V ordoviku barrandienu je celkove 10 rudných horizontov, najvýznamnejšie sú osecko-kváňský, kyšický a nučický. Kvalita ťaženej rudy bola premenlivá, trvalou prísadou bol kremeň, nepriaznivý bol aj vysoký obsah fosforu. V starších rudných polohách prevládali hematitové oolitické rudy, vo vrchnom nučickom obzore to boli chamositové alebo pelosideritové rudy.Lokality: Ejpovice, Březina, Komárov, Nučice, Chrustenice, Zdice.

14. Hematit, ložisko: Sedimentárne ložiská, lokalita: Horní Blatná – Česká republika, poznámka: Fe rudy ČR, skriňa č.: 1, por.číslo vzorky: 14.

Železné rudy vznikali v ordovickom mori prispením suchozemskej a podmorskej vulkanickej činnosti. More začalo zaplavovať oblasť dnešného barrandienu. V lagúnach sa hromadili splašky z okolitej pevniny, bohaté na Fe, ktoré pochádzalo zo zvetralých vulkanitov. Vznikali sedimentárne železné rudy a s nimi aj železité kremene. Okrem sedimentárnych procesov vznikali železné rudy aj podmorským zvetrávaním vulkanitov, z ktorých sa Fe vyluhovalo a následne vyzrážalo v blízkom okolí. Ordovické sedimenty tvoria predĺženú panvu, tiahnúcu sa od Plzne až k Úvalom. kde sa ponárajú pod mladšie sedimenty českej kriedy. Panva je max.20 km široká a väčšina nálezísk sa nachádza v západnej polovici panvy. V ordoviku barrandienu je celkove 10 rudných horizontov, najvýznamnejšie sú osecko-kváňský, kyšický a nučický. Kvalita ťaženej rudy bola premenlivá, trvalou prísadou bol kremeň, nepriaznivý bol aj vysoký obsah fosforu. V starších rudných polohách prevládali hematitové oolitické rudy, vo vrchnom nučickom obzore to boli chamositové alebo pelosideritové rudy.Lokality: Ejpovice, Březina, Komárov, Nučice, Chrustenice, Zdice.

15. Hematit, ložisko: Sedimentárne ložiská, lokalita: Horní Blatná – Česká republika, poznámka: Fe rudy ČR, skriňa č.: 1, por.číslo vzorky: 15.

Železné rudy vznikali v ordovickom mori prispením suchozemskej a podmorskej vulkanickej činnosti. More začalo zaplavovať oblasť dnešného barrandienu. V lagúnach sa hromadili splašky z okolitej pevniny, bohaté na Fe, ktoré pochádzalo zo zvetralých vulkanitov. Vznikali sedimentárne železné rudy a s nimi aj železité kremene. Okrem sedimentárnych procesov vznikali železné rudy aj podmorským zvetrávaním vulkanitov, z ktorých sa Fe vyluhovalo a následne vyzrážalo v blízkom okolí. Ordovické sedimenty tvoria predĺženú panvu, tiahnúcu sa od Plzne až k Úvalom. kde sa ponárajú pod mladšie sedimenty českej kriedy. Panva je max.20 km široká a väčšina nálezísk sa nachádza v západnej polovici panvy. V ordoviku barrandienu je celkove 10 rudných horizontov, najvýznamnejšie sú osecko-kváňský, kyšický a nučický. Kvalita ťaženej rudy bola premenlivá, trvalou prísadou bol kremeň, nepriaznivý bol aj vysoký obsah fosforu. V starších rudných polohách prevládali hematitové oolitické rudy, vo vrchnom nučickom obzore to boli chamositové alebo pelosideritové rudy.Lokality: Ejpovice, Březina, Komárov, Nučice, Chrustenice, Zdice.

16. Oolitická Fe ruda, ložisko: Sedimentárne ložiská, lokalita: Ejpovice – Česká republika, poznámka: Fe rudy ČR, skriňa č.: 1, por.číslo vzorky: 16.

Železné rudy vznikali v ordovickom mori prispením suchozemskej a podmorskej vulkanickej činnosti. More začalo zaplavovať oblasť dnešného barrandienu. V lagúnach sa hromadili splašky z okolitej pevniny, bohaté na Fe, ktoré pochádzalo zo zvetralých vulkanitov. Vznikali sedimentárne železné rudy a s nimi aj železité kremene. Okrem sedimentárnych procesov vznikali železné rudy aj podmorským zvetrávaním vulkanitov, z ktorých sa Fe vyluhovalo a následne vyzrážalo v blízkom okolí. Ordovické sedimenty tvoria predĺženú panvu, tiahnúcu sa od Plzne až k Úvalom. kde sa ponárajú pod mladšie sedimenty českej kriedy. Panva je max.20 km široká a väčšina nálezísk sa nachádza v západnej polovici panvy. V ordoviku barrandienu je celkove 10 rudných horizontov, najvýznamnejšie sú osecko-kváňský, kyšický a nučický. Kvalita ťaženej rudy bola premenlivá, trvalou prísadou bol kremeň, nepriaznivý bol aj vysoký obsah fosforu. V starších rudných polohách prevládali hematitové oolitické rudy, vo vrchnom nučickom obzore to boli chamositové alebo pelosideritové rudy.Lokality: Ejpovice, Březina, Komárov, Nučice, Chrustenice, Zdice.

17. Oolitická Fe ruda, ložisko: Sedimentárne ložiská, lokalita: Holoubov – Česká republika, poznámka: Fe rudy ČR, skriňa č.: 1, por.číslo vzorky: 17.

Železné rudy vznikali v ordovickom mori prispením suchozemskej a podmorskej vulkanickej činnosti. More začalo zaplavovať oblasť dnešného barrandienu. V lagúnach sa hromadili splašky z okolitej pevniny, bohaté na Fe, ktoré pochádzalo zo zvetralých vulkanitov. Vznikali sedimentárne železné rudy a s nimi aj železité kremene. Okrem sedimentárnych procesov vznikali železné rudy aj podmorským zvetrávaním vulkanitov, z ktorých sa Fe vyluhovalo a následne vyzrážalo v blízkom okolí. Ordovické sedimenty tvoria predĺženú panvu, tiahnúcu sa od Plzne až k Úvalom. kde sa ponárajú pod mladšie sedimenty českej kriedy. Panva je max.20 km široká a väčšina nálezísk sa nachádza v západnej polovici panvy. V ordoviku barrandienu je celkove 10 rudných horizontov, najvýznamnejšie sú osecko-kváňský, kyšický a nučický. Kvalita ťaženej rudy bola premenlivá, trvalou prísadou bol kremeň, nepriaznivý bol aj vysoký obsah fosforu. V starších rudných polohách prevládali hematitové oolitické rudy, vo vrchnom nučickom obzore to boli chamositové alebo pelosideritové rudy.Lokality: Ejpovice, Březina, Komárov, Nučice, Chrustenice, Zdice.

18. Oolitická Fe ruda, ložisko: Sedimentárne ložiská, lokalita: Holoubov – Česká republika, poznámka: Fe rudy ČR, skriňa č.: 1, por.číslo vzorky: 18.

Železné rudy vznikali v ordovickom mori prispením suchozemskej a podmorskej vulkanickej činnosti. More začalo zaplavovať oblasť dnešného barrandienu. V lagúnach sa hromadili splašky z okolitej pevniny, bohaté na Fe, ktoré pochádzalo zo zvetralých vulkanitov. Vznikali sedimentárne železné rudy a s nimi aj železité kremene. Okrem sedimentárnych procesov vznikali železné rudy aj podmorským zvetrávaním vulkanitov, z ktorých sa Fe vyluhovalo a následne vyzrážalo v blízkom okolí. Ordovické sedimenty tvoria predĺženú panvu, tiahnúcu sa od Plzne až k Úvalom. kde sa ponárajú pod mladšie sedimenty českej kriedy. Panva je max.20 km široká a väčšina nálezísk sa nachádza v západnej polovici panvy. V ordoviku barrandienu je celkove 10 rudných horizontov, najvýznamnejšie sú osecko-kváňský, kyšický a nučický. Kvalita ťaženej rudy bola premenlivá, trvalou prísadou bol kremeň, nepriaznivý bol aj vysoký obsah fosforu. V starších rudných polohách prevládali hematitové oolitické rudy, vo vrchnom nučickom obzore to boli chamositové alebo pelosideritové rudy.Lokality: Ejpovice, Březina, Komárov, Nučice, Chrustenice, Zdice.