1. Kremeň, turmalín, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Mlynky – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 1.
V minulosti sa žily mlynského žiln.pásma ťažili samostatne ako rudy Fe a rudy Cu. Mlynské žilné pásmo sa nachádza asi 800 m Z od Mlynkov.V Z časti sa vyskytuje na prešmykovej línii medzi horninami karbónu a permu, väčšina žíl vo V časti je v súvrství karbónu.Najvýznamnejšia žilná štruktúra je Filip a Cecília.V západnej časti žilné pásmo pozostáva z 2 žíl, prevažne sú to sideritové žily s mocnosťou 5-6 m, vo východ.časti sú kremeňovo-sideritovo-sulfidické (0,5-1,5 m).V najvýchod.časti sú prevažne kremeňové žily.Zmeny mineralizácie pozorovať aj vo vertikálnom reze.V najvrchnejších častiach je aj baryt a viacej je hematitu.S hĺbkou ubúda pyrit, tetraedrit, častejší je chalkopyrit, Fe dolomit a kremeň.Ťažba rudy z ložiska Filip, z ktorého sa získavala meď a železo, sa v roku 1966 ukončila.
2. Siderit, kremeň, chalkopyrit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Mlynky, žila Filip – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 2.
V minulosti sa žily mlynského žiln.pásma ťažili samostatne ako rudy Fe a rudy Cu. Mlynské žilné pásmo sa nachádza asi 800 m Z od Mlynkov.V Z časti sa vyskytuje na prešmykovej línii medzi horninami karbónu a permu, väčšina žíl vo V časti je v súvrství karbónu.Najvýznamnejšia žilná štruktúra je Filip a Cecília.V západnej časti žilné pásmo pozostáva z 2 žíl, prevažne sú to sideritové žily s mocnosťou 5-6 m, vo východ.časti sú kremeňovo-sideritovo-sulfidické (0,5-1,5 m).V najvýchod.časti sú prevažne kremeňové žily.Zmeny mineralizácie pozorovať aj vo vertikálnom reze.V najvrchnejších častiach je aj baryt a viacej je hematitu.S hĺbkou ubúda pyrit, tetraedrit, častejší je chalkopyrit, Fe dolomit a kremeň.Ťažba rudy z ložiska Filip, z ktorého sa získavala meď a železo, sa v roku 1966 ukončila.
3. Chalkopyrit, pyrit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Mlynky, žila Filip – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 3.
V minulosti sa žily mlynského žiln.pásma ťažili samostatne ako rudy Fe a rudy Cu. Mlynské žilné pásmo sa nachádza asi 800 m Z od Mlynkov.V Z časti sa vyskytuje na prešmykovej línii medzi horninami karbónu a permu, väčšina žíl vo V časti je v súvrství karbónu.Najvýznamnejšia žilná štruktúra je Filip a Cecília.V západnej časti žilné pásmo pozostáva z 2 žíl, prevažne sú to sideritové žily s mocnosťou 5-6 m, vo východ.časti sú kremeňovo-sideritovo-sulfidické (0,5-1,5 m).V najvýchod.časti sú prevažne kremeňové žily.Zmeny mineralizácie pozorovať aj vo vertikálnom reze.V najvrchnejších častiach je aj baryt a viacej je hematitu.S hĺbkou ubúda pyrit, tetraedrit, častejší je chalkopyrit, Fe dolomit a kremeň.Ťažba rudy z ložiska Filip, z ktorého sa získavala meď a železo, sa v roku 1966 ukončila.
4. Siderit, kremeň, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Mlynky, žila Filip – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 4.
V minulosti sa žily mlynského žiln.pásma ťažili samostatne ako rudy Fe a rudy Cu. Mlynské žilné pásmo sa nachádza asi 800 m Z od Mlynkov.V Z časti sa vyskytuje na prešmykovej línii medzi horninami karbónu a permu, väčšina žíl vo V časti je v súvrství karbónu.Najvýznamnejšia žilná štruktúra je Filip a Cecília.V západnej časti žilné pásmo pozostáva z 2 žíl, prevažne sú to sideritové žily s mocnosťou 5-6 m, vo východ.časti sú kremeňovo-sideritovo-sulfidické (0,5-1,5 m).V najvýchod.časti sú prevažne kremeňové žily.Zmeny mineralizácie pozorovať aj vo vertikálnom reze.V najvrchnejších častiach je aj baryt a viacej je hematitu.S hĺbkou ubúda pyrit, tetraedrit, častejší je chalkopyrit, Fe dolomit a kremeň.Ťažba rudy z ložiska Filip, z ktorého sa získavala meď a železo, sa v roku 1966 ukončila.
5. Chalkopyrit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Mlynky, žila Filip – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 5.
V minulosti sa žily mlynského žiln.pásma ťažili samostatne ako rudy Fe a rudy Cu. Mlynské žilné pásmo sa nachádza asi 800 m Z od Mlynkov.V Z časti sa vyskytuje na prešmykovej línii medzi horninami karbónu a permu, väčšina žíl vo V časti je v súvrství karbónu.Najvýznamnejšia žilná štruktúra je Filip a Cecília.V západnej časti žilné pásmo pozostáva z 2 žíl, prevažne sú to sideritové žily s mocnosťou 5-6 m, vo východ.časti sú kremeňovo-sideritovo-sulfidické (0,5-1,5 m).V najvýchod.časti sú prevažne kremeňové žily.Zmeny mineralizácie pozorovať aj vo vertikálnom reze.V najvrchnejších častiach je aj baryt a viacej je hematitu.S hĺbkou ubúda pyrit, tetraedrit, častejší je chalkopyrit, Fe dolomit a kremeň.Ťažba rudy z ložiska Filip, z ktorého sa získavala meď a železo, sa v roku 1966 ukončila.
6. Siderit, kremeň, pyrit, chalkopyrit, hematit-spekularit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Gretla, žila Piata – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 6.
Revír Gretla zaberá časť gretlovského žilného pásma s jednou významnou žilou-Piatou ž.Žily gretl.žilného pásma ležia v bazálnych zlepencoch permu.Spodné časti žíl sú v karbónskych horninách a postupne vykliňujú.Sideritový vývoj sa v smere i do hĺbky mení na ankeritovo-kremeňovo-sulfidický a postupne až na kremeňový. Ťažila sa iba sideritová ruda.Piata žila v anker.-sideritovej žilovine obsahuje zvýšené koncentrácie hematitu-spekularitu. Pre Piatu žilu je príznačné smerné tektonické porušenie, ktoré žilné telesá veľmi silne znehodnocuje.Minerálne zloženie sa vyznačuje kremeňovo-ankeritovo-sulfidickým vývojom západnej a spodnej časti žíl. Tento charakter mineralizácie sa mení východ.smerom na sideritovo-kremeňový so sulfidmi,resp. baritom. Zo sulfidov je najbohatšie zastúpený chalkopyrit a pyrit.Sporadicky sa vyskytuje tetraedrit. Ďalšie minerály: hematit-spekularit, kalcit, siderit, sfalerit, bornit. Cinabarit sa našiel iba vo vrchných častiach spolu s baritom.
7. Kremeň, chalkopyrit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Gretla, žila Piata – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 7.
Revír Gretla zaberá časť gretlovského žilného pásma s jednou významnou žilou-Piatou ž.Žily gretl.žilného pásma ležia v bazálnych zlepencoch permu.Spodné časti žíl sú v karbónskych horninách a postupne vykliňujú.Sideritový vývoj sa v smere i do hĺbky mení na ankeritovo-kremeňovo-sulfidický a postupne až na kremeňový. Ťažila sa iba sideritová ruda.Piata žila v anker.-sideritovej žilovine obsahuje zvýšené koncentrácie hematitu-spekularitu. Pre Piatu žilu je príznačné smerné tektonické porušenie, ktoré žilné telesá veľmi silne znehodnocuje.Minerálne zloženie sa vyznačuje kremeňovo-ankeritovo-sulfidickým vývojom západnej a spodnej časti žíl. Tento charakter mineralizácie sa mení východ.smerom na sideritovo-kremeňový so sulfidmi,resp. baritom. Zo sulfidov je najbohatšie zastúpený chalkopyrit a pyrit.Sporadicky sa vyskytuje tetraedrit. Ďalšie minerály: hematit-spekularit, kalcit, siderit, sfalerit, bornit. Cinabarit sa našiel iba vo vrchných častiach spolu s baritom.
8. Kremeň, chalkopyrit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Gretla, žila Piata – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 8.
Revír Gretla zaberá časť gretlovského žilného pásma s jednou významnou žilou-Piatou ž.Žily gretl.žilného pásma ležia v bazálnych zlepencoch permu.Spodné časti žíl sú v karbónskych horninách a postupne vykliňujú.Sideritový vývoj sa v smere i do hĺbky mení na ankeritovo-kremeňovo-sulfidický a postupne až na kremeňový. Ťažila sa iba sideritová ruda.Piata žila v anker.-sideritovej žilovine obsahuje zvýšené koncentrácie hematitu-spekularitu. Pre Piatu žilu je príznačné smerné tektonické porušenie, ktoré žilné telesá veľmi silne znehodnocuje.Minerálne zloženie sa vyznačuje kremeňovo-ankeritovo-sulfidickým vývojom západnej a spodnej časti žíl. Tento charakter mineralizácie sa mení východ.smerom na sideritovo-kremeňový so sulfidmi,resp. baritom. Zo sulfidov je najbohatšie zastúpený chalkopyrit a pyrit.Sporadicky sa vyskytuje tetraedrit. Ďalšie minerály: hematit-spekularit, kalcit, siderit, sfalerit, bornit. Cinabarit sa našiel iba vo vrchných častiach spolu s baritom.
9. Siderit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Gretla, žila Piata – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 9.
Revír Gretla zaberá časť gretlovského žilného pásma s jednou významnou žilou-Piatou ž.Žily gretl.žilného pásma ležia v bazálnych zlepencoch permu.Spodné časti žíl sú v karbónskych horninách a postupne vykliňujú.Sideritový vývoj sa v smere i do hĺbky mení na ankeritovo-kremeňovo-sulfidický a postupne až na kremeňový. Ťažila sa iba sideritová ruda.Piata žila v anker.-sideritovej žilovine obsahuje zvýšené koncentrácie hematitu-spekularitu. Pre Piatu žilu je príznačné smerné tektonické porušenie, ktoré žilné telesá veľmi silne znehodnocuje.Minerálne zloženie sa vyznačuje kremeňovo-ankeritovo-sulfidickým vývojom západnej a spodnej časti žíl. Tento charakter mineralizácie sa mení východ.smerom na sideritovo-kremeňový so sulfidmi,resp. baritom. Zo sulfidov je najbohatšie zastúpený chalkopyrit a pyrit.Sporadicky sa vyskytuje tetraedrit. Ďalšie minerály: hematit-spekularit, kalcit, siderit, sfalerit, bornit. Cinabarit sa našiel iba vo vrchných častiach spolu s baritom.
10. Hematit-spekularit, chalkopyrit, ankerit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Gretla, žila Piata, Nová štôlňa – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 10.
Revír Gretla zaberá časť gretlovského žilného pásma s jednou významnou žilou-Piatou ž.Žily gretl.žilného pásma ležia v bazálnych zlepencoch permu.Spodné časti žíl sú v karbónskych horninách a postupne vykliňujú.Sideritový vývoj sa v smere i do hĺbky mení na ankeritovo-kremeňovo-sulfidický a postupne až na kremeňový. Ťažila sa iba sideritová ruda.Piata žila v anker.-sideritovej žilovine obsahuje zvýšené koncentrácie hematitu-spekularitu. Pre Piatu žilu je príznačné smerné tektonické porušenie, ktoré žilné telesá veľmi silne znehodnocuje.Minerálne zloženie sa vyznačuje kremeňovo-ankeritovo-sulfidickým vývojom západnej a spodnej časti žíl. Tento charakter mineralizácie sa mení východ.smerom na sideritovo-kremeňový so sulfidmi,resp. baritom. Zo sulfidov je najbohatšie zastúpený chalkopyrit a pyrit.Sporadicky sa vyskytuje tetraedrit. Ďalšie minerály: hematit-spekularit, kalcit, siderit, sfalerit, bornit. Cinabarit sa našiel iba vo vrchných častiach spolu s baritom.
11. Siderit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Gretla, žila Piata – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 11.
Revír Gretla zaberá časť gretlovského žilného pásma s jednou významnou žilou-Piatou ž.Žily gretl.žilného pásma ležia v bazálnych zlepencoch permu.Spodné časti žíl sú v karbónskych horninách a postupne vykliňujú.Sideritový vývoj sa v smere i do hĺbky mení na ankeritovo-kremeňovo-sulfidický a postupne až na kremeňový. Ťažila sa iba sideritová ruda.Piata žila v anker.-sideritovej žilovine obsahuje zvýšené koncentrácie hematitu-spekularitu. Pre Piatu žilu je príznačné smerné tektonické porušenie, ktoré žilné telesá veľmi silne znehodnocuje.Minerálne zloženie sa vyznačuje kremeňovo-ankeritovo-sulfidickým vývojom západnej a spodnej časti žíl. Tento charakter mineralizácie sa mení východ.smerom na sideritovo-kremeňový so sulfidmi,resp. baritom. Zo sulfidov je najbohatšie zastúpený chalkopyrit a pyrit.Sporadicky sa vyskytuje tetraedrit. Ďalšie minerály: hematit-spekularit, kalcit, siderit, sfalerit, bornit. Cinabarit sa našiel iba vo vrchných častiach spolu s baritom.
12. Chalkopyrit, pyrit, kremeň, siderit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Gretla, žila Piata – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 12.
Revír Gretla zaberá časť gretlovského žilného pásma s jednou významnou žilou-Piatou ž.Žily gretl.žilného pásma ležia v bazálnych zlepencoch permu.Spodné časti žíl sú v karbónskych horninách a postupne vykliňujú.Sideritový vývoj sa v smere i do hĺbky mení na ankeritovo-kremeňovo-sulfidický a postupne až na kremeňový. Ťažila sa iba sideritová ruda.Piata žila v anker.-sideritovej žilovine obsahuje zvýšené koncentrácie hematitu-spekularitu. Pre Piatu žilu je príznačné smerné tektonické porušenie, ktoré žilné telesá veľmi silne znehodnocuje.Minerálne zloženie sa vyznačuje kremeňovo-ankeritovo-sulfidickým vývojom západnej a spodnej časti žíl. Tento charakter mineralizácie sa mení východ.smerom na sideritovo-kremeňový so sulfidmi,resp. baritom. Zo sulfidov je najbohatšie zastúpený chalkopyrit a pyrit.Sporadicky sa vyskytuje tetraedrit. Ďalšie minerály: hematit-spekularit, kalcit, siderit, sfalerit, bornit. Cinabarit sa našiel iba vo vrchných častiach spolu s baritom.
13. Chalkopyrit, kremeň, siderit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rudňany, žila Droždiak, štôl.Mládeže – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 13.
Rudnianske rudné pole patrilo medzi najvýznamnejšie v Slovenskom rudohorí. Ťažba rúd sa sústredila najmä na žilu Droždiak a Hrubú žilu, kde sa ťažila ruda Fe a Cu.Podstatná časť rudného telesa leží v horninách karbónu, spodné časti žíl v centrálnej časti Rudnian sú prevažne vo fylitických súvrstviac staršieho paleozoika. Pre hĺbkový vývoj rudnianskych žíl je charakteristický ich postupný prechod do tenších a početnejších žiliek. Hlavné rudnianske žily sú nositeľmi typickej mineralizácie rudnianskeho rudného ťahu sideritovo-baritovo-sulfidického vývoja s charakteristickou priečnou aj vertikálnou zonálnosťou. Vrchné časti rudných telies majú baritovú mineralizáciu s premenlivým zastúpením sulfidov. Siderit je zastúpený sporadicky, ale smerom do hĺbky pribúda na úkor baritu a v strednej časti je v prevahe. Sulfidy zastupuje tetraedrit, chalkopyrit, pyrit, vzácnejšie aj cinabarit. V spodných častiach žíl na úkor sideritu pribúda kremeň, lokálne aj ankerit. Úmerne s hĺbkou stúpa zastúpenie chalkopyritu a pyritu, vzácnejšie arzenopyritu a arzenidov Ni a Co. V pozícii hĺbkového vykliňovania žíl je v prevahe kremeň s muskovitom (s obsahom Cr), podradne siderit s ankeritom. Podstatná časť žíl a stratiformnej mineralizácie v oblasti Rudnian je variská, skôr neskorovariská, ale spolu s ostatnými litologickými a tektonickými prvkami je alpínsky silne deformovaná až pretvorená v kompresnom režime na významných strižných zónach.
14. Siderit, cinabarit, chalkopyrit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rudňany – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 14.
Rudnianske rudné pole patrilo medzi najvýznamnejšie v Slovenskom rudohorí. Ťažba rúd sa sústredila najmä na žilu Droždiak a Hrubú žilu, kde sa ťažila ruda Fe a Cu.Podstatná časť rudného telesa leží v horninách karbónu, spodné časti žíl v centrálnej časti Rudnian sú prevažne vo fylitických súvrstviac staršieho paleozoika. Pre hĺbkový vývoj rudnianskych žíl je charakteristický ich postupný prechod do tenších a početnejších žiliek. Hlavné rudnianske žily sú nositeľmi typickej mineralizácie rudnianskeho rudného ťahu sideritovo-baritovo-sulfidického vývoja s charakteristickou priečnou aj vertikálnou zonálnosťou. Vrchné časti rudných telies majú baritovú mineralizáciu s premenlivým zastúpením sulfidov. Siderit je zastúpený sporadicky, ale smerom do hĺbky pribúda na úkor baritu a v strednej časti je v prevahe. Sulfidy zastupuje tetraedrit, chalkopyrit, pyrit, vzácnejšie aj cinabarit. V spodných častiach žíl na úkor sideritu pribúda kremeň, lokálne aj ankerit. Úmerne s hĺbkou stúpa zastúpenie chalkopyritu a pyritu, vzácnejšie arzenopyritu a arzenidov Ni a Co. V pozícii hĺbkového vykliňovania žíl je v prevahe kremeň s muskovitom (s obsahom Cr), podradne siderit s ankeritom. Podstatná časť žíl a stratiformnej mineralizácie v oblasti Rudnian je variská, skôr neskorovariská, ale spolu s ostatnými litologickými a tektonickými prvkami je alpínsky silne deformovaná až pretvorená v kompresnom režime na významných strižných zónach.
15. Turmalín, kremeň, siderit, chalkopyrit, tetraedrit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rudňany – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 15.
Rudnianske rudné pole patrilo medzi najvýznamnejšie v Slovenskom rudohorí. Ťažba rúd sa sústredila najmä na žilu Droždiak a Hrubú žilu, kde sa ťažila ruda Fe a Cu.Podstatná časť rudného telesa leží v horninách karbónu, spodné časti žíl v centrálnej časti Rudnian sú prevažne vo fylitických súvrstviac staršieho paleozoika. Pre hĺbkový vývoj rudnianskych žíl je charakteristický ich postupný prechod do tenších a početnejších žiliek. Hlavné rudnianske žily sú nositeľmi typickej mineralizácie rudnianskeho rudného ťahu sideritovo-baritovo-sulfidického vývoja s charakteristickou priečnou aj vertikálnou zonálnosťou. Vrchné časti rudných telies majú baritovú mineralizáciu s premenlivým zastúpením sulfidov. Siderit je zastúpený sporadicky, ale smerom do hĺbky pribúda na úkor baritu a v strednej časti je v prevahe. Sulfidy zastupuje tetraedrit, chalkopyrit, pyrit, vzácnejšie aj cinabarit. V spodných častiach žíl na úkor sideritu pribúda kremeň, lokálne aj ankerit. Úmerne s hĺbkou stúpa zastúpenie chalkopyritu a pyritu, vzácnejšie arzenopyritu a arzenidov Ni a Co. V pozícii hĺbkového vykliňovania žíl je v prevahe kremeň s muskovitom (s obsahom Cr), podradne siderit s ankeritom. Podstatná časť žíl a stratiformnej mineralizácie v oblasti Rudnian je variská, skôr neskorovariská, ale spolu s ostatnými litologickými a tektonickými prvkami je alpínsky silne deformovaná až pretvorená v kompresnom režime na významných strižných zónach.
16. Tetraedrit, chalkopyrit, siderit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rudňany – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 16.
Rudnianske rudné pole patrilo medzi najvýznamnejšie v Slovenskom rudohorí. Ťažba rúd sa sústredila najmä na žilu Droždiak a Hrubú žilu, kde sa ťažila ruda Fe a Cu.Podstatná časť rudného telesa leží v horninách karbónu, spodné časti žíl v centrálnej časti Rudnian sú prevažne vo fylitických súvrstviac staršieho paleozoika. Pre hĺbkový vývoj rudnianskych žíl je charakteristický ich postupný prechod do tenších a početnejších žiliek. Hlavné rudnianske žily sú nositeľmi typickej mineralizácie rudnianskeho rudného ťahu sideritovo-baritovo-sulfidického vývoja s charakteristickou priečnou aj vertikálnou zonálnosťou. Vrchné časti rudných telies majú baritovú mineralizáciu s premenlivým zastúpením sulfidov. Siderit je zastúpený sporadicky, ale smerom do hĺbky pribúda na úkor baritu a v strednej časti je v prevahe. Sulfidy zastupuje tetraedrit, chalkopyrit, pyrit, vzácnejšie aj cinabarit. V spodných častiach žíl na úkor sideritu pribúda kremeň, lokálne aj ankerit. Úmerne s hĺbkou stúpa zastúpenie chalkopyritu a pyritu, vzácnejšie arzenopyritu a arzenidov Ni a Co. V pozícii hĺbkového vykliňovania žíl je v prevahe kremeň s muskovitom (s obsahom Cr), podradne siderit s ankeritom. Podstatná časť žíl a stratiformnej mineralizácie v oblasti Rudnian je variská, skôr neskorovariská, ale spolu s ostatnými litologickými a tektonickými prvkami je alpínsky silne deformovaná až pretvorená v kompresnom režime na významných strižných zónach.
17. Siderit, kremeň, chalkopyrit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rudňany, žila Droždiak, štôl.Mládeže – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 17.
Rudnianske rudné pole patrilo medzi najvýznamnejšie v Slovenskom rudohorí. Ťažba rúd sa sústredila najmä na žilu Droždiak a Hrubú žilu, kde sa ťažila ruda Fe a Cu.Podstatná časť rudného telesa leží v horninách karbónu, spodné časti žíl v centrálnej časti Rudnian sú prevažne vo fylitických súvrstviac staršieho paleozoika. Pre hĺbkový vývoj rudnianskych žíl je charakteristický ich postupný prechod do tenších a početnejších žiliek. Hlavné rudnianske žily sú nositeľmi typickej mineralizácie rudnianskeho rudného ťahu sideritovo-baritovo-sulfidického vývoja s charakteristickou priečnou aj vertikálnou zonálnosťou. Vrchné časti rudných telies majú baritovú mineralizáciu s premenlivým zastúpením sulfidov. Siderit je zastúpený sporadicky, ale smerom do hĺbky pribúda na úkor baritu a v strednej časti je v prevahe. Sulfidy zastupuje tetraedrit, chalkopyrit, pyrit, vzácnejšie aj cinabarit. V spodných častiach žíl na úkor sideritu pribúda kremeň, lokálne aj ankerit. Úmerne s hĺbkou stúpa zastúpenie chalkopyritu a pyritu, vzácnejšie arzenopyritu a arzenidov Ni a Co. V pozícii hĺbkového vykliňovania žíl je v prevahe kremeň s muskovitom (s obsahom Cr), podradne siderit s ankeritom. Podstatná časť žíl a stratiformnej mineralizácie v oblasti Rudnian je variská, skôr neskorovariská, ale spolu s ostatnými litologickými a tektonickými prvkami je alpínsky silne deformovaná až pretvorená v kompresnom režime na významných strižných zónach.
18. Siderit, kremeň, chalkopyrit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rudňany, žila Droždiak, štôl.Mládeže – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 18.
Rudnianske rudné pole patrilo medzi najvýznamnejšie v Slovenskom rudohorí. Ťažba rúd sa sústredila najmä na žilu Droždiak a Hrubú žilu, kde sa ťažila ruda Fe a Cu.Podstatná časť rudného telesa leží v horninách karbónu, spodné časti žíl v centrálnej časti Rudnian sú prevažne vo fylitických súvrstviac staršieho paleozoika. Pre hĺbkový vývoj rudnianskych žíl je charakteristický ich postupný prechod do tenších a početnejších žiliek. Hlavné rudnianske žily sú nositeľmi typickej mineralizácie rudnianskeho rudného ťahu sideritovo-baritovo-sulfidického vývoja s charakteristickou priečnou aj vertikálnou zonálnosťou. Vrchné časti rudných telies majú baritovú mineralizáciu s premenlivým zastúpením sulfidov. Siderit je zastúpený sporadicky, ale smerom do hĺbky pribúda na úkor baritu a v strednej časti je v prevahe. Sulfidy zastupuje tetraedrit, chalkopyrit, pyrit, vzácnejšie aj cinabarit. V spodných častiach žíl na úkor sideritu pribúda kremeň, lokálne aj ankerit. Úmerne s hĺbkou stúpa zastúpenie chalkopyritu a pyritu, vzácnejšie arzenopyritu a arzenidov Ni a Co. V pozícii hĺbkového vykliňovania žíl je v prevahe kremeň s muskovitom (s obsahom Cr), podradne siderit s ankeritom. Podstatná časť žíl a stratiformnej mineralizácie v oblasti Rudnian je variská, skôr neskorovariská, ale spolu s ostatnými litologickými a tektonickými prvkami je alpínsky silne deformovaná až pretvorená v kompresnom režime na významných strižných zónach.
19. Barit, siderit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rudňany, žila Droždiak, jama Jozef – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 19.
Rudnianske rudné pole patrilo medzi najvýznamnejšie v Slovenskom rudohorí. Ťažba rúd sa sústredila najmä na žilu Droždiak a Hrubú žilu, kde sa ťažila ruda Fe a Cu.Podstatná časť rudného telesa leží v horninách karbónu, spodné časti žíl v centrálnej časti Rudnian sú prevažne vo fylitických súvrstviac staršieho paleozoika. Pre hĺbkový vývoj rudnianskych žíl je charakteristický ich postupný prechod do tenších a početnejších žiliek. Hlavné rudnianske žily sú nositeľmi typickej mineralizácie rudnianskeho rudného ťahu sideritovo-baritovo-sulfidického vývoja s charakteristickou priečnou aj vertikálnou zonálnosťou. Vrchné časti rudných telies majú baritovú mineralizáciu s premenlivým zastúpením sulfidov. Siderit je zastúpený sporadicky, ale smerom do hĺbky pribúda na úkor baritu a v strednej časti je v prevahe. Sulfidy zastupuje tetraedrit, chalkopyrit, pyrit, vzácnejšie aj cinabarit. V spodných častiach žíl na úkor sideritu pribúda kremeň, lokálne aj ankerit. Úmerne s hĺbkou stúpa zastúpenie chalkopyritu a pyritu, vzácnejšie arzenopyritu a arzenidov Ni a Co. V pozícii hĺbkového vykliňovania žíl je v prevahe kremeň s muskovitom (s obsahom Cr), podradne siderit s ankeritom. Podstatná časť žíl a stratiformnej mineralizácie v oblasti Rudnian je variská, skôr neskorovariská, ale spolu s ostatnými litologickými a tektonickými prvkami je alpínsky silne deformovaná až pretvorená v kompresnom režime na významných strižných zónach.
20. Cinabarit, pyrit, kremeň, siderit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rudňany, žila Droždiak, XIX. obzor – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 20.
Rudnianske rudné pole patrilo medzi najvýznamnejšie v Slovenskom rudohorí. Ťažba rúd sa sústredila najmä na žilu Droždiak a Hrubú žilu, kde sa ťažila ruda Fe a Cu.Podstatná časť rudného telesa leží v horninách karbónu, spodné časti žíl v centrálnej časti Rudnian sú prevažne vo fylitických súvrstviac staršieho paleozoika. Pre hĺbkový vývoj rudnianskych žíl je charakteristický ich postupný prechod do tenších a početnejších žiliek. Hlavné rudnianske žily sú nositeľmi typickej mineralizácie rudnianskeho rudného ťahu sideritovo-baritovo-sulfidického vývoja s charakteristickou priečnou aj vertikálnou zonálnosťou. Vrchné časti rudných telies majú baritovú mineralizáciu s premenlivým zastúpením sulfidov. Siderit je zastúpený sporadicky, ale smerom do hĺbky pribúda na úkor baritu a v strednej časti je v prevahe. Sulfidy zastupuje tetraedrit, chalkopyrit, pyrit, vzácnejšie aj cinabarit. V spodných častiach žíl na úkor sideritu pribúda kremeň, lokálne aj ankerit. Úmerne s hĺbkou stúpa zastúpenie chalkopyritu a pyritu, vzácnejšie arzenopyritu a arzenidov Ni a Co. V pozícii hĺbkového vykliňovania žíl je v prevahe kremeň s muskovitom (s obsahom Cr), podradne siderit s ankeritom. Podstatná časť žíl a stratiformnej mineralizácie v oblasti Rudnian je variská, skôr neskorovariská, ale spolu s ostatnými litologickými a tektonickými prvkami je alpínsky silne deformovaná až pretvorená v kompresnom režime na významných strižných zónach.
21. Siderit, tetraedrit, chalkopyrit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rudňany, žila Droždiak, jama Jozef – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 21.
Rudnianske rudné pole patrilo medzi najvýznamnejšie v Slovenskom rudohorí. Ťažba rúd sa sústredila najmä na žilu Droždiak a Hrubú žilu, kde sa ťažila ruda Fe a Cu.Podstatná časť rudného telesa leží v horninách karbónu, spodné časti žíl v centrálnej časti Rudnian sú prevažne vo fylitických súvrstviac staršieho paleozoika. Pre hĺbkový vývoj rudnianskych žíl je charakteristický ich postupný prechod do tenších a početnejších žiliek. Hlavné rudnianske žily sú nositeľmi typickej mineralizácie rudnianskeho rudného ťahu sideritovo-baritovo-sulfidického vývoja s charakteristickou priečnou aj vertikálnou zonálnosťou. Vrchné časti rudných telies majú baritovú mineralizáciu s premenlivým zastúpením sulfidov. Siderit je zastúpený sporadicky, ale smerom do hĺbky pribúda na úkor baritu a v strednej časti je v prevahe. Sulfidy zastupuje tetraedrit, chalkopyrit, pyrit, vzácnejšie aj cinabarit. V spodných častiach žíl na úkor sideritu pribúda kremeň, lokálne aj ankerit. Úmerne s hĺbkou stúpa zastúpenie chalkopyritu a pyritu, vzácnejšie arzenopyritu a arzenidov Ni a Co. V pozícii hĺbkového vykliňovania žíl je v prevahe kremeň s muskovitom (s obsahom Cr), podradne siderit s ankeritom. Podstatná časť žíl a stratiformnej mineralizácie v oblasti Rudnian je variská, skôr neskorovariská, ale spolu s ostatnými litologickými a tektonickými prvkami je alpínsky silne deformovaná až pretvorená v kompresnom režime na významných strižných zónach.
22. Hematit-spekularit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rudňany, žila Droždiak, jama Jozef – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 22.
Rudnianske rudné pole patrilo medzi najvýznamnejšie v Slovenskom rudohorí. Ťažba rúd sa sústredila najmä na žilu Droždiak a Hrubú žilu, kde sa ťažila ruda Fe a Cu.Podstatná časť rudného telesa leží v horninách karbónu, spodné časti žíl v centrálnej časti Rudnian sú prevažne vo fylitických súvrstviac staršieho paleozoika. Pre hĺbkový vývoj rudnianskych žíl je charakteristický ich postupný prechod do tenších a početnejších žiliek. Hlavné rudnianske žily sú nositeľmi typickej mineralizácie rudnianskeho rudného ťahu sideritovo-baritovo-sulfidického vývoja s charakteristickou priečnou aj vertikálnou zonálnosťou. Vrchné časti rudných telies majú baritovú mineralizáciu s premenlivým zastúpením sulfidov. Siderit je zastúpený sporadicky, ale smerom do hĺbky pribúda na úkor baritu a v strednej časti je v prevahe. Sulfidy zastupuje tetraedrit, chalkopyrit, pyrit, vzácnejšie aj cinabarit. V spodných častiach žíl na úkor sideritu pribúda kremeň, lokálne aj ankerit. Úmerne s hĺbkou stúpa zastúpenie chalkopyritu a pyritu, vzácnejšie arzenopyritu a arzenidov Ni a Co. V pozícii hĺbkového vykliňovania žíl je v prevahe kremeň s muskovitom (s obsahom Cr), podradne siderit s ankeritom. Podstatná časť žíl a stratiformnej mineralizácie v oblasti Rudnian je variská, skôr neskorovariská, ale spolu s ostatnými litologickými a tektonickými prvkami je alpínsky silne deformovaná až pretvorená v kompresnom režime na významných strižných zónach.
23. Tetraedrit, chalkopyrit, siderit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rudňany, žila Droždiak, jama Jozef – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 23.
Rudnianske rudné pole patrilo medzi najvýznamnejšie v Slovenskom rudohorí. Ťažba rúd sa sústredila najmä na žilu Droždiak a Hrubú žilu, kde sa ťažila ruda Fe a Cu.Podstatná časť rudného telesa leží v horninách karbónu, spodné časti žíl v centrálnej časti Rudnian sú prevažne vo fylitických súvrstviac staršieho paleozoika. Pre hĺbkový vývoj rudnianskych žíl je charakteristický ich postupný prechod do tenších a početnejších žiliek. Hlavné rudnianske žily sú nositeľmi typickej mineralizácie rudnianskeho rudného ťahu sideritovo-baritovo-sulfidického vývoja s charakteristickou priečnou aj vertikálnou zonálnosťou. Vrchné časti rudných telies majú baritovú mineralizáciu s premenlivým zastúpením sulfidov. Siderit je zastúpený sporadicky, ale smerom do hĺbky pribúda na úkor baritu a v strednej časti je v prevahe. Sulfidy zastupuje tetraedrit, chalkopyrit, pyrit, vzácnejšie aj cinabarit. V spodných častiach žíl na úkor sideritu pribúda kremeň, lokálne aj ankerit. Úmerne s hĺbkou stúpa zastúpenie chalkopyritu a pyritu, vzácnejšie arzenopyritu a arzenidov Ni a Co. V pozícii hĺbkového vykliňovania žíl je v prevahe kremeň s muskovitom (s obsahom Cr), podradne siderit s ankeritom. Podstatná časť žíl a stratiformnej mineralizácie v oblasti Rudnian je variská, skôr neskorovariská, ale spolu s ostatnými litologickými a tektonickými prvkami je alpínsky silne deformovaná až pretvorená v kompresnom režime na významných strižných zónach.
24. Siderit, tetraedrit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rudňany, žila Droždiak, jama Jozef – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 24.
Rudnianske rudné pole patrilo medzi najvýznamnejšie v Slovenskom rudohorí. Ťažba rúd sa sústredila najmä na žilu Droždiak a Hrubú žilu, kde sa ťažila ruda Fe a Cu.Podstatná časť rudného telesa leží v horninách karbónu, spodné časti žíl v centrálnej časti Rudnian sú prevažne vo fylitických súvrstviac staršieho paleozoika. Pre hĺbkový vývoj rudnianskych žíl je charakteristický ich postupný prechod do tenších a početnejších žiliek. Hlavné rudnianske žily sú nositeľmi typickej mineralizácie rudnianskeho rudného ťahu sideritovo-baritovo-sulfidického vývoja s charakteristickou priečnou aj vertikálnou zonálnosťou. Vrchné časti rudných telies majú baritovú mineralizáciu s premenlivým zastúpením sulfidov. Siderit je zastúpený sporadicky, ale smerom do hĺbky pribúda na úkor baritu a v strednej časti je v prevahe. Sulfidy zastupuje tetraedrit, chalkopyrit, pyrit, vzácnejšie aj cinabarit. V spodných častiach žíl na úkor sideritu pribúda kremeň, lokálne aj ankerit. Úmerne s hĺbkou stúpa zastúpenie chalkopyritu a pyritu, vzácnejšie arzenopyritu a arzenidov Ni a Co. V pozícii hĺbkového vykliňovania žíl je v prevahe kremeň s muskovitom (s obsahom Cr), podradne siderit s ankeritom. Podstatná časť žíl a stratiformnej mineralizácie v oblasti Rudnian je variská, skôr neskorovariská, ale spolu s ostatnými litologickými a tektonickými prvkami je alpínsky silne deformovaná až pretvorená v kompresnom režime na významných strižných zónach.
25. Barit, siderit, hematit-spekularit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rudňany, žila Droždiak – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 25.
Rudnianske rudné pole patrilo medzi najvýznamnejšie v Slovenskom rudohorí. Ťažba rúd sa sústredila najmä na žilu Droždiak a Hrubú žilu, kde sa ťažila ruda Fe a Cu.Podstatná časť rudného telesa leží v horninách karbónu, spodné časti žíl v centrálnej časti Rudnian sú prevažne vo fylitických súvrstviac staršieho paleozoika. Pre hĺbkový vývoj rudnianskych žíl je charakteristický ich postupný prechod do tenších a početnejších žiliek. Hlavné rudnianske žily sú nositeľmi typickej mineralizácie rudnianskeho rudného ťahu sideritovo-baritovo-sulfidického vývoja s charakteristickou priečnou aj vertikálnou zonálnosťou. Vrchné časti rudných telies majú baritovú mineralizáciu s premenlivým zastúpením sulfidov. Siderit je zastúpený sporadicky, ale smerom do hĺbky pribúda na úkor baritu a v strednej časti je v prevahe. Sulfidy zastupuje tetraedrit, chalkopyrit, pyrit, vzácnejšie aj cinabarit. V spodných častiach žíl na úkor sideritu pribúda kremeň, lokálne aj ankerit. Úmerne s hĺbkou stúpa zastúpenie chalkopyritu a pyritu, vzácnejšie arzenopyritu a arzenidov Ni a Co. V pozícii hĺbkového vykliňovania žíl je v prevahe kremeň s muskovitom (s obsahom Cr), podradne siderit s ankeritom. Podstatná časť žíl a stratiformnej mineralizácie v oblasti Rudnian je variská, skôr neskorovariská, ale spolu s ostatnými litologickými a tektonickými prvkami je alpínsky silne deformovaná až pretvorená v kompresnom režime na významných strižných zónach.
26. Hematit-spekularit, barit, siderit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rudňany, žila Droždiak, jama Jozef – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 26.
Rudnianske rudné pole patrilo medzi najvýznamnejšie v Slovenskom rudohorí. Ťažba rúd sa sústredila najmä na žilu Droždiak a Hrubú žilu, kde sa ťažila ruda Fe a Cu.Podstatná časť rudného telesa leží v horninách karbónu, spodné časti žíl v centrálnej časti Rudnian sú prevažne vo fylitických súvrstviac staršieho paleozoika. Pre hĺbkový vývoj rudnianskych žíl je charakteristický ich postupný prechod do tenších a početnejších žiliek. Hlavné rudnianske žily sú nositeľmi typickej mineralizácie rudnianskeho rudného ťahu sideritovo-baritovo-sulfidického vývoja s charakteristickou priečnou aj vertikálnou zonálnosťou. Vrchné časti rudných telies majú baritovú mineralizáciu s premenlivým zastúpením sulfidov. Siderit je zastúpený sporadicky, ale smerom do hĺbky pribúda na úkor baritu a v strednej časti je v prevahe. Sulfidy zastupuje tetraedrit, chalkopyrit, pyrit, vzácnejšie aj cinabarit. V spodných častiach žíl na úkor sideritu pribúda kremeň, lokálne aj ankerit. Úmerne s hĺbkou stúpa zastúpenie chalkopyritu a pyritu, vzácnejšie arzenopyritu a arzenidov Ni a Co. V pozícii hĺbkového vykliňovania žíl je v prevahe kremeň s muskovitom (s obsahom Cr), podradne siderit s ankeritom. Podstatná časť žíl a stratiformnej mineralizácie v oblasti Rudnian je variská, skôr neskorovariská, ale spolu s ostatnými litologickými a tektonickými prvkami je alpínsky silne deformovaná až pretvorená v kompresnom režime na významných strižných zónach.
27. Limonit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Markušovce – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 27.
Rudnianske rudné pole patrilo medzi najvýznamnejšie v Slovenskom rudohorí. Ťažba rúd sa sústredila najmä na žilu Droždiak a Hrubú žilu, kde sa ťažila ruda Fe a Cu.Podstatná časť rudného telesa leží v horninách karbónu, spodné časti žíl v centrálnej časti Rudnian sú prevažne vo fylitických súvrstviac staršieho paleozoika. Pre hĺbkový vývoj rudnianskych žíl je charakteristický ich postupný prechod do tenších a početnejších žiliek. Hlavné rudnianske žily sú nositeľmi typickej mineralizácie rudnianskeho rudného ťahu sideritovo-baritovo-sulfidického vývoja s charakteristickou priečnou aj vertikálnou zonálnosťou. Vrchné časti rudných telies majú baritovú mineralizáciu s premenlivým zastúpením sulfidov. Siderit je zastúpený sporadicky, ale smerom do hĺbky pribúda na úkor baritu a v strednej časti je v prevahe. Sulfidy zastupuje tetraedrit, chalkopyrit, pyrit, vzácnejšie aj cinabarit. V spodných častiach žíl na úkor sideritu pribúda kremeň, lokálne aj ankerit. Úmerne s hĺbkou stúpa zastúpenie chalkopyritu a pyritu, vzácnejšie arzenopyritu a arzenidov Ni a Co. V pozícii hĺbkového vykliňovania žíl je v prevahe kremeň s muskovitom (s obsahom Cr), podradne siderit s ankeritom. Podstatná časť žíl a stratiformnej mineralizácie v oblasti Rudnian je variská, skôr neskorovariská, ale spolu s ostatnými litologickými a tektonickými prvkami je alpínsky silne deformovaná až pretvorená v kompresnom režime na významných strižných zónach.
28. Chalkopyrit, tetraedrit, kremeň, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Markušovce – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 28.
Rudnianske rudné pole patrilo medzi najvýznamnejšie v Slovenskom rudohorí. Ťažba rúd sa sústredila najmä na žilu Droždiak a Hrubú žilu, kde sa ťažila ruda Fe a Cu.Podstatná časť rudného telesa leží v horninách karbónu, spodné časti žíl v centrálnej časti Rudnian sú prevažne vo fylitických súvrstviac staršieho paleozoika. Pre hĺbkový vývoj rudnianskych žíl je charakteristický ich postupný prechod do tenších a početnejších žiliek. Hlavné rudnianske žily sú nositeľmi typickej mineralizácie rudnianskeho rudného ťahu sideritovo-baritovo-sulfidického vývoja s charakteristickou priečnou aj vertikálnou zonálnosťou. Vrchné časti rudných telies majú baritovú mineralizáciu s premenlivým zastúpením sulfidov. Siderit je zastúpený sporadicky, ale smerom do hĺbky pribúda na úkor baritu a v strednej časti je v prevahe. Sulfidy zastupuje tetraedrit, chalkopyrit, pyrit, vzácnejšie aj cinabarit. V spodných častiach žíl na úkor sideritu pribúda kremeň, lokálne aj ankerit. Úmerne s hĺbkou stúpa zastúpenie chalkopyritu a pyritu, vzácnejšie arzenopyritu a arzenidov Ni a Co. V pozícii hĺbkového vykliňovania žíl je v prevahe kremeň s muskovitom (s obsahom Cr), podradne siderit s ankeritom. Podstatná časť žíl a stratiformnej mineralizácie v oblasti Rudnian je variská, skôr neskorovariská, ale spolu s ostatnými litologickými a tektonickými prvkami je alpínsky silne deformovaná až pretvorená v kompresnom režime na významných strižných zónach.
29. Tetraedrit, chalkopyrit, siderit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rudňany – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 29.
Rudnianske rudné pole patrilo medzi najvýznamnejšie v Slovenskom rudohorí. Ťažba rúd sa sústredila najmä na žilu Droždiak a Hrubú žilu, kde sa ťažila ruda Fe a Cu.Podstatná časť rudného telesa leží v horninách karbónu, spodné časti žíl v centrálnej časti Rudnian sú prevažne vo fylitických súvrstviac staršieho paleozoika. Pre hĺbkový vývoj rudnianskych žíl je charakteristický ich postupný prechod do tenších a početnejších žiliek. Hlavné rudnianske žily sú nositeľmi typickej mineralizácie rudnianskeho rudného ťahu sideritovo-baritovo-sulfidického vývoja s charakteristickou priečnou aj vertikálnou zonálnosťou. Vrchné časti rudných telies majú baritovú mineralizáciu s premenlivým zastúpením sulfidov. Siderit je zastúpený sporadicky, ale smerom do hĺbky pribúda na úkor baritu a v strednej časti je v prevahe. Sulfidy zastupuje tetraedrit, chalkopyrit, pyrit, vzácnejšie aj cinabarit. V spodných častiach žíl na úkor sideritu pribúda kremeň, lokálne aj ankerit. Úmerne s hĺbkou stúpa zastúpenie chalkopyritu a pyritu, vzácnejšie arzenopyritu a arzenidov Ni a Co. V pozícii hĺbkového vykliňovania žíl je v prevahe kremeň s muskovitom (s obsahom Cr), podradne siderit s ankeritom. Podstatná časť žíl a stratiformnej mineralizácie v oblasti Rudnian je variská, skôr neskorovariská, ale spolu s ostatnými litologickými a tektonickými prvkami je alpínsky silne deformovaná až pretvorená v kompresnom režime na významných strižných zónach.
30. Hematit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Rudňany – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 30.
Rudnianske rudné pole patrilo medzi najvýznamnejšie v Slovenskom rudohorí. Ťažba rúd sa sústredila najmä na žilu Droždiak a Hrubú žilu, kde sa ťažila ruda Fe a Cu.Podstatná časť rudného telesa leží v horninách karbónu, spodné časti žíl v centrálnej časti Rudnian sú prevažne vo fylitických súvrstviac staršieho paleozoika. Pre hĺbkový vývoj rudnianskych žíl je charakteristický ich postupný prechod do tenších a početnejších žiliek. Hlavné rudnianske žily sú nositeľmi typickej mineralizácie rudnianskeho rudného ťahu sideritovo-baritovo-sulfidického vývoja s charakteristickou priečnou aj vertikálnou zonálnosťou. Vrchné časti rudných telies majú baritovú mineralizáciu s premenlivým zastúpením sulfidov. Siderit je zastúpený sporadicky, ale smerom do hĺbky pribúda na úkor baritu a v strednej časti je v prevahe. Sulfidy zastupuje tetraedrit, chalkopyrit, pyrit, vzácnejšie aj cinabarit. V spodných častiach žíl na úkor sideritu pribúda kremeň, lokálne aj ankerit. Úmerne s hĺbkou stúpa zastúpenie chalkopyritu a pyritu, vzácnejšie arzenopyritu a arzenidov Ni a Co. V pozícii hĺbkového vykliňovania žíl je v prevahe kremeň s muskovitom (s obsahom Cr), podradne siderit s ankeritom. Podstatná časť žíl a stratiformnej mineralizácie v oblasti Rudnian je variská, skôr neskorovariská, ale spolu s ostatnými litologickými a tektonickými prvkami je alpínsky silne deformovaná až pretvorená v kompresnom režime na významných strižných zónach.
31. Siderit, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Markušovce – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 31.
Rudnianske rudné pole patrilo medzi najvýznamnejšie v Slovenskom rudohorí. Ťažba rúd sa sústredila najmä na žilu Droždiak a Hrubú žilu, kde sa ťažila ruda Fe a Cu.Podstatná časť rudného telesa leží v horninách karbónu, spodné časti žíl v centrálnej časti Rudnian sú prevažne vo fylitických súvrstviac staršieho paleozoika. Pre hĺbkový vývoj rudnianskych žíl je charakteristický ich postupný prechod do tenších a početnejších žiliek. Hlavné rudnianske žily sú nositeľmi typickej mineralizácie rudnianskeho rudného ťahu sideritovo-baritovo-sulfidického vývoja s charakteristickou priečnou aj vertikálnou zonálnosťou. Vrchné časti rudných telies majú baritovú mineralizáciu s premenlivým zastúpením sulfidov. Siderit je zastúpený sporadicky, ale smerom do hĺbky pribúda na úkor baritu a v strednej časti je v prevahe. Sulfidy zastupuje tetraedrit, chalkopyrit, pyrit, vzácnejšie aj cinabarit. V spodných častiach žíl na úkor sideritu pribúda kremeň, lokálne aj ankerit. Úmerne s hĺbkou stúpa zastúpenie chalkopyritu a pyritu, vzácnejšie arzenopyritu a arzenidov Ni a Co. V pozícii hĺbkového vykliňovania žíl je v prevahe kremeň s muskovitom (s obsahom Cr), podradne siderit s ankeritom. Podstatná časť žíl a stratiformnej mineralizácie v oblasti Rudnian je variská, skôr neskorovariská, ale spolu s ostatnými litologickými a tektonickými prvkami je alpínsky silne deformovaná až pretvorená v kompresnom režime na významných strižných zónach.
32. Siderit, kremeň, ložisko: Metamorfno-hydrotermálna žilná mineralizácia, lokalita: Mlynky – Slovenská republika, poznámka: Sideritovo-sulfidický typ mineralizácie, skriňa č.: 12, por.číslo vzorky: 32.
Rudnianske rudné pole patrilo medzi najvýznamnejšie v Slovenskom rudohorí. Ťažba rúd sa sústredila najmä na žilu Droždiak a Hrubú žilu, kde sa ťažila ruda Fe a Cu.Podstatná časť rudného telesa leží v horninách karbónu, spodné časti žíl v centrálnej časti Rudnian sú prevažne vo fylitických súvrstviac staršieho paleozoika. Pre hĺbkový vývoj rudnianskych žíl je charakteristický ich postupný prechod do tenších a početnejších žiliek. Hlavné rudnianske žily sú nositeľmi typickej mineralizácie rudnianskeho rudného ťahu sideritovo-baritovo-sulfidického vývoja s charakteristickou priečnou aj vertikálnou zonálnosťou. Vrchné časti rudných telies majú baritovú mineralizáciu s premenlivým zastúpením sulfidov. Siderit je zastúpený sporadicky, ale smerom do hĺbky pribúda na úkor baritu a v strednej časti je v prevahe. Sulfidy zastupuje tetraedrit, chalkopyrit, pyrit, vzácnejšie aj cinabarit. V spodných častiach žíl na úkor sideritu pribúda kremeň, lokálne aj ankerit. Úmerne s hĺbkou stúpa zastúpenie chalkopyritu a pyritu, vzácnejšie arzenopyritu a arzenidov Ni a Co. V pozícii hĺbkového vykliňovania žíl je v prevahe kremeň s muskovitom (s obsahom Cr), podradne siderit s ankeritom. Podstatná časť žíl a stratiformnej mineralizácie v oblasti Rudnian je variská, skôr neskorovariská, ale spolu s ostatnými litologickými a tektonickými prvkami je alpínsky silne deformovaná až pretvorená v kompresnom režime na významných strižných zónach.
ANTIMONIT Kremnica
SIDERIT Rožňava